Polovica študentov na Slovensku má skúsenosť s korupciou. V krajine stále panuje „kultúra mlčania“ (PRIESKUM)

Až polovica tínedžerov na Slovensku má skúsenosti s korupciou. Vyplýva to z prieskumu na vzorke 2 508 študentov prvého a druhého ročníka stredných odborných škôl a gymnázií, ktorý realizoval Úrad na ochranu oznamovateľov v spolupráci s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže začiatkom tohto roka.

Úrad na základe výsledkov prieskumu vypracoval alternatívny obsah etickej výchovy, ktorý sa bude počas tohto školského roka experimentálne overovať na vybraných stredných školách. Do etiky by mali pribudnúť témy ako akademická čestnosť, integrita, protikorupčné správanie a kritické myslenie.

Na Slovensku je podľa stredoškolákov najrozšírenejšie rodinkárstvo, akademická nečestnosť a drobné úplatky v zdravotníctve. Tieto tri neduhy vníma ako bežné vyše 65 percent tínedžerov. Sú to zároveň korupčné situácie, s ktorými sa stretol približne každý štvrtý mladý človek.

Ako skupiny s najnižšou integritou v krajine vnímajú stredoškoláci politikov a podnikateľov. Samotní tínedžeri podľa prieskumu väčšinou inklinujú k čestnosti, avšak mnohí stoja aj niekde v šedej zóne.​ V komentároch niekoľko z nich argumentovalo, že k akademickej nečestnosti ich núti samotný systém, keďže na Slovensku záleží viac na známkach ako na skutočných vedomostiach.

Najakceptovanejšia je u mladých korupcia, z ktorej ťaží rodina. Takmer polovica z nich je voči tejto forme benevolentná. „Rodina je pre tínedžerov jedna z najdôležitejších hodnôt v živote, cez ktorú zrejme nazerajú na kvalitu života, tradície a istoty. Z toho pravdepodobne vychádzajú tendencie uprednostniť ju aj na úkor čestnosti či osobnej integrity,“ uviedla analytička Úradu na ochranu oznamovateľov Ľudmila Chovancová. 

Zarobiť si dokážeš aj 6 000 eur za mesiac. Toto sú najlepšie a najhoršie platené povolania na Slovensku

Až polovica by sa uchýlila k rodinkárstvu

Viac ako polovica mladých by sa uchýlila k rodinkárstvu pre získanie dobrej práce alebo prijatia na prestížnu univerzitu. Len polovica stredoškolákov by bola ochotná oznámiť korupčné správanie, s ktorým sa stretli.

Odráža to rozvinutú „kultúru mlčania“, ktorá ešte stále panuje na Slovensku. Dôvodmi sú strach z odvety, nevnímanie osobnej zodpovednosti, nedôvera v riešenie problému, relativizácia korupčných skutkov ako nezávažných.

Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová poukazuje na to, že osobná integrita patrí medzi správanie, ktoré si osvojujeme, učíme sa ho. Práve tu môže škola výrazne prispieť k príprave mladých na rolu aktívnych občanov.

„Dnešná doba prináša mnoho výziev, na ktoré školstvo musí reagovať. Preto sme sa rozhodli podať pomocnú ruku v podobe vypracovania nových metodických listov hodnotového vzdelávania k etickej výchove,“ povedala.

Do pilotnej fázy testovania nového obsahu etickej výchovy sa zapojilo päť škôl z Bratislavského samosprávneho kraja – tri gymnáziá a dve stredné odborné školy. Po dvoch rokoch overovania obsahu v praxi a zapracovania pripomienok od učiteľov upravia obsah etickej výchovy podľa nových potrieb.