Predlžuje život a znižuje riziko Alzheimera aj rakoviny. Bežná živina z ovocia a zeleniny prekvapuje vedcov
