Posledný európsky diktátor Lukašenko. Kým ho bude podporovať Vladimir Putin, neodíde a Bielorusom pôjde o život

Alexander Lukašenko na seba opäť upútal pozornosť. V nedeľu bolo civilné lietadlo spoločnosti Ryanair armádnou stíhačkou prinútené pristáť v Minsku.

Malo sa tak stať na pokyn samotného Lukašenka, čo on sám odmieta. Keď lietadlo pristálo, Bielorusi zatkli novinára Ramana Prataseviča, žijúceho v exile v Poľsku, ktorý sa kriticky vyjadroval na adresu vlády.

Keď sa stroj nachádzal nad bieloruským územím, údajne bola nahlásená bombová hrozba. Úrady neskôr uviedli, že v lietadle nenašli žiadne výbušniny.

Prataseviča cestoval z gréckych Atén do Vilniusu v Litve. Tlačová služba bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka informovala, že osobne nariadil, aby lietadlo do Minsku sprevádzala stíhačka MiG-29, ktorá sa mala vyhrážať jeho zostrelením, ak nepočúvne rozkaz, ako sme písali pred pár dňami.

Únos?

TASR informovala, že podľa názoru výkonného riaditeľa leteckej spoločnosti Ryanair mohla byť do únosu zapletená tajná služba. Spolu s novinárom malo totiž z lietadla vystúpiť niekoľko ďalších ľudí.

„Zdá sa, že zámerom úradov bolo dostať novinára a jeho spoločníčku,“ uviedol pre írsku rozhlasovú stanicu Newstalk svojrázny Michael O’Leary.

Celý incident hodnotí ako „v podstate únos človeka režimom, v ktorom vládne diktátor“. „Išlo o štátom organizovaný únos, o pirátstvo podporované štátom,“ povedal O’Leary.

zdroj: TASR/AP

Bielorusko tvrdilo, že lietadlo Ryanairu bolo nútené pristáť po správe od hnutia Hamas, že na palube je bomba. Hamas to odmieta, písal Denník N. Tejto teórií neuverili ani predstavitelia EÚ, ktorí promptne zareagovali a žiadajú, aby bol novinár okamžite prepustený.

A Ryanair flight #FR4978 from Athens to Vilnius, diverted to Minsk in Belarus earlier today.https://t.co/rnUpiqOjch

According to reports in media a Belarus journalist, that was onboard the flight, was arrested after the diversion to Minsk. pic.twitter.com/MQyvXsDExM

— Flightradar24 (@flightradar24) May 23, 2021

EÚ pohrozila, že voči osobám zodpovedným za tento incident zareaguje sankciami. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v mene všetkých 27 členských štátov vyzval na okamžité Pratasevičovo prepustenie. Jeho zadržanie nazval ďalším zjavným pokusom bieloruských úradov umlčať všetky opozičné hlasy.

Nejde pritom o prvý Lukašenkov útok na slobodu tlače. Tá dnes v Bielorusku prakticky neexistuje. Novinári, ktorí sú voči režimu kritickí, bývajú často prenasledovaní, musia žiť v exile alebo nesmú informovať o prešľapoch vlády, upozorňovalo pred rokmi Amnesty International.

Prečo je Lukašenkov režim problematický?

Ide o poslednú diktatúru v Európe. Lukašenko stojí na čele krajiny už 26 rokov.

Prvé voľby, ktoré sa odohrali po rozpade ZSSR, s prehľadom legitímne vyhral. Pôvodne mal na čele krajiny zostať maximálne dve päťročné volebné obdobia. Zmenil však ústavu, rozpustil zákonodarné zhromaždenie a vytvoril nové, ktoré obsadili jeho prívrženci. Takmer všetka moc je v rukách prezidenta, teda v Lukašenkových, píše Pravda.

Rokmi sa začali objavovať pribúdajúce podozrenia o ďalších a ďalších voľbách, ktoré mohli byť pravidelne manipulované. Všetko vyvrcholilo minulý rok, kedy sa víťazom s 80 percentami hlasov opäť stal terajší prezident Lukašenko. Kritici jeho vládu obviňujú zo sfalšovania výsledkov, väznenia opozičných politikov a tvrdého potláčania protestov, ktoré vypukli po celej krajine tesne po vyhlásení predbežných výsledkov.

Demonštrácie, ktoré nemali v Bielorusku obdobu, potláčal hrubou silou a vznikali tak obrovské násilnosti. Prezident nazýval demonštrantov „bábkami Západu“.

Keď sa krajiny Európskej únie postavili za slobodu prejavu pre demonštrantov a začali podnikať kroky, vyhrážal sa zbrojením a tvrdil, že chce ochrániť krajinu pred vojnou, písalo Amnesty International.

