Peter Gärtner je jeden z hlavných organizátorov multižánrového festivalu Hviezdne noci a tento rok pripravuje už tretí ročník

  • Ak sa ti niečo nepáči, vždy je možnosť to zmeniť. Napríklad iniciatívou a vytvorením niečoho nového, čo zlepší pôvodný stav. O niečo podobné sa snaží aj Peter Gärtner.
 srcset
Tomáš Kuša
  • Ak sa ti niečo nepáči, vždy je možnosť to zmeniť. Napríklad iniciatívou a vytvorením niečoho nového, čo zlepší pôvodný stav. O niečo podobné sa snaží aj Peter Gärtner.

Ste jeden z organizátorov multižánrového festivalu Hviezdne noci, ktorý sa tento rok uskutoční tretíkrát. Pamätáte si ešte, z čoho pozostávala vaša snaha pred prvým ročníkom?

Prvý ročník bol veľmi spontánny. Festival sme urobili na kolene za mesiac. Nevyrástol však úplne na zelenej lúke, lebo ako dobrovoľníci s občianskym združením Filmový klub Bytča, sme v tej dobe mali už sedemročné skúsenosti s prevádzkovaním kina. Takže produkčne a aj po ďalších stránkach sme mali trocha predstavu, ako to spraviť. Potom to bolo už len o nasadení. V podstate som napísal na Facebooku, že idem robiť festival, nech sa pridá, kto má záujem, a pridala sa hromada ľudí, ktorým tiež chýbala takáto akcia u nás v meste. Potom to už išlo ľahšie. Objednali sme filmy, oslovili začínajúce, ale výborné kapely, postavili festivalovú kaviareň. Verili sme tomu, že sa to podarí a nakoniec to vyšlo. Prišli ľudia z mesta aj cezpoľní návštevníci a všetci boli, na naše prekvapenie, veľmi nadšení.

Pavol Čižmár

Čo vás na začiatku motivovalo vydržať a zorganizovať ďalší ročník?

Tie odozvy boli skutočne dobré. Bol tam dokonca chalan, ktorý ten rok absolvoval aj Artfilm, aj Karlové Vary, ale v Bytči sa mu páčilo najviac.

Dali sme do toho festivalu celé srdce, dušu aj telo.

Bola to malá a skromná akcia, ale náš prístup sa na nej odzrkadlil. Druhý ročník sme teda brali ako samozrejmosť, pretože ho všetci chceli. Motivuje nás to, že nakoniec dostaneme niečo výnimočné. Festivaly sú všeobecne super vec. Utužujú komunitu. Je to niečo slávnostné a príjemné zároveň.

Kultúrny život na Slovensku sa začína prebúdzať, aj vy ste pred tromi rokmi festivalom zaplnili časť diery na trhu. Aký bol váš plán, ktorý vám pomohol udržať sa?

Vedel som, že to je vabank. Každoročne vzniká a zaniká veľa festivalov, lebo uchytiť sa na trhu je skutočne náročné. My to robíme tretí rok a ešte je to len v dobrovoľníckej polohe, festival ešte stále potrebuje viac dotácií, ako prináša zisku. Náš prípad je ešte ťažší, lebo nechceme programom podliezať latku. Mohli by sme pozvať priblblých detských zabávačov a prevarené kapely, ale načo?

Chceme robiť udržateľnú a zaujímavú akciu, ktorá prinesie ľudom výnimočný zážitok, kde sa niečo nové naučia a spoznajú veľa nového umenia.

Tomáš Kuša

Aká je hlavná myšlienka festivalu?

Od začiatku je postavený na dobrovoľníckej práci komunity. To je dôležité. Nechceme robiť taký festival, pre ktorý sa nahrnú do mesta turisti, pretože je to akcia organizovaná nejakou veľkou mediálnou agentúrou, čo má v konečnom dôsledku nulový význam pre rozvoj miestnej komunity a trhu. Cieľom Hviezdnych nocí je pozdvihnúť naše mestečko v oblasti kultúry, vzdelania, ale aj rozvoja cestovného ruchu. Zároveň vytvoriť unikátnu akciu, na ktorú sa všetci budú tešiť, kde stretnú starých priateľov a nájdu si nových. Počúvam od ľudí z Bytče, že sa na Hviezdne noci tešia celý rok, že je to pre nich obrovský relax. To je satisfakcia, keď viete, že to má zmysel, že ľudia sa na štyri dni a noci ponoria do toho magického divadla, aby načerpali inšpiráciu.

Na čo sa môžu tešiť potenciálni návštevníci festivalu Hviezdne noci v auguste 2017?

Tak po prvé, festival sa výrazne zväčšuje. Až teraz to bude mať poriadne grády, teraz naplníme naplno náš zámer prepojiť verejný priestor mesta s umením. Budeme mať 3 nové lokácie, dva nové hudobné stage, premietať sa bude

na piatich miestach po celom meste

. Bude

viac ako 20 koncertov

, v podstate výkvet slovenskej hudobnej scény od stálic na vrchole tvorivých síl ako Chiki Liki Tu-a, The Ills či Longital, až po nové talentované mená ako Katarína Máliková, Jimmy Pé, Bulp, Fúzy Múzy, Dave Brannigan. Dokonca robí na našom festivale comeback Paľo Hubinák so svojím legendárnym projektom Veneer. Budeme mať

šesť filmových sekcií

, retrospektívu írskych filmov, profil geniálneho komika Bustera Keatona, robíme revíziu slovenských folklórnych filmov a dokonca budeme mať filmy z afrického Wakaliwoodu, čo je úplná rarita. Pre deti robíme samostatný detský stage s bábkovými divadlami, workshopmi a detským letným kinom. Bude aj diskusné fórum. Je toho fakt veľa. Chceme, aby sa u nás diváci ani chvíľu nenudili. A to som nespomenul komentovanú urbanistickú prechádzku mestom, ktorá minulý rok zožala standing ovation.

