Prečo je zviera na Slovensku stále iba bezvýznamná vec?

Pokusy ochranárov, útulkov, ďalších iniciátorov aj niektorých politických strán doteraz neuspeli a naša legislatíva sa stále riadi len Zákonom o veterinárnej starostlivosti, ktorý sa skutočným právam zvierat na ochranu venuje len stručne. Dopĺňa ho novela z roku 2007 a odvtedy sa v tomto zákone nič neudialo. Posledný pokus strany Sas, ktorá chcela presadiť „protimnožiteľský zákon“, zmietol prezident so stola s tým, že môže poškodiť aj poctivých chovateľov psov.

Je to však obrovská škoda, pretože kvôli tomu denne desiatky až stovky psov trpia. A možno aj bez toho, aby si to ich chovateľ uvedomoval. Problematika množiteľov psov je totiž veľmi komplexná a nezahŕňa len týranie zvierat, ich násilné rozmnožovanie až do stavu vyčerpania, choroby či smrti feny, ale aj prenosnosť vrodených vád. Neregulovaným množením sa totiž šance na rôzne génové mutácie zvyšujú.

Možno si vravíš, že toto je ten najmenší problém. Áno aj nie. Prípady ťažkého týrania a zanedbávania starostlivosti o zvieratá, nielen psy, sú oveľa horšie a majú hrozné následky. Akékoľvek množenie bez povolenia a potrebných papierov je však len zdrojom problémov a celej situácii vôbec nepomáha. Možno si povieš, že si toho psa kúpiš radšej za lacnejšie bez papierov na nejaký inzerát. Čo však ak sa u neho o pár týždňov vyskytne vada, ktorú si nečakal? Vrátiš ho ako nevydarený darček?

U psa od poctivého registrovaného chovateľa máš však istotu, že pes má overený pôvod, máš informácie o jeho rodičoch, zdraví a je len malá šanca, že ťa niečo prekvapí. Nehovoriac o tom, že u neregistrovaných chovateľov jednoducho nikdy nevieš… Môžu vyzerať milo a starostlivo, no čo ak majú vzadu v tmavej pivnici koterec plný špinavých psov a vyčerpaných feniek? Tie často bez kontaktu s vonkajším prostredím prežijú celý život len rodením šteniat, nemajú veterinárnu starostlivosť a trpia chorobami Chceš to riskovať?

Už veľa sa popísalo o tom, že Slovensko je jednou z krajín s najväčším počtom množiteľov v Európe, ktorí zvieratá vyvážajú do zahraničia. Na to, aká sme malá krajina, je prípadov množenia a týrania, a najmä tých nepotrestaných, neskutočne veľa. V skutočnosti sa vyvedie zodpovednosť len v zanedbanom počte prípadov. Podľa štatistiky Zvieracieho ombudsmana za posledné dva roky dokonca za týranie zvierat nešiel sedieť nikto! Potrestaný boli štyria a to v dvoch prípadoch za smrteľné utýranie zvieraťa. Takéto prípady sú pritom dennou realitou.

Ešte horšie je však to, že mnohé prípady zostávajú neodhalené, pretože ľudia sa boja ich nahlásiť. Podobne je to prípade útulkov, ktoré nemajú kapacity na to, aby vedeli pomáhať riešiť každý problém. Zvieratá tak trpia ďalej. To je tá najväčšia hlúposť na svete. Aj keby si mal udať svojho vlastného suseda, jednoducho to sprav. Nikto nemá právo zaobchádzať so zvieratami, predovšetkým spoločenskými, ako s konzumným tovarom. Aj keď to náš zákon v súčasnosti do veľkej miery toleruje.

Našťastie sú na Slovensku organizácie, ktoré suplujú úlohu štátu nezištne pomáhajú situáciu riešiť. Nielen, že vyvíjajú iniciatívu a snažia sa o zmenu zákona, ale pomáhajú aj reálne. Či už ako známa Sloboda zvierat, ktorá ročne zachráni viac než 500 zvierat z množiarní, organizácia Pes v núdzi, ktorá pomáha nájsť domov opusteným psom, Československý kastračný program ktorý rieši nekontrolované množenie kastráciou prevažne v rómskych osadách, alebo organizácia Zvierací ombudsman, ktorej jej cieľom je práve zastavenia množiteľstva, týrania a ich lepšie stíhanie.

Ani ten najlepší zákon však nezabráni ľuďom v tom, aby v súčasnom trende pokračovali. Skutočnosť je taká, že všetko je o ľuďoch a často stačí len to, aby sme nezatvárali oči pred bezprávím a nespoliehali sa na to, že nás od zodpovednosti odbremení niekto iný. Umučený kôň, pes s do krvi zarezanými reťazami, stovky vyhladovaných zvierat trpiacich chorobami, upálené mačiatka a tak by sme mohli pokračovať ďalej… Ak by sa toto všetko dialo ľuďom, zrejme by sme nemlčali, však?