Patrí medzi najzadlženejšie štáty EÚ, no hostí megafestival športu. Toľko stoja Zimné olympijské hry 2026

Zimné olympijské hry 2026 sa v Taliansku rozbiehajú naplno – a spolu s nimi aj obrovská skúška pre hostiteľskú krajinu. Taliani majú s turizmom bohaté skúsenosti, no olympiáda prinesie nápor, ktorý bežné sezóny nepoznajú: viac ľudí, vyššie nároky na dopravu, bezpečnosť aj služby.

K tomu treba pripočítať investície do infraštruktúry a tlak vytvoriť športovcom podmienky, ktoré znesú svetové porovnanie. Otázka preto znie jednoducho: Koľko stojí krajinu megaoslava zimného športu po ekonomickej stránke? 

„Pre hostiteľské krajiny sú olympijské hry nielen obrovskou organizačnou, ale aj rozpočtovou výzvou a len zriedka prinášajú priamy a reálny finančný zisk. Hlavný význam hier spočíva skôr v nepriamych ekonomických efektoch.

Najmä v krátkodobom zvýšení aktivity v cestovnom ruchu, vyšších príjmoch z ubytovania, stravovania a suvenírov, ako aj zvýšených daňových príjmoch pre verejné rozpočty. Olympiáda je zároveň urýchľovačom investícií do infraštruktúry a podporuje medzinárodnú viditeľnosť krajiny,“ komentuje Patrik Kindl, ekonóm spoločnosti Finax.

Olympijské hry za milióny

Taliansko ide do zimnej olympiády v čase, keď sa o jeho verejných financiách hovorí s obavou. Aj preto prirodzene vzniká otázka, či si krajina môže dovoliť ďalší veľký projekt. Podľa ekonóma však olympijské hry nemajú predstavovať pre rozpočet zásadné riziko – a čísla ukazujú prečo.

„Taliansko patrí medzi najzadlženejšie krajiny EÚ, s verejným dlhom približne 135 % HDP, no organizácia olympijských hier by pre verejné financie nemala predstavovať zásadné riziko. Celkové náklady sa odhadujú na 5,7 – 5,9 mld. eur, čo je približne 0,3 % talianskeho HDP. Z tejto sumy by malo smerovať približne 2,7 mld. eur do infraštruktúry a 1,4 mld. eur do športových zariadení.

Financovanie je do veľkej miery centralizované – centrálna vláda hradí približne 92 % nákladov, zatiaľ čo regionálne samosprávy (Lombardia, Veneto a Trentino-Alto Adige) sa podieľajú len v obmedzenej miere. Prevádzkové náklady budú kryté prevažne zo súkromných zdrojov, ako sú vstupenky, vysielacie práva a sponzoring, pričom priame vládne výdavky sa budú týkať najmä dopravy, bezpečnosti a ďalších verejných služieb,“ hovorí Patrik Kindl.

zdroj: TASR/Martin Baumann/Jaroslav Novák

Krátkodobý ekonomický prínos

Najrýchlejšie sa olympiáda na ekonomike odzrkadlí prostredníctvom ľudí. Viac fanúšikov znamená viac prenocovaní, plnšie reštaurácie, vyššie tržby v službách aj väčší dopyt po doprave. Práve zvýšená návštevnosť tvorí hlavný krátkodobý efekt hier – a Taliansko sa ho snaží zachytiť čo najpraktickejšie.

Aj preto talianska vláda umožnila miestnym samosprávam zvýšiť turistickú daň v okolí športovísk počas konania hier. Pre verejné rozpočty to môže znamenať rýchly prílev dodatočných príjmov, ktoré pomôžu pokryť časť tlaku na služby, bezpečnosť či dopravu. Zároveň však platí dôležitá brzda: tento pozitívny dopad je vo veľkej miere dočasný a stojí na jedinej kľúčovej premennej – reálnej návštevnosti.

„Krátkodobý ekonomický efekt hier je najmä v zvýšenej návštevnosti. Talianska vláda umožnila miestnym samosprávam zvýšiť turistickú daň v okolí športovísk počas konania hier, čo podporí príjmy do verejných rozpočtov. Pozitívny dopad je však prevažne dočasný a závisí od skutočnej návštevnosti,“ upozorňuje Kindl.

Rozdiel medzi „olympiádou, ktorá zarobí“ a „olympiádou, ktorá zabolí“ často vzniká už pri plánovaní. Finančnú záťaž totiž dokáže výrazne znížiť využitie existujúcich športovísk a modernizácia toho, čo krajina už má – namiesto masívnej výstavby od nuly.

Slováci ešte nikdy neboli takí bohatí ako dnes. Každý štvrtý však žije „od výplaty k výplate“ 

Olympijské hry realizujú to, čo sa odkladalo

Kým krátkodobý efekt olympiády stojí najmä na turizme a spotrebe návštevníkov, dlhodobý prínos sa láme na infraštruktúre. Práve tu môže hostiteľská krajina získať najviac – ak investície dávajú zmysel aj bez olympiády a neskončia ako „jednorazové“ projekty pre dva týždne športu.

„Prínosom olympiády z dlhodobého hľadiska sú investície do infraštruktúry, ktoré by bolo potrebné realizovať aj bez konania hier. Pod tlakom olympiády sa zrýchľuje rekonštrukcia a výstavba ciest, železníc, staníc či letísk,“ vysvetľuje ekonóm Kindl.

Zároveň však pripomína, že olympiáda vie byť aj drahá skratka k rozhodnutiam, ktoré by inak neprešli. Nie každá investícia má totiž rovnakú návratnosť a spoločenský prínos.

„Nie každá investícia však bola prospešná. Príklad Ria ukázal, že predražená linka metra bola postavená len pre hry, namiesto jeho rozšírenia do oblastí s väčším spoločenským prínosom. Historické skúsenosti z Atén alebo Soči zas ukazujú, že mnohé športoviská po skončení hier zostali nevyužité,“ dodáva Kindl.

Pre hostiteľov je to jasná lekcia: najlepšie fungujú projekty, ktoré zlepšia život miestnym aj po tom, čo olympijský oheň zhasne. A naopak – najdrahšie sú tie, ktoré po hrách nemajú druhý život.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika