„Plastové dažde“ zamorujú celú Zem. Mikroplasty našli už aj v oblakoch

Mikroplasty nájdené v oblakoch môžu byť pre spoločnosť extrémne škodlivé. Vyplýva to z najnovšej štúdie, ktorá hovorí o tom, že práve spomínané drobné plasty zrejme prispievajú ku klimatickým zmenám.

Zároveň tvrdia, že ich prítomnosťou riskujeme kontamináciu všetkého, čo jeme a pijeme. Výskumníci totiž našli niekoľko typov polymérov a gumy v oblakovej vode obklopujúcej Mount Fuji, najväčšiu japonskú horu, a Mount Oyama. 

Ich štúdia publikovaná v časopise Environmental Chemical Letters sa pripája k rastúcemu množstvu dôkazov. Tie poukazujú na fakt, že plastové znečistenie preniklo do väčšiny ekosystémov na Zemi.

Úlomky plastu menšie ako 5 mm (približne veľkosti sezamového semienka) našli v najvzdialenejších častiach planéty a v najintímnejších častiach ľudského tela, vrátane krvi, pľúc a placenty tehotných žien.

„Podľa našich najlepších vedomostí je táto štúdia celkovo prvou, ktorá odhalila mikroplasty prenášané vzduchom nielen v oblakovej vode vo voľnej troposfére, ale aj v hraničnej vrstve atmosféry,“ uviedli vedci.

Po celom svete sa objavujú záhadné „vílie krúžky“. Vedci si ich pôvod nevedia vysvetliť

Samotná oblačná voda sa zbierala na vrcholoch dvoch japonských hôr v nadmorských výškach medzi 1 300 až 3 776 metrov nad morom. Vrchol hory Fuji sa nachádza vo voľnej troposfére, zatiaľ čo hora Óyama vrcholí v hraničnej vrstve atmosféry.

V mikroplastoch vo vzduchu našli deväť rôznych typov polymérov a jeden typ gumy. Oblaky obsahovali až 14 kusov plastov na liter vody. Ich veľkosť sa pohybovala od približne 7 do 95 mikrometrov, mierne nad priemernú šírku ľudského vlasu pri 80 mikrometroch.

Mikroplasty sa prenášajú vzduchom

Britský denník The Independent informoval, že nový výskum z univerzity Waseda v Japonsku po prvýkrát zhodnotil, ako mikroplasty ovplyvňujú tvorbu oblakov a potenciálny vplyv na klimatickú krízu a ľudské zdravie.

Výskumníci uviedli, že analýza ich objavu naznačuje, že mikroplasty vo vzduchu v oblakovej vode pochádzajú predovšetkým z oceánu. „To znamená, že mikroplasty sa mohli stať základnou zložkou mrakov a kontaminovať takmer všetko, čo jeme a pijeme. A to najmä prostredníctvom takzvaných plastových dažďov,“ vysvetlili.

Mikroplasty majú obrovské množstvo potenciálnych zdrojov – od mikroguľôčok v kozmetike až po hnojivá a väčšie predmety, ako sú plastové vrecká. Do atmosféry sa tak môžu dostať rôznymi spôsobmi. Cestný prach, skládky, opotrebovanie pneumatík a umelá tráva predstavujú potenciálne vstupné body na súši.

Oceán môže tiež „posielať“ svoje mikroplasty smerom k oblohe prostredníctvom morského postreku a iných procesov, kde sú častice dostatočne ľahké na to, aby boli prenášané vzduchom.

Vedci zároveň varujú, že hromadenie mikroplastov v atmosfére, najmä na póloch, by tiež mohlo výrazne zmeniť ekologickú rovnováhu planéty a viesť k vážnej strate biodiverzity.

„Vzduchové mikroplasty sa degradujú oveľa rýchlejšie v hornej atmosfére v dôsledku silného ultrafialového žiarenia. Táto degradácia uvoľňuje skleníkové plyny a prispieva ku globálnemu otepľovaniu,“ povedal Dr. Okochi, člen výskumného tímu.

„Výsledkom je, že zistenia tejto štúdie možno použiť na vysvetlenie účinkov mikroplastov v budúcich prognózach globálneho otepľovania,“ dodáva na záver Okochi.