Prídeš o prácu, vzťahy a vlastný život. Klinická psychologička radí, ako odhaliť hraničnú poruchu osobnosti

Depresia, úzkosti či poruchy príjmu potravy sú v spoločnosti známe. No o niektorých duševných chorobách veľa ľudí ani len netuší. Jednou z nich je aj hraničná porucha osobnosti. Práve ňou na Slovensku môže trpieť oveľa viac ľudí, ako je známe.

„Žiaľ, dodnes nebolo na Slovensku systematicky zmerané, koľko ľudí trpí duševnými poruchami, a neexistuje úplný prehľad o epidemiologickej situácii v oblasti duševného zdravia,“ povedala klinická psychologička Alica Farkašová.

Podľa Diagnostického a štatistického manuálu sa odhaduje, že na Slovensku trpí hraničnou poruchou osobnosti približne 1,6 % až 3 % populácie. Ľudia, ktorí trpia hraničnou poruchou osobnosti, tvoria zhruba 10 % klientely v ambulantnej starostlivosti a 20 % hospitalizovaných pacientov.

Skúsenosť s touto poruchou má aj Michaela, ktorej sa po hospitalizácii a dlhej práci na vlastnom duševnom zdraví podarilo svoj stav dostať pod kontrolu. Zvládať túto poruchu znamená mať život vo vlastných rukách a vedieť pracovať s ťažkými dňami.

„Byť v živote spokojná, mať sa rada, vnímať samu seba, byť so sebou prepojená. Uvedomovať si svoje limity a prijímať ich, ale hlavne cítiť svoju silu a silné stránky. Znamená to pre mňa mať prácu, ktorá ma napĺňa, bývať sama alebo s partnerom, mať zdravé vzťahy,“ vysvetlila Michaela.

Porucha, ktorej sa netreba báť

Poruchy osobnosti a správania dospelých majú niekoľko podkategórií, do ktorých sa členia. Jednou z nich sú špecifické poruchy osobnosti. Medzi špecifické poruchy osobnosti patrí aj emočne nestabilná porucha osobnosti, ktorá sa delí na 2 typy: impulzívny a hraničný.

Spája ich nestálosť, nestabilita človeka v jeho rôznych prejavoch a oblastiach psychiky. „Zásadný rozdiel je, že u hraničného typu je väčší problém obrazu samého seba, vzťahy a to, že emócie, ktorými trpia, sú dlhodobejšie,“ vysvetlila klinická psychologička.

Ako sa hraničná porucha osobnosti prejavuje, kto ňou najčastejšie trpí a ako ju zvládnuť, vysvetlila v exkluzívnom rozhovore klinická psychologička Alica Farkašová. O svoj pohľad na život s poruchou sa podelila Michaela, ktorá ňou trpí už od dospievania. Pre zachovanie anonymity je v článku použitý pseudonym. Redakcia disponuje oficiálnym menom a priezviskom respondentky. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti