Predčasné dôchodky sa vymkli spod kontroly, hrozí kolaps. Do roku 2031 dodatočne pohltia 896 miliónov eur

Reforma predčasných dôchodkov, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2023, mala pôvodne pomáhať ľuďom, ktorí sú objektívne neschopní pokračovať v práci. Podmienky však boli nastavené tak benevolentne, že sa predčasný dôchodok stal výhodnou možnosťou aj pre ľudí, ktorí nemajú vážne zdravotné dôvody či existenčný problém.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) teraz upozorňuje, že tento systém sa vymkol spod kontroly a môže mať závažné následky pre verejné financie aj udržateľnosť dôchodkového systému na Slovensku.

Viac ako 42-tisíc predčasných dôchodcov za rok

Kým v predchádzajúcich rokoch odchádzalo do predčasného dôchodku približne 5 až 10-tisíc ľudí ročne, v roku 2023 sa ich počet zvýšil na vyše 42-tisíc. Je to takmer päťnásobný nárast, ktorý podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nemožno vysvetliť prirodzeným demografickým vývojom ani zhoršujúcim sa zdravotným stavom obyvateľstva.

Za týmto dramatickým skokom stojí najmä legislatívna zmena z roku 2023, ktorá výrazne uvoľnila podmienky pre skorší odchod do dôchodku. Kým predtým musel žiadateľ preukázať napríklad zdravotné dôvody, po novom mu stačí mať odpracovaných 40 rokov a môže odísť do dôchodku tri roky pred dosiahnutím dôchodkového veku. Dôležité je, že nie je pritom zohľadňovaný typ zamestnania ani fyzická náročnosť práce.

Tento nový systém vytvára podľa RRZ silnú finančnú motiváciu: hoci výška dôchodku je pri predčasnom odchode nižšia, v praxi to mnohým ľuďom neprekáža – najmä tým, ktorí už neplánovali dlhodobo pracovať, no zároveň nechceli zostať bez príjmu. Nárok na dôchodok tak získavajú ľudia, ktorí by za iných okolností zostali ešte nejaký čas v pracovnom pomere.

Analýza zároveň ukazuje, že viac ako 70 % nových predčasných dôchodcov v roku 2023 bolo mužov, čo naznačuje, že nový mechanizmus vo väčšej miere využili muži, ktorí dosiahli 40 rokov poistenia v nižšom veku – napríklad po absolvovaní učňovského vzdelania a vďaka skorému nástupu do práce.

RRZ upozorňuje, že reforma síce formálne splnila cieľ „umožniť skôr odísť do dôchodku tým, ktorí celý život pracovali“, no prakticky otvorila dvere pre masívne a často zbytočne skoré odchody do dôchodku, čo systém výrazne finančne zaťažuje. Pôvodný zámer – pomôcť tým, ktorí sú objektívne opotrebovaní alebo zdravotne znevýhodnení – sa tak úplne vytratil.

zdroj: RRZ

Rastúce výdavky, klesajúce príjmy

Vplyv legislatívnych zmien v systéme predčasných dôchodkov sa prejavil aj v celkovom zaťažení verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že dodatočné výdavky spôsobené touto reformou dosiahnu v rokoch 2023 až 2031 spolu približne 896 miliónov eur. Tento nárast je výsledkom kombinácie viacerých faktorov: nielen zvýšeného počtu žiadateľov, ale aj skoršieho poberania dôchodku, čo znamená dlhší čas vyplácania dávok.

Okrem samotných výdavkov na dôchodky sa zároveň znižujú príjmy verejných financií. Ľudia, ktorí odídu do predčasného dôchodku, prestávajú platiť odvody a dane zo závislej činnosti, čím sa oslabuje financovanie sociálneho systému. Podľa RRZ tento vývoj vytvára dodatočný tlak na verejné rozpočty a zvyšuje riziko dlhodobej neudržateľnosti dôchodkového systému.

Systém sa môže stať trvalou deformáciou

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v dokumente dôrazne upozorňuje, že ak sa systém predčasných dôchodkov nezreformuje, hrozí jeho trvalá deformácia. Výrazné uvoľnenie podmienok podľa nej popiera pôvodnú filozofiu predčasných dôchodkov – teda slúžiť ľuďom, ktorí sú objektívne zdravotne alebo sociálne znevýhodnení a preto nemôžu pokračovať v práci až do štandardného dôchodkového veku.

RRZ preto vyzýva zákonodarcov, aby systém vrátili späť k pôvodnému zámeru: zvýhodniť len tých, ktorí majú skutočné prekážky v pokračovaní v práci. Súčasný model, ktorý umožňuje odchod do dôchodku po 40 rokoch poistenia bez akýchkoľvek dodatočných podmienok, považuje RRZ za neefektívny a nespravodlivý.

Ak sa výhodnosť tohto mechanizmu nezníži, systém bude podľa RRZ dlhodobo neudržateľný. Môže to výrazne sťažiť schopnosť štátu konsolidovať verejné financie, najmä v období, keď bude potrebné znižovať deficit či splácať verejný dlh. Predčasné dôchodky sa tak môžu zmeniť zo sociálneho nástroja na drahú a neadresnú výhodu, ktorá zaťaží budúce generácie.

Firmy to využili na elegantný spôsob prepúšťania

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v komentári upozorňuje aj na menej viditeľný, no systémovo významný dôsledok reformy predčasných dôchodkov. Časť zamestnávateľov začala tento mechanizmus využívať ako nástroj na znižovanie počtu zamestnancov bez potreby vyplácania odstupného.

Keďže nové podmienky umožňujú ľuďom odísť do dôchodku už po odpracovaní 40 rokov, a to bez penalizácie v podobe krátenia dôchodku, firmy začali zamestnancov motivovať k dobrovoľnému odchodu z pracovného pomeru týmto spôsobom.

Pre podniky to znamenalo okamžité úspory na mzdových aj odvodových nákladoch. Z pohľadu zamestnancov to zároveň nepredstavovalo výrazné zhoršenie ich príjmovej situácie, a tak bol tento „kompromis“ pre mnohých prijateľný.

Rada však jasne konštatuje, že náklady v skutočnosti nezmizli – len sa presunuli na plecia štátu. Namiesto toho, aby zamestnávateľ uhradil odstupné, prevzala výdavky Sociálna poisťovňa, a teda verejné financie. Takýto postup deformuje trh práce a zároveň podkopáva zásluhový princíp dôchodkového systému, pretože predčasný dôchodok má byť nástrojom sociálnej ochrany – nie firemnej optimalizácie.

Starnutie populácie problém ešte prehĺbi

K tejto situácii sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pridáva aj nepriaznivý demografický vývoj, ktorý dlhodobo oslabuje stabilitu dôchodkového systému. Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny v EÚ a počet ľudí v dôchodkovom veku bude výrazne narastať už v najbližších desaťročiach. Ak sa k tomuto trendu pridá aj rastúci počet ľudí, ktorí do systému prestávajú prispievať už vo veku približne 60 rokov, vzniká kombinácia, ktorú dokument označuje ako „systémovo rizikovú“.

Súčasný režim, ktorý umožňuje odchod do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, nereflektuje reálne zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva. RRZ upozorňuje, že ak sa nezavedú korekčné opatrenia – napríklad prísnejšie podmienky pre odchod do predčasného dôchodku či mechanizmy, ktoré zohľadnia starnutie populácie – môže byť dôchodkový systém v budúcnosti finančne neudržateľný. To by mohlo ohroziť nielen výplatu dôchodkov, ale aj schopnosť štátu financovať iné kľúčové oblasti, ako je zdravotníctvo či školstvo.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska