Pre horúčavy míňa Európa zvýšené množstvá energie

Vysoké letné teploty zvyšujú i nároky európskych krajín na spotrebu elektriny. Intenzívnejšie využívanie klimatizácie navyšuje jej spotrebu najmä na juhu Európy.

Po novom už aj chladíme

Ako ďalej skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, čoraz viac teplých dní, resp. vyššie priemerné letné teploty, sa však z roka na rok objavuje aj v našom regióne.

Hoci nároky na klimatizáciu priestorov s globálnym otepľovaním rastú, podľa analytika sa zdá, že gro ročnej spotreby elektriny generovanej poveternostnými podmienkami vo väčšine krajín stále pokrýva skôr potreba vykurovania priestorov počas zimných mesiacov ako nutnosť ich klimatizácie počas leta.

Slovensko a Česko sa radia medzi krajiny EÚ, ktoré z klimatického pohľadu vyžadujú jemne nadpriemerné požiadavky na vykurovanie priestorov. Na Slovensku najmä počas zimy analytici pozorujú nižšiu celkovú spotrebu elektriny.

To by sa mohlo dať vysvetliť v porovnaní s inými krajinami vyšším zastúpením výroby tepla z iných zdrojov, ako je napríklad pevné palivo, plyn, než elektrina.

Potreba chladenia priestorov vykazuje medzi krajinami EÚ výrazne väčšie rozdiely, ako je tomu v prípade vykurovania. Na Slovensku sú denné stupne chladenia len približne polovičné oproti priemeru EÚ, v Česku štvrtinové a v krajinách na severe Európy sa dni, kedy by bolo nevyhnutné zapínať klímu, takmer vôbec nevyskytujú.

Čím viac stupňov, tým vyššia spotreba

S výnimkou pár krajín na juhu Európy tak podľa Koršňáka dopyt po elektrine z dôvodu chladenia priestorov ani zďaleka nie je taký silný ako v prípade ich vykurovania.

„Napriek tomu by počas júla a augusta mohlo byť v priemere EÚ 17 – 18 % spotreby elektriny ťahanej práve zvýšenými nárokmi na klimatizáciu, na Slovensku približne 10 – 15 %, v Česku len 3 – 5 %,“ hovorí analytik.

Globálne otepľovanie postupne mení aj požiadavky na dopyt po elektrine pre poveternostné podmienky. Denné stupne kúrenia počas posledných rokov v Európe pozvoľna klesajú a denné stupne chladenia rastú. Výraznejšie sa pritom klimatická zmena prejavuje počas leta.

zdroj: TASR/AP Photo/Markus Schreiber

Kým denné stupne kúrenia boli v krajinách EÚ v priemere v posledných piatich rokoch podľa Koršňáka o 8,6 % nižšie ako v úvode deväťdesiatych rokov, denné stupne chladenia boli vyššie až o 51 %.

Slovensko a Česko približne kopírujú trend znižovania potreby kúrenia. Pokles denných stupňov kúrenia bol približne rovnaký ako v priemere v EÚ, teda 8 – 9 %.

Potreba klimatizovať vnútorné priestory počas horúcich letných mesiacov sa na Slovensku zvyšuje o niečo rýchlejšie ako v priemere EÚ, teda o 59 % a naopak v Česku pomalšie, teda o 33 %.

Zmena klímy presúva časť dopytu po elektrine zo zimy do leta. „Tento trend môže v priemere v EÚ, ale aj na Slovensku a Česku, prispieť k vyhladeniu dopytu po elektrine v jednotlivých mesiacoch roka. Ten je momentálne výrazne silenejší počas zimného obdobia,“ dodal analytik.