Pat­rick Hes­sel, CEO c2i: Už pra­cu­jem na fir­me, nie vo fir­me

Michal Tomek / 18. júna 2014 / Tools a produktivita

Má za sebou význam­né ško­ly v New Yor­ku, Cam­brid­gi a Lon­dý­ne. Kari­é­ru mal našliap­nu­tú veľ­mi dob­re – v jed­nej z najp­res­tíž­nej­ší­ch kon­zul­tač­ný­ch spo­loč­nos­tí na sve­te. Vybral sa však iným sme­rom a zalo­žil si fir­mu. Dodá­va kar­bó­no­vé kom­po­nen­ty takým znač­kám ako Pors­che, Ben­tley či Jagu­ar. Za sebou má toho veľa, ešte viac pred sebou. Je poho­do­vý a teší sa na nové tech­no­lo­gic­ké výzvy, kto­ré pri­ná­ša ves­mír. Pat­rick Hes­sel.

 

Nie si síce zo Slovenska, ale máš slovenské korene. Ako to je?

To je pravda, nie som Slovák. Mama je Slovenka, ja tu žijem asi deväť rokov. Vyrastal som v Nemecku, potom som šiel na štúdiá do sveta.

 

Kedy si odišiel z Nemecka?
Keď som mal 16. Išiel som študovať do Anglicka, Francúzska a Ameriky. Dva roky strednej školy som si dokončil v San Franciscu a v Paríži. Tam som zmaturoval a išiel na strojarinu na University of London. Takto som behal asi do 24-ky.

 

Stále počuť mnohé negatívne reakcie na slovenské školstvo, že je príliš teoretické a zamerané na memorovanie. Na slovenskej škole si neštudoval, tak to nevieš porovnať. Vieš ale povedať, v čom vidíš rozdiely medzi štúdiom v Amerike a v Európe?

Napríklad London School of Economics je na veľmi silnej teoretickej úrovni. Určite tam vyučovali aj ľudia z praxe, ale predsa len to bolo akademicky náročné štúdium. Totiž, aj keby si vedel všetko, čo ti tam povedali, nemáš šancu dostať jednotku (úsmev).To by si mal až vtedy, keby si si napríklad prečítal zoznam ďalších sto kníh povinnej literatúry.

Na New York University – Stern School of Business to bolo zase oveľa praktickejšie, čo však môže trochu súvisieť s tým, že išlo o MBA program. Všetci profesori boli z praxe,  pomerne úspešní ľudia z biznisu.

 

Skončil si strojarinu, teraz si podnikateľ a manažér. Čo prevažuje?

To je naozaj ťažko povedať, stále som robil pol na pol. Aj obchodný a manažérsky smer aj technické zameranie. Študoval som tak výrobné systémy a výrobný manažment, ako aj klasický manažment a finančníctvo. Zo všetkého niečo.

 

Práve na týchto školách si začal reálne premýšľať o podnikaní?

Počas štúdií či už v Londýne alebo Cambridge som participoval na rôznych biznis súťažiach. Každý rok je veľká súťaž biznis nápadov s cieľom, aby mladí ľudia začali uvažovať o založení vlastnej firmy a vývoji produktu. Celkom sa mi v tých súťažiach darilo, povyhrával som niektoré z nich. Práve tam niekde dozrievala vízia mať vlastný biznis.

 

Aká bola tvoja cesta k biznisu na Slovensku?

Po škole som v podstate začal na Slovensku rozbiehať firmu. Predtým som ešte chvíľu pracoval v  McKinsey Management Consulting, čo bol tiež jeden z mojich cieľov. Chcel som si vyskúšať takúto prácu. Zároveň ma popri výške chytil koncept vlastnej firmy. Tak som dosť tuho premýšľal.

Veľmi ma ovplyvnil kamarát, ktorý vtedy robil práve v McKinsy asi päť rokov a v tom čase sa rozhodoval ísť vlastnou cestou. Už mal toho akosi dosť. Povedal mi, že je to síce naozaj dobrá skúsenosť, ale predsa len tam necháš dosť rokov, čím stratíš čas, kedy by si mohol rozbehnúť niečo vlastné. Keď to vyskúšaš čím skôr, možno sa chvíľu potrápiš, no stále máš čas, a keby to aj zle dopadlo, môžeš vyskúšať niečo iné. Celé moje podnikanie je dlhodobý proces, nebolo to tak, že zo dňa na deň som zažil úspech.

