Prečo zješ viac, než plánuješ? Vedci odhalili skrytých manipulátorov, ktorí rozhodujú za teba

Myslíš si, že pri jedle rozhoduje hlavne hlad a sila vôle? Podľa vedcov je to len malá časť príbehu. Oveľa väčší vplyv majú naše zmysly. Pri jedle totiž záleží na tom, čo vidíme, počujeme, cítime a dokonca aj to, ako je jedlo servírované.

Psychológ potravinového vnímania Charles Spence z University of Oxford pre BBC vysvetľuje, že chuť nevzniká iba v ústach.

Mozog si ju skladá z viacerých podnetov ešte predtým, než sa jedlo dostane na tanier. Vzhľad, farby, vôňa či zvuky v okolí dokážu zásadne ovplyvniť, čo si vyberieme a koľko toho zjeme.

Na vzhľade (jedla) záleží

Už pred prvým sústom si mozog vytvára očakávania na základe vzhľadu jedla, jeho vône, obalu či dokonca zvukov v pozadí. To všetko následne ovplyvňuje nielen to, ako nám jedlo chutí, ale aj koľko ho zjeme.

Výskumy ukazujú, že napríklad farebné, lesklé a výrazné obaly potravín zvyšujú ich atraktivitu a podvedome nás lákajú k nezdravším voľbám. Naopak, potraviny v tlmených farbách, ako hnedá, zelená či biela, si často spájame so zdravšou stravou.

Odborníci preto odporúčajú jednoduchý trik: sladkosti a snacky presunúť z výrazných obalov do nepriehľadných nádob, čím sa zníži impulzívne maškrtenie.

Veľkú rolu zohráva aj samotné prostredie, v ktorom nakupujeme. Supermarkety využívajú tzv. „princíp minimálnej námahy“, teda produkty umiestňujú do výšky očí alebo k pokladniam, kde je najväčšia šanca impulzívneho nákupu.

Preto sa často stáva, že si ľudia odnesú domov viac nezdravých potravín, než pôvodne plánovali. Niektoré krajiny už preto obmedzili umiestňovanie sladkostí pri pokladniach a nahrádzajú ich ovocím.

Skús si pustiť pomalú pesničku

Zaujímavé sú aj poznatky o tom, ako spôsob servírovania ovplyvňuje pocit sýtosti. Ťažšie taniere alebo príbory môžu vyvolať dojem, že jedlo je „hodnotnejšie“ a sýtejšie.

Rovnako aj estetika hrá dôležitú úlohu. Napríklad pekne naaranžované jedlo, farebne zladené suroviny či vizuálne atraktívna úprava môžu zvýšiť spokojnosť a znížiť potrebu ďalšieho jedla.

Vedci tiež hovoria o tzv. „sonickom stravovaní“. Hudba v pozadí dokáže ovplyvniť tempo jedenia a pomalé melódie vedú k pomalšiemu konzumovaniu jedla, čo prirodzene znižuje jeho množstvo.

Naopak, rýchla hudba môže spôsobiť, že jeme rýchlejšie a viac. Rovnako aj úplné odstránenie rozptýlení, ako sú televízia či mobil, pomáha lepšie vnímať sýtosť.

Ďalším zistením je, že ľudia majú tendenciu jesť rovnaký objem jedla bez ohľadu na jeho kalorickú hodnotu. To znamená, že ak nahradíme kaloricky husté jedlá ľahšími, ale objemovo rovnakými porciami, môžeme výrazne znížiť príjem energie bez pocitu hladu.

Vedci zároveň upozorňujú na tzv. „efekt dezertového žalúdka. Znamená to, že aj po sýtom jedle nás pohľad na sladké dokáže motivovať k ďalšiemu jedeniu. Práve preto je dôležité pracovať so zmyslovými podnetmi vedome.

Pozor na mýty o stravovaní

Internet je v dnešnej dobe zaplnený „zaručenými“ radami o zdravom stravovaní. Od toho, kedy jesť raňajky, cez smoothie až po zákaz sacharidov. Väčšina týchto tvrdení sa však zakladá skôr na mýtoch než na vede.

Ako sme nedávno informovali, odborníci upozorňujú, že v záplave informácií je dôležité rozlišovať medzi faktami a internetovými skratkami.

Jedným z najrozšírenejších mýtov je, že raňajky musia byť okamžite po prebudení. Podľa výživových expertov to tak nie je. Dôležitejšia je kvalita jedla a individuálne potreby organizmu. Rovnako sa preceňuje aj vplyv smoothie na prudký nárast cukru v krvi. Správne zložené smoothie môže mať dokonca vyrovnanejší účinok než celé ovocie.

Často sa diskutuje aj o večernom čaji, ktorý mnohí považujú za rušič spánku. Výskumy však ukazujú, že obsah kofeínu v čaji je nízky a v kombinácii s ďalšími látkami môže mať naopak upokojujúci efekt.

Podobne nespravodlivo sú démonizované aj sacharidy. Problémom nie sú samotné, ale ich nadmerné spracovanie a nevhodné kombinácie v jedle.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy