Prejedaním spejeme k vlastnej záhube. Takto by sme mali jesť, aby sme zastavili globálne otepľovanie

Ľudská populácia sa stále zväčšuje, no súčasné nastavenie hospodárstva ju môže priviesť k záhube. Pod pojmami globálne otepľovanie a emisie si väčšina ľudí pomyslí, že za to môžu autá a planétu zachránime elektromobilmi. Tak to ale nie je. Najväčším zdrojom emisií je živočíšna výroba.

Na to, aby sme zvrátili globálne otepľovanie, by sme museli okamžite znížiť spotrebu najmä hovädzieho a bravčového mäsa až o 90% a spotrebu vajec o polovicu, varuje oxfordská štúdia, ktorá vyšla v prestižnom časopise Nature.

Keď chceme naďalej existovať v klíme, ktorú pre život potrebujeme, musíme pristúpiť k výrazným zmenám v potravinovom priemysle. To nevyhnutne znamená obmedzenie konzumácie mäsa a mlieka, keďže tieto dva produkty majú rovnakú podstatu výroby.

Toto sú najväčší konzumenti mäsa:

1. USA – 120kg ročne na 1 osobu
2. Kuwait – 119.2kg
3. Australia – 111.5kg
4. The Bahamas – 109.5kg
5. Luxembourg – 107.9kg
6. New Zealand – 106.4kg
7. Austria – 102kg
8. French Polynesia – 101.9kg
9. Bermuda – 101.7kg
10. Argentina – 98.3kg
11. Spain – 97kg
12. Israel – 96kg
13. Denmark – 95.2kg
14. Canada – 94.3kg
15. St Lucia – 93.6kg
16. Portugal – 93.4kg
17. Saint Vincent and the Grenadines – 91.4kg
18. Netherlands Antilles – 91kg
19. Italy – 90.7kg
20. Slovenia – 88.3kg

Priemerný Slovák zje za rok 59 kg. Ak by mal obmedzil konzumáciu mäsa o 90%, mohol by zjesť iba 6 kg mäsa ročne. Ľudia by toto obmedzenie nemali brať ako „ujmu.“ To, čo robí jedlo chutným, sú korenia.

Výsledkom oxfordskej štúdie je, že na tanier by sme si mali naložiť radšej 3 až 5-kráť viac strukovín. Vedci celkovo odporúčajú prejsť na jedálniček flexitariánov – čo znamená čiastočne bezmäsitú stravu. Mäso by ale ročne nemalo presiahnuť 9 kg na osobu.

Nejde len o záchranu príjemnej klímy. Hospodársky  systém, aký máme dnes, by do roku 2050 tak či onak skolaboval. Ako píše The Guardian, už v súčasnosti sa hospodárstvo blíži ku kritickému environmentálnemu limitu. Ide najmä o odlesňovanie, nadmernú spotrebu vody, znečisťovanie a skleníkové plyny vznikajúce pri živočíšnej výrobe.

Súčasťou ekologických opatrení má by aj zníženie potravinového odpadu, ktorý tvorí až 40% zo všetkých vyrobených potravín. Rovnakým hlasom hovoria aj svetové vedecké špičky zo správy OSN, ktorá vyšla začiatkom októbra. Podľa nej by oteplenie ovzdušia už len o 1,5 stupňa Celzia viedlo k extrémnym výkyvom počasia, rozsiahlejším suchám i záplavám a uvrhlo by do chudoby stovky miliónov ľudí.

Správa zároveň varuje, že na udržanie klímy má ľudstvo len 12 rokov. Štáty by ale museli spĺňať tie najambicióznejšie plány Parížskej dohody. Na planéte je už dnes o jeden stupeň Celzia teplejšie ako tomu bolo pred priemyselnou revolúciou a dopady sú viditeľné  (napr. ničivé hurikány v USA či väčšie sucho v Južnej Afrike).