„Nechcem, aby moja krajina bola vo vojne. Navyše nechcem, aby sa Bielorusko, Poľsko a Litva zmenili na vojenské divadlo. Tam sa naše problémy nevyriešia, preto pred plnou sálou najkrajších vlastencov chcem vyzvať národy Litvy, Poľska a Ukrajiny – zastavte svojich bláznivých politikov a nedovoľte rozpútanie vojny,“ povedal v septembri 2020 Lukašenko. Demonštrácie sú považované za nelegálne a účasť na protestoch je veľmi riskantná.

Všetka moc je jeho

Kto je vlastne Alexander Lukašenko? Narodil sa 30. augusta 1954 v obci Kopys vo Vitebskej oblasti slobodnej matke Jekaterine Lukašenkovej. Vyrastal tak bez otca, píšu Aktuality.sk. Prezidentom je nepretržite už od roku 1994.

Vyštudoval učiteľstvo, má diplom z dejepisu, spoločenských vied a ekonómie. Absolvoval vojenskú službu a následne vstúpil do Komunistickej strany. Stal sa riaditeľom kolchozu na východe Gruzínska.

Pri rozpade Sovietskeho zväzu bol proti tejto myšlienke. Stúpencov demokracie nazýval zradcami.

zdroj: TASR/Maxim Guchek/BelTA Pool Photo via AP

Štyri roky bol poslancom Najvyššieho sovietu, teda miestneho zákonodarného zboru. O štyri roky neskôr ho zvolili za prezidenta, získal viac ako 80 % hlasov. Už o dva roky sa udialo kontroverzné referendum, v ktorom Bielorusi odhlasovali výrazné rozšírenie prezidentových právomocí. Následne rozpustil Najvyšší soviet a zo svojich verných zložil nový parlament.

Jeho vzťahy so západom sú veľmi napäté. EÚ Lukašenka otvorene kritizuje, ten preto udržiava diplomatické vzťahy najmä s Ruskom, Severnou Kóreou, Turkménskom, Katarom, Iránom, Kubou, Čínou, Sudánom a Venezuelou. V krajine si podmanil prakticky všetko – voči demonštrantom zasahuje tvrdo, politickú moc má v rukách takmer výhradne on, súdnictvo ovládol a slobodná žurnalistika je trestaná.

Amnesty International upozorňuje, že Lukašenko je závislý od Moskvy. Bez Putinovej podpory by bol jeho režim neudržateľný.

„Lepšie byť diktátor, ako teplý.“

Aký je Lukašenko ako človek? V detstve sa venoval hudbe a pri svojej kampani hovoril o odstránení korupcie, písali topky.sk. So svojou manželkou sa zoznámil ešte na škole, tá však žije v obci Ryžkoviči, ktorá je dnes súčasťou Sklova. Od hlavného mesta Minska je vzdialená asi 200 kilometrov. Má s ňou dve deti.

Lukašenko má však ešte jedného syna. Nie je známe, kto je jeho matkou, aj bieloruské médiá sa o tom len dohadujú. Lukašenko je otvorený homofób – svedčí o tom aj jeho vyjadrenie „lepšie byť diktátor, ako teplý.“ Ženy podľa neho nie sú schopné riadiť štát a nemajú čo robiť v politike.

Čo bude s Bieloruskom?

Politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky vníma vynútené pristátie lietadla s novinárom na palube ako priamy následok vlaňajších udalostí. 

Po voľbách, ktoré boli pravdepodobne zmanipulované, sa ulice zaplnili demonštrantmi, ktorí si želali koniec Lukašenkovho režimu. „Je strašné, čo sa udialo. Ide však len o pokračovanie situácie, ktorá vznikla ešte v auguste 2020. Režim sa tam zmenil na brutálnu politickú diktatúru, teroristické aktivity vo vnútri krajiny režim uskutočňoval aj predtým. Myslím unášanie a zabíjanie ľudí,“ zhodnotil Mesežnikov pre Startitup.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Mesežnikov upozornil, že zo strany Európskej únie budú nevyhnutne nasledovať kroky voči bieloruskému režimu
• Podľa politológa musíme vnímať, že sme členovia Únie a napadnutie tak bolo namierené aj voči nám
• V hre bude asi aj ropa. Situáciu musí Slovensko sledovať pozorne
• Tým, že Lukašenkov režim považuje demonštrácie za „nepovolené“, schválil na ich rozháňanie vojenskú techniku. Vitaj v Bielorusku

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom

Zdroje: Startitup.sk, Denník N, Amnesty International, Pravda, Aktuality.sk, topky.sk