Pískanie či hučanie trápi uši každého piateho Slováka. Zakroč proti výmyslom mozgu vďaka pár tipom

Mávaš pocit, že v tvojich ušiach občas alebo dokonca často prebieha koncert plný zvukov, ktoré nikto iný nepočuje? Tieto zvuky – či už pískanie, bzučanie, alebo dokonca hukot – nie sú produktom tvojej fantázie, upozorňuje Live Science. Pozná ich zhruba každý siedmy dospelý človek na svete.

Tento nezvaný hosť, ktorý sa občas usídli v našich ušiach, má svoje meno. Volá sa tinitus a dokáže ťa doviezť do šialenstva. Aj keď môže ísť o prechodný stav, niektorých ľudí sprevádza dlhé týždne alebo mesiace. Čo stojí za týmto záhadným fenoménom?

Nepríjemný pocit v ušiach

Tinitus predstavuje sluchové vnemy bez prítomnosti zvukov z vonkajšieho prostredia, vysvetľuje Aktin. Tieto vnemy môžu mať podobu pískania, šumenia, hučania, bzučania a ďalších zvukov, ktoré môžu byť pre človeka rušivé a majú potenciál negatívne ovplyvňovať jeho pohodu a životnú kvalitu.

Existujú dve hlavné formy tinitu – akútna a chronická. Akútny tinitus často nasleduje po nadmernej záťaži sluchového aparátu, infekcii ušného okolia, zranení a podobne. Dĺžka obdobia, po ktoré sa tinitus považuje za akútny, nie je presne určená, ale odborná literatúra obvykle hovorí o období od troch do šiestich mesiacov. Ak stav pretrváva dlhšie, je označovaný ako chronický.

Subjektívny tinitus, pri ktorom sú vnímané zvuky počuteľné iba pre postihnutú osobu a nevychádzajú z reálneho zdroja v okolí, tvorí približne 99 % všetkých prípadov tinitu.

Na druhej strane, objektívny tinitus, ktorý predstavuje menej ako jedno percento prípadov, zahŕňa situácie, kedy je vnútorný zdroj zvuku, ako napríklad abnormality v prietoku krvi alebo nekontrolované svalové kontrakcie v okolí ucha, počuteľný aj pre ľudí v okolí pacienta.

Medzi takéto prejavy patrí napríklad aj to, keď sa človek dlho zdrží na hlučnom koncerte, alebo keď je vystavený tlaku v lietadle.

Mozog si „vymýšľa“ zvuky

Naše vnútorné ucho obsahuje vláskové bunky, ktoré sa postupom času môžu opotrebovať. Keď tieto bunky prestanú správne fungovať, mozog môže začať „vymýšľať“ zvuky, ktoré očakáva, ale nedostáva.

Diagnostikovanie tinitu nie je vždy jednoduché. V uchu často nevidíme žiadne zjavné znaky tohto stavu. Lekári sa preto musia spoliehať na opisy symptómov pacientov. Môžu tiež vykonať rôzne testy sluchu, aby zistili príčinu.

Ale ako sa dá s týmto nepríjemným pocitom bojovať? Hoci neexistuje kúzelné riešenie, ktoré by tinitus úplne odstránilo, existujú spôsoby, ako znížiť jeho vplyv na náš život.

zdroj: Unsplash/Mark Paton

Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) je jednou z metód, ktorá pomáha pacientom zmeniť spôsob, akým o tinite premýšľajú a naučiť sa s ním žiť. Ďalším prístupom je zvuková terapia, ktorá používa vonkajšie zvuky na maskovanie alebo odvrátenie pozornosti od tinitu. Tieto metódy môžu pomôcť tinitus „stiahnuť do úzadia“, aby už nebol stredobodom našej pozornosti.

Pozor však na „zázračné“ riešenia, ktoré nájdeš online. Mnohé z nich nemajú žiadnu vedeckú podporu a môžu skôr škodiť ako pomáhať. Napríklad kvapky do uší určené na tinitus sú údajne často len stratou času a peňazí, pretože problém tinitu sa nachádza skôr v mozgu než v uchu.

Napriek tomu, že tinitus môže byť frustrujúci, treba si uvedomiť, že existujú stratégie, ktoré môžu pomôcť. „Hluk v ušiach“ teda nemusí byť doživotným trestom, stačí sa s tým naučiť žiť. Ale, samozrejme, kým sa tak stane, mal by si si pripraviť zásobu nervov navyše.