Tomáš Kuša

V súčasnosti sa dosť hovorí o slovenských filmoch, čo považujete za dôvod?

Je to kvôli tomu, že bolo pár hitov. Napríklad Všetko alebo nič, Červený kapitán, Únos. Všetky tri mali tuším cez 100 tisíc divákov, a to už sa potom stáva témou rozhovorov. Sem tam niečo nejaký artový film vyhrá na nejakom festivale. Takže slovenský filmový priemysel troška ožil.

Máte nejakú stratégiu, ako získať nových sponzorov?

Nie, pri festivale našej veľkosti je to stále o tom, že sponzorov nezaujímame. Pokiaľ k nám nebude chodiť päť a viac tisíc ľudí, čo v našom prípade ani nie je možné z kapacitných dôvodov, tak nás budú veľkí sponzori obchádzať. Zameriavame sa najmä na lokálne firmy, ktorých zamestnanci žijú v našom regióne. Nás podporujú miestni podnikatelia, ktorým tiež nie je ľahostajný osud nášho mestečka.

Jakub Michel

V čom sa váš festival odlišuje od iných slovenských filmových či hudobných festivalov?

Je to vlastne dosť veľký experiment. Prvotná inšpirácia pre nás bola Letní filmová škola Uherské hradište. Momentálne však máme omnoho väčší hudobný program. Hviezdne noci boli čisto filmový festival len prvý rok. Teraz je to všehochuť a spojivom je práve dôraz na oživovanie verejného priestoru. Hudobná dramaturgia sa zameriava na neobjavené kapely, filmový program na takzvanú filmovú archeológiu, teda premietanie zabudnutých a nedocenených filmov, a tiež filmov, na ktoré sa pozerá pomedzi prsty, ktoré snobovia zvyknú označiť ako brak. Napríklad filmy z afrického Wakaliwoodu. Chceme aby publikum rozmýšľalo, program má byť intelektuálne inšpiratívny, lebo to je, nakoniec, tá najväčšia zábava.

Jakub Michel

Okrem festivalu Hviezdne noci sa venujete aj Bábkovému divadlu Morgonrock, pre koho je určené?

Divadlo vzniklo nadšenecky v čase, keď aj festival. Spravili sme ho pre deti z mesta, aby mali troška kultúry. Máme zatiaľ len dve hry, ale hrávame len Čerta Kolofóna. Toho majú radi aj dospeláci, lebo v hre je veľa vtipov určených aj pre dospelé publikum. To bol zámer, taká klasická rodinná zábava.

Tomáš Kuša

Vystúpili ste aj na tohtoročnom festivale Pohoda, čomu pripisujete zásluhy, že ste sa dostali na udalosť takého rozsahu?

Tak to ani sám netuším. Keď nás oficiálne oslovili mailom, tak som si najskôr myslel, že to je spam. Dosť veľa sme hrali v zime a na jar po celom Slovensku, potom nás dokonca natočili do RTVS do relácie Umenie. Takže zrejme sa o nás nejako dozvedeli a pozvali nás.

Tomáš Kuša

V Bytči sa venujete okrem organizácie festivalu aj prevádzkovaniu kina spolu s niekoľkými dobrovoľníkmi. Je možné udržať klasické kino aj po trende digitalizácie?

Tak digitalizácia bola len začiatok. Vďaka nej aj naďalej môže kino napríklad aj v Bytči fungovať, keďže na klasickom filmovom páse sa už nejakých pár rokov filmy nevyrábajú. Udržať kino v chode je však rovnako náročné, ako keď sa premietalo z pásu. Stále musíte spraviť atraktívny program, dobre ho odpromovať, vyriešiť všetky technické problémy, zohnať personál. My sme v Bytči dosť veľká výnimka, lebo v podstate robíme klasické kamenné kino, ale robíme ho nadšenecky a zadarmo vo voľnom čase. Mohli by sme sa na to vykašlať už dávno, ale nás to nejako stále baví.

Tomáš Kuša

V akom stave je podľa filmová kultúra na Slovensku?

Filmová kultúra je troška taký vágny pojem. Lepší je názov filmový priemysel. A ten na tom nie je úplne zle, keďže sme videli, že sa dajú natočiť aj divácky úspešné filmy. Zlepšilo sa aj fungovanie Audiovizuálneho fondu, bez ktoré sa často profesionálne filmové produkcie na Slovensku nerozbehnú, lebo práve tam sa dá získať dotácia na štart celého projektu, aj keď dalo by sa to robiť ešte efektívnejšie. Mňa osobne za poslednú dekádu zaujal najviac film Socialistický zombi mord, ktorý paradoxne nedostal žiadnu dotáciu. To, že ho točili amatéri a nadšenci, mu však neuškodilo.

Lebo núdza o peniaze vás často donúti vymýšľať kreatívne riešenia, kdežto istota dotácia vás vie naopak dostať do letargie.

 

Najnovšie video