Prečo vlastne pracujeme?

Tatiana Blazseková / 19. decembra 2015 / Lifehacking

Prvou prirodzenou odpoveďou asi bude finančná odmena. Poniektorí si povedali: keby som nemusel, nepracujem.

Možno by ste si užívali chvíle pokoja ale myslím, že by to človeka skoro omrzelo. Behaviorálny ekonóm, Dan Ariely, sa pozrel na to, prečo ľudia pracujú. V hre je viac ako len peniaze. Zamýšľal sa nad inými faktormi, pre ktoré robíme, to , čo robíme: Význam, vytváranie, identita, pýcha..
O tom, prečo nás práca robí šťastnými existuje viacero vedeckých štúdii. Prečítajte si tri štúdie, ktoré dokazujú prečo nám práca prináša potešenie.

4424552903_42b5f0cfdc_b

1. Lego štúdia

Ariely vytvoril pre participantov zaujímavé zadanie. Z Lega Bionicles mali vytvoriť nejakú postavu. Vytvoril ale dva prípady. V oboch boli participanti zaplatení menej a menej za každú stavebnicu, ktorú postavili: za prvú 3 doláre, za druhú 2,70 a tak ďalej. Výrobky prvej skupiny boli odložené pod stôl a výskumníci ich rozobrali až na konci experimentu. Výtvor druhej skupiny bol zničený hneď po dokončení stavebnice.

Participanti si tak postavili postavičku a škodoradostní vedci im ich zničili pred vlastnými očami. Výsledok experimentu? Prvá skupina, ktorej stavebnice boli zachované, postavila v priemere 11 stavebníc. Druhá skupina, ktorej zostali oči pre plač postavila priemerne 7 panáčikov za rovnaký čas. Čo z toho plynie? Tí, ktorí videli ovocie svojej práce, boli motivovaní pracovať počas celej dĺžky trvania experimentu. Ak však vidíme, že naša práca nie je docenená, motivácia klesá.

balance-865087_960_720
2. Nedocenení MIT študenti

Ariely dal svojím participantom- študentom MIT, kus papiera zaplnený rôznymi písmenami. Ich úlohou bolo nájsť dvojice rovnakých písmen. Tak, ako v predchádzajúcom experimente, za každé kolo bolo ponúknutých menej a menej peňazí. Ľudí tentokrát rozdelil do troch skupín. Participanti z prvej skupiny sa na svoj papier museli podpísať, podať ich experimentátorovi, ktorý sa naň pozrel a povedal citoslovce pochvaly, ako ho položil na kopu.

Participanti z druhej skupiny nemuseli napísať svoje meno a experimentátor položil papier bez slov a očného kontaktu na hromádku. Papier tretej skupiny ľudí skončil rovno pred nimi v skartovači. Napokon tento rozdiel v reakcii vyvažovali peniazmi. Výsledok sa dal predpokladať. Tí, ktorých práce boli zoskartované potrebovali dvojnásobok peňazí ako tí, ktorí dostali pochvalu. Aj participanti, ktorých ignorovali, potrebovali finančnú motiváciu približnú skupine zoskartovaným. Čo z toho plynie? Je dôležité, aká je reakcia nadriadených na prácu ľudí. Ak ich ignorujú, je to také zlé, ako keby ich prácu rovno skartovali.

origami-923862_960_720

3. Ten pocit keď zložíš origami

Výskumníci dali nováčikom v origami papier a inštrukcie, ako ho zložiť do nejakej nie veľmi estetickej formy. Výrobcov origami a bežných okoloidúcich ľudí sa opýtali, koľko by za výrobok zaplatili. V druhom pokuse mala polovica participanti zložiť papier do ešte neestetickejšej formy, ale bez inštrukcii. Druhá skupina mohla využívať inštrukcie. Prvý pokus ukázal, že výrobcovia zaplatili 5-krát viac ako okoloidúci.

Druhý experiment preukázal, že výrobcovia ocenili škaredší výrobok postavený bez inštrukcii ešte viac ako ten, postavený s inštrukciami. Bežný človek by samozrejme zaplatil menej.
Hodnotenie našej vlastnej práce je spätý s úsilím, ktoré vynaložíme. Ostatní si ju však všimnúť nemusia.

steeplechase-1033324_960_720

zdroj: medium.com

Pridať komentár (0)