 

 

V rokoch štúdia si vytvoril nejaké zaujímavé 3D modely prototypov. Prečo si s tým návrhom nepokračoval ďalej, keď ťa to zaujímalo?

Je to zložitejšie. Ak chceš produkt vyrobiť a dať ho na trh, potrebuješ aj financie napríklad na fyzické prototypy. Nielen na prvý, pokusný prototyp, ale na ten x-tý, ktorý budeš môcť ukázať svetu. V tomto smere som realista a snažím sa uvažovať dopredu. Chcem, aby veci bolo možné nielen začať, ale aj úspešne ukončiť.

 

...tak si sa zameral skôr na výrobu ako vývoj. 

Áno, po škole som si tu založil firmu zameranú nie na vývoj vlastných výrobkov, ale skôr na výrobu produktov pre iné firmy a vývoj technológií. Tiež robíme konštrukčnú podporu komponentov. Teraz sme už ale vo fáze, kedy sa snažíme aj sami robiť výskum a vývoj vlastných vecí. 

 

Spomínal si, že trvalo dlho, kým si vybudoval svoje podnikanie. V podstate stále ho buduješ. Čo bolo alebo je na tom to ťažké?

My sme B2B firma, ponúkame produkty najmä automobilkám. A automobilový priemysel je všeobecne veľmi konzervatívny. Pre každý komponent existuje len zopár dodávateľov, nie desiatky ani stovky. Maximálne päť. A tam, do tej top 5 vo svete, sa musíš dostať, aby ti ponúkli spoluprácu a zákazky. Okrem toho chcú vidieť kompletne vybudovanú firmu, žiaden startup alebo niečo malé. Tým pádom už len dostať sa tam trvalo nejaký čas.

 

Dostali ste sa už do fázy, kedy máte istotu?

Myslím, že sa to vyvíja dobre. Medzi našimi top klientmi sú prémiové automobilky ako Porsche, Jaguar, Bentley alebo BMW. Momentálne patríme medzi ich najlepších a etablovaných dodávateľov. Máme veľmi dobrú reputáciu, vnímajú nás ako spoľahlivého dodávateľa. Vďaka tomu patríme do okruhu tých, ktorých s novými projektmi oslovia. Keď už máme takéto referencie, je oveľa jednoduchšie osloviť kohokoľvek na svetovom trhu. Nielen v automobilovom, ale napríklad aj v leteckom priemysle. Dôverujú nám. Marketing je dôležitý, ale word-of-mouth možno dôležitejšie.

 

Kedy bol u teba ten kritický moment, že si si povedal – už to vyzerá dobre?

Asi pred troma rokmi. Mali sme približne päťdesiat ľudí a vtedy sme dostali dve veľmi dobré zákazky – Bentley a Porsche 918 Spyder, čo bol veľký sériový projekt. Vtedy sa to začalo –objednávky boli niekoľkonásobne vyššie než obrat firmy. Napriek tomu to bolo trochu ťažké, pretože v tej chvíli firma ešte nevyzerala tak, ako by si to zákazníci predstavovali. Takže aj oni išli čiastočne do rizika. No podarilo sa mi presvedčiť ich, že to všetko vybudujeme, len potrebujeme väčšiu zákazku, na základe ktorej sa to bude dať. 

 

Financovanie bolo asi tiež istým míľnikom.

Samozrejme, ďalším kritickým bodom potom bolo financovanie. Asi pred dvoma rokmi vstúpil do spoločnosti investor za 40%-ný podiel. Táto finančná injekcia nás veľmi posunula vpred. Po tých dvoch veľkých zákazkách som si uvedomil, že bude ťažké vybudovať firmu podľa určitých požiadaviek -  či už našich alebo zákazníkových - bez ďalších financií. Vďaka investícii sme vybudovali technickú infraštruktúru, zaradenia, halu, ale aj celý manažment – stredný aj vyšší. To bolo základom ďalšieho rastu.

 

 

Čo bolo dôležité na budovaní manažmentu?

Asi motivácia. Ľudia prichádzali s tým, že idú pomáhať budovať jednotku na trhu, nielen pracovať pre nejakú malú firmu. Sú to ľudia, ktorí majú aj podnikateľské vlastnosti. Pre nich je zaujímavé budovať firmu. Pracujú na tom, aby postavili celú štruktúru a nastavili procesy– informačný, HR, financie, a ostatné.

 

Kto vstúpil do spoločnosti ako investor?

Jeden rakúsky finančný fond v rámci family office. Ide o priemyselnú rodinu, ktorá prostredníctvom tohto fondu reinvestuje svoje zisky.

 

Bol to jediný oslovený investor? Alebo si hovoril s viacerými?

Určite boli viacerí. Len mne nešlo čisto o to získať peniaze. Chcel som aj partnera, ktorý vie priniesť niečo viac – skúsenosti s rastúcimi firmami v priemysle či kontakty.

Medzi takých patrí napríklad predseda dozornej rady vo firme, ktorý za približne tridsať rokov vybudoval z 20-miliónovej firmy 6-miliardovú a v Rakúsku je to jeden z najvýznamnejších priemyselných manažérov. Aj vďaka takýmto ľuďom má zákazník určitú istotu, že firma neskrachuje, lebo vždy v nej budú ľudia, ktorí ju budú tlačiť ďalej.

 

Dobre sa spolupracuje s investorom?

Určite, má totiž dlhodobý záujem, nejde len o finančného „žraloka“ , ktorý chce nabrať peniaze a ísť ďalej. V našom priemysle je trpezlivosť nesmierne dôležitá, keďže vývoj trvá niekoľko rokov. Napríklad aj samotné projekty - kým sa začnú realizovať, tak prejdú 2-3 roky od momentu podpisu zmluvy.

 

 

Primárne sa s karbónovými komponentmi sústredíte na automobilový priemysel?

Momentálne áno. Ale určite ideme v budúcnosti do diverzifikácie – aj do leteckého alebo zbrojárskeho priemyslu. Nejaké malé projekty sme už stihli spraviť, no je tu množstvo ďalších vecí. Okrem toho by sme sa radi venovali oblastiam ako je priemyselný dizajn, automatizácia alebo robotika. V automotive ešte aj motorsport, v rámci ktorého robíme napríklad pre slovenské pretekárske auto Praga, ktorému dodávame všetky komponenty.

 

Prototyp aeromobilu Štefana Kleina zo Slovenska poznáte?

Samozrejme, aj čiastočne spolupracujeme. Ide o kombináciu výborného dizajnu a ľahkých materiálov. Tieto dve veci musia hrať.

 

Celkom zaujímavou oblasťou sa v posledných rokoch stáva vesmír. Tam sa tiež plánujete posunúť?

Mňa osobne vesmír veľmi zaujíma a chceli by sme sa venovať práve aj inovatívnym projektom týmto smerom. Veď vo vesmírnych technológiách sa stále viac využívajú práve karbónové komponenty, keďže sú ultraľahké. Na jednej strane ide o nižšie objemy, ale ceny sú dosť vyššie.

 

Tak sa usmievaš pri téme vesmíru. Fascinuje ťa?

Vesmír je veľmi zaujímavá vec v súčasných technológiách. Mnoho ľudí vstupuje práve tam, ide o veľkú výzvu. Napríklad také vyrábanie nanotechnológií – fabriky, ktoré budú vo vesmíre, kde bude fungovať bezgravitačná výroba nanomateriálov. A mnoho podobných vecí. Stále však ide o hudbu budúcnosti. I keď dopyt je, konkrétne dodávky alebo biznis ešte nie sú. Či už je to European Space Agency a podobní. Tie projekty reálne začnú až o niekoľko rokov.

 

Mal som informácie, že ste dodávali aj pre americkú vládu. Je to pravda?

Nejaké produkty išli napríklad do US NAVY. Ale to nebolo priamo od nás. NAVY kupuje od veľkých globálnych dodávateľov technológií, v ktorých sú aj naše produkty.

 

Plánujete okrem toho vyvíjať aj vlastné produkty? Máte napríklad vlastné R&D centrum?

Momentálne je to dosť obmedzené, ale určite máme vývoj v rámci výrobných technológií. S tým sa počíta, že firmy ako my budú robiť aj vlastný vývoj. No nemáme vlastné produkty. Nejde ani tak o to, či by sme ich vedeli vyvinúť, ale aj o všetko, čo je s tým spojené – predaj a budovanie značky produktu. To je už skôr o marketingu a financiách. Najskôr bolo našou stratégiou dostať sa na určitú veľkosť v rámci dodávania komponentov pre iné firmy – B2B biznis -  a potom chceme preinvestovať zisk na výrobu vlastných karbónových produktov. V tom je naše know-how, a teda vieme tie produkty vyvinúť technicky lepšie aj efektívnejšie. Tento rok sme začali prvýkrát s vývojom produktu.

 

Aký produkt idete vyvíjať?

Airbox na motor pre Nissan GTR s unikátnym dizajnom aj výkonom, ale teda pod našou značkou.

 

 

Ako je to so zamestnancami? Musíte mať veľa vzdelaných a šikovných ľudí. Aké profesie pokrývate?

Máme klasických manažérov a potom sú to výkonní zamestnanci, či už konštruktéri, vývojári, inžinieri alebo procesní technológovia.

 

Všetkých si našiel na Slovensku?
Áno, všetko sú to Slováci. Raz za čas prišiel aj človek zo zahraničia, ale to len ojedinele. Na Slovensku nie je síce silná tradícia vývoja z karbónu, na druhej strane je tu silný automobilový priemysel. Preto šikovných ľudí vieme nájsť. Samozrejme, špecifické veci sa musia už naučiť priamo u nás.

 

Pamätáš si na svoj prvý tím?

Zo začiatku som mal praktický know-how s uhlíkovými vláknami v podstate len ja. Vtedy som si vybudoval taký malý tím, v ktorom bolo za pár mesiacov asi päť ľudí. Jeden konštruktér, projektový manažér, neskôr dvaja ľudia vo výrobe, ktorí nemali veľmi prax, tak som im ukazoval, ako sa čo robí.

 

Spolupracujete aj so školami?

Momentálne nie. Ľudí berieme z praxe. Možno v budúcnosti sa to zmení. Bolo ťažké dohodnúť sa so školami, aby začali vyučovať naše témy. Asi by to bolo veľmi zložité. Skôr by sme začali riešiť diplomové práce. Napríklad teraz máme nejakých študentov z Cambridgu.

Spolupráca so školami je celkom nevýhodou oproti zahraničiu, kde sú dobré školy a ľudia z nich vychádzajú už s vedomosťami z danej oblasti. To je škoda. Mať pripravených ľudí priamo zo školy by bolo veľké plus.

 

Školy boli vyslovene proti alebo nemali na to kapacity a bolo by to príliš zložité?

Zmeniť študijné osnovy vraj trvá minimálne 3-4 roky a stále musí byť jeden človek, ktorý by sa tomu venoval a tlačil, aby to prešlo. To pre nás nie je až také zaujímavé.

 

V oblasti Dunajskej Stredy ponúkate vyše 200 pracovných miest. Ako ste sa tam dostali?

V podstate to bola náhoda, lebo môj otec vlastnil areál, kde sa momentálne nachádzame. Tak sme to chceli využiť. V priebehu 3-4 rokov plánujeme ísť na 500-600 ľudí .

 

Začínali ste na zelenej lúke?

Budovy tam už boli, ale všetko ostatné sme si museli nakúpiť a investovať do toho úplne od nuly.

 

Spolupracovali ste aj so startupmi?

Boli sme dodávateľom aj pre niektoré startupy, ktoré prišli s produktmi obsahujúcimi karbónové komponenty. A, žiaľ, nie vždy to vyšlo. Práve tam som videl, že startupy sú dosť rizikovou záležitosťou. Bolo by fajn, keby im to vyšlo, pretože by sme mohli prejsť od prototypov pre nich k sériovej výrobe.

 

 

Čo ty a startupy?

Ak sa bavíme o startupoch, tak v zahraničí to majú veľmi dobre vymyslené najmä vďaka tým súťažiam, čo som spomínal. Napríklad jedna z najväčších a najprestížnejších bola súťaž Business Plan Competition na Cambridge. Neviem, či sa ešte stále organizuje. Prestížne to bolo aj z toho dôvodu, že práve v okolí Cambridgu je akési high-tech centrum, povedzme, že také anglické Silicon Valley. Združuje sa tam veľa nielen startupov, ale aj technologických firiem a investorov. To dodávalo súťaži vážnosť. Nebola len čisto akademická.

 

Za Mekku startupov sa považuje Silicon Valley na západnom pobreží USA. Ty si strávil dva semestre na východe, v New Yorku. Ako vyzerá startupová scéna tam?

Osobne som tam veľmi so startupmi neriešil nič. Ale určite to tam nie je tak rozvinuté ako vo Valley. Východ a New York je skôr zameraný na finančníctvo – Wall Street, finančné trhy, burzy, alebo všeobecne na investovanie.

 

Slovenskú startupovú scénu sleduješ? Vieš, čo sa tu deje, či si mimo toho?

Trošku, ale nie nejak aktívne.

 

Čo si myslíš všeobecne o podnikaní na Slovensku?

To závisí asi od toho, čo človek robí. Napríklad takmer 100% toho, čo robíme my, ide na export. To znamená, že nie som v podstate vôbec závislý od slovenského trhu. Toto treba asi rozlišovať.

Ak je koncept postavený tak, že na Slovensku sa spraví vývoj, vyrobí sa produkt, a potom ide do zahraničia, to je dobré. Vtedy máš na odbyt celý svetový trh. Ak si závislý iba od obmedzeného trhu, tak je to oveľa náročnejšie. Do toho by som ja napríklad ani nešiel – predávať iba na lokálnom trhu. Na druhej strane takýto menší a menej vyvinutý trh je šancou pre tých, ktorí sa inšpirujú v zahraničí a ponúknu to tu.

 

A keď sa pozrieš na podnikanie z pohľadu legislatívy a celkového podnikateľského prostredia? Mnohokrát totiž počujem názory, že podnikať sa u nás neoplatí, keď sú podmienky také, aké sú.

Nemyslím si, že legislatíva nám v podnikaní nejakým spôsobom bráni. Ale ani nás veľmi nepodporuje.

 

Spýtam sa inak. Keby si mal teraz rozbiehať svoje podnikanie, ideš do toho?

Ale myslím, že v pohode. Veď aké sú tie obmedzenia? V každej krajine máš nejaké, ktoré ovplyvňujú tvoje náklady – dane, odvody, mzdy. Sú samozrejme krajiny, kde je to lepšie. Ale zas, môže to byť aj horšie. Napríklad mzdové náklady na pozíciách vývoja alebo manažmentu sú tu už celkom vysoké, čiže Slovensko nie je už tá klasická lacná pracovná sila.

Na druhej strane, takéto nákladové položky sú v západnej Európe ešte drahšie. Ak chceš lacnejšie, ideš ďalej na východ.

 

 

Ako vidíš Slovensko ako ekonomiku?

Na jednej strane je dobré, kam sa Slovensko dostalo. Je dobré, že je také silné najmä v oblasti automotive a priemyslu. To následne podnietilo vznik mnohých dodávateľských firiem, nehovoriac už o zamestnanosti.

Na druhej strane je to aj riziko do budúcnosti. Slovensko by malo prejsť viac na priemysel s vyššou pridanou hodnotou s firmami, ktoré majú sídlo tu, a teda nemajú záujem odísť za pár rokov do Turecka alebo Rumunska. V tomto zohráva istú úlohu aj štát, aby vyvíjal v tomto smere aktivity.

 

Keď sa vrátime k tebe a c2i, aká je tvoja súčasná úloha vo firme?

Som CEO spoločnosti a mám pod sebou tri oddelenia. Medzi nimi Operations, čo zahŕňa výrobu, kvalitu, supply chain, druhou je Sales, projektový manažment a vývoj produktov. A poslednou je interná organizácia firmy, čo je finančné oddelenie, HR, IT, aby všetko fungovalo. S viceprezidentmi, ktorí majú na starosti tieto oddelenia, trávim dosť času, aby veci išli tým smerom, ako si predstavujem.

Okrem toho musím stále zlepšovať existujúci stav – redukovať náklady, zvyšovať efektivitu, a potom je to aj stratégia, za ktorú nesiem zodpovednosť. Ako bude vyzerať budúci stav, či už viac zákazníkov alebo viac projektov so súčasnými zákazníkmi, alebo positioning. Musím zosúladiť všetky potreby zákazníkov s našimi možnosťami, hľadať odpovede dopredu, ešte než sa spýtajú. Dodávať im pridanú hodnotu. 

Zároveň musím konzultovať procesy s ľuďmi, lebo v konečnom dôsledku som ja ten, kto je zodpovedný za výsledok. Keď vidím čísla a nie sú najlepšie, nemôžem len kritizovať, musím človeka konfrontovať, pomôcť mu navrhnúť riešenie. Keby som iba kontroloval, čo robia, tak ma nepotrebujú. Ja sám musím niečo pridať.

V jednoduchosti by som to povedal tak, že už nepracujem vo firme, ale pracujem na firme.

 

Zdá sa, že máš rád svoju prácu. Je to tak?

Určite.

 

 

Rozhovor pripravil @misotomek.

 

Pridať komentár (0)