Sú hanbou slovenského parlamentu. Poslanci prezradili, za ktorých kolegov sa najviac hanbia

Pravidelné hádky v parlamente nie sú už asi pre nikoho nejakou novinkou. Na pravidelné škriepky a urážky adresované koaličným kolegom prostredníctvom médií si ľudia už, takpovediac, zvykli.

Nie je to tak dávno, čo si líder hnutia OĽaNO Igor Matovič s Richardom Sulíkom vymieňali odkazy predovšetkým prostredníctvom sociálnej siete. Šéf strany SaS už v minulosti označil útoky zo strany Igora Matoviča za osobné. Tieto vyjadrenia označil pre francúzsky denník za čistú hanbu.

Startitup sa v NR SR pýtal poslancov, za ktorého kolegu sa najviac hanbia. Ako prvého sme si odchytili poslanca hnutia OĽaNO Andreja Stančíka. Rovno sme sa ho spýtali, či sa niekedy ocitol v situácii, kedy sa hanbil za svojich kolegov.

„Naprieč koalíciou a opozíciou áno. Čo sa týka napríklad facebookovej komunikácie, tak je tam viacero mien. Nechcem to konkretizovať, nebolo by to korektné,“ hovorí Andrej Stančík z klubu Obyčajných ľudí. Zároveň dodáva, že on sám sa niekedy v minulosti tiež hanbil za svoje príspevky.

Hanba parlamentu

Konkretizovať nechcela ani poslankyňa strany Hlas-SD Ľubica Laššáková. Prezradila však, že hanbu pociťuje za dvoch kolegov a nechápe, ako vôbec môžu pôsobiť v slovenskom parlamente. Pri zasadnutiach pociťuje hanbu pravidelne.  

„Boli také situácie a nechcem byť osobná, ale na zasadnutiach tohto parlamentu to býva takmer pravidelne. Neviem, či poznáte ten pocit, keď sa naozaj za niekoho hanbíte a najradšej by ste sa schovali do myšacej diery. Sú to skutočne takéto pocity. Niekedy žasnem, ako dospelý človek môže vôbec niečo také vypustiť z úst, bežne tu v rámci rozpravy, v rámci faktických poznámok,“ opisuje situáciu Ľubica Laššáková.

Podľa jej slov niektorí kolegovia komunikujú neprofesionálne a nevhodne. „Nepatrí to na pôdu parlamentu. Ja sa za tých, jedného či dvoch, kolegov, ktorých myslím, ale nechcem menovať, naozaj hanbím a nejde mi do hlavy, ako niečo takéto môže v slovenskom parlamente byť,“ hovorí bývala smeráčka.

Bittó Cigániková chce, aby boli ženy v politike, hanbí sa však za tieto dve

Konkrétnejšia bola poslankyňa strany SaS Jana Bittó Cigániková. „Pravidelne mám taký pocit sprostredkovanej hanby pri pani Vaľovej, musím povedať. To je naozaj pravidelný adept na tieto moje emócie. Ja sa naozaj teším, keď sú ženy vo vysokej politike, keď ich je vidieť a keď ovplyvňujú veci. Potom ale o to väčšie sklamanie príde, keď sa teda správajú, rozprávajú a rozmýšľajú ako pani Vaľová,“ hodnotí saskárka poslankyňu národnej rady Janu Vaľovú strany Smer-SD.

Za veľké sklamanie považuje aj aktuálne nezaradenú poslankyňu a bývalú členku klubu Obyčajných ľudí. „Musím povedať, že napríklad Romana Tabák je pre mňa podobným sklamaním, čakala som od nej oveľa viac,“ dodáva Jana Bittó Cigániková.  

Práve známa tvár národnej rady nám nedávno opísala, kam sa jej parlamentná budúcnosť po „vyhadzove“ z Matovičovho klubu bude uberať. 

Šofranko sa hanbí za všetkých

Kolektívnu hanbu pripúšťa poslankyňa OĽaNO Mária Šofranko. Podľa jej názoru sa z debát vytratila slušná a konštruktívna diskusia. „Ja sa tak troška hanbím za nás všetkých. Za to, aký chaos tu vládne a aké sú tu hádky. Ja sa za to hanbím, pretože si myslím, že politika by mala byť diplomatická, slušná a konštruktívna,“ hodnotí Šofranko.

Viacero nedôstojných a nerelevantných prejavov, ktoré by sa v parlamente nemali vyskytovať zažil aj poslanec Dominik Drdul. Okrem verbálnych hovorí aj o fyzických a apeluje na zodpovednosť poslancov.  

Viac vecnej debaty, menej cirkusu

„Mali by sme si byť vedomí zodpovednosti, ktorú nesieme, a mali by sme si byť vedomí toho, že sa na nás občania pozerajú. Ja osobne by som tu oveľa radšej videl menej divadla a cirkusov a viac reálnej diskusie o konkrétnych návrhoch zákonov, ktoré majú potenciál pomôcť občanom, pretože také sa tu reálne vyskytujú a prerokovávajú,“ vraví Dominik Drdul. 

„Akurát pri tom hluku, ktorý vyvolajú tieto incidenty, sú tie návrhy akoby neviditeľné. Nie je ich počuť, nie je o nich toľko diskusie ako o tých pár, ktoré vyvolajú nejakú senzáciu a cirkus,“ opisuje poslanec klubu Obyčajných ľudí.  

Podľa jeho názoru je vecnej debaty v parlamente niekedy oveľa menej a on sám by privítal viac konštruktívnej diskusie.