Počí­tač, kto­rý doká­že pred­po­ve­dať budú­ce cho­ro­by

Tatiana Blazseková / 30. mája 2015 / Business

Pou­ží­va­nie počí­ta­ča, kto­rý pred­po­vie infekč­né cho­ro­by ešte pred vypuk­nu­tím môže znieť ako sci- fi v réžii Phi­li­pa K. Dic­ka, ale pre vedu hra­ni­ce sci-fi neexis­tu­jú. V novej štú­dii sa ved­ci sna­žia naučiť počí­tač ana­ly­zo­vať infor­má­cie o cicav­co­ch, kto­ré pre­ná­ša­jú nebez­peč­né ocho­re­nia, spo­jiť ich s geo­gra­fic­ký­mi pod­mien­ka­mi a pres­ne zis­tiť mož­né ohnis­ko pan­dé­mie.

 

Vedci využili strojové učenie (machine learning) - teda učenie počítačov za cieľom spoznávania vzorcov  vo veľkých dátových sadách, čím je počítač schopný urobiť presnú predpoveď o pohybe nebezpečných baktérii, vírusov a plesní. Lepšie predikcie ich správania by mohli pomôcť expertom vytvoriť mechanizmus prevencie a efektívnejšej reakcie na možnosti vypuknutia nákazy.

Veľké percento infekčných chorôb prepukne keď vírus, baktéria či huba preskočí zo zvieraťa na človeka (zoonóza). Presné predpovedanie kedy a kde infekcia prepukne si vyžaduje nadľudské schopnosti. „Myslím, že táto štúdia naozaj zatrasie vedeckou komunitou,“ hovorí Lynn Martin, ekológ ochorení z University of South Florida.

 

 

Tím Barbary Han z ekologického inštitútu v Milbrooku zredukoval analýzu na hlodavce, ktoré v sebe nesú veľké množstvo prenášateľných chorôb. Kvôli zoonóze, hlodavce žijú pomerne rýchly život a umierajú v mladom veku. Nájdeme ich v rôznych zemepisných šírkach, majú predčasnú reprodukciu a veľké potomstvo. Vedci sú si nie celkom istí, prečo je tento zrýchlený cyklus bežným javom u nakazených hlodavcov. Jednou z možností je, že rýchly reprodukčný cyklus môže zvieratám dovoliť odovzdať svoje gény skôr, než ich choroba zabije. „Aj keď hlodavec za 6 mesiacov umrie, stále je schopný mať 5 vrhov,“ Povedala Han. Nákaza sa tak šíri neuveriteľnou a nekontrolovateľnou rýchlosťou, z čoho majú malé milé parazity veľkú radosť.

Tím vedcov vytvoril počítačový program, ktorý dokáže analyzovať obrovské databázy s informáciami o živote a návykoch hlodavcov, ako aj ich geografických rôznorodostiach či reprodukčných  stratégiách. Tento program vyhodnotil 86 rozličných premenných ako veľkosť tela, dĺžka života, hustota populácie, spôsob lovu a počet mláďat a iné.  Zistili, že ich model fungoval s 90% presnosťou, pri čom identifikoval viac ako 150 nových zvieracích druhov, ktoré by mohli šíriť choroby.

 

 

Na základe výskumu bol tím schopný identifikovať hlavné miesta nákazy, kde je najväčšia šanca že choroba sa prenesie z hlodavca na človeka. Sú to najmä oblasti Stredného východu, Strednej Ázie, a Amerického stredozápadu. Podľa profesorky je tento výskum nesmierne dôležitý a vedie k pochopeniu dynamiky živočíchov ako i ľudí a môže priniesť údaje, vďaka ktorým budeme schopní ešte presnejšie mapovať možné ochorenia.

 

 

Zdroj: http://www.sciencemag.org/

Pridať komentár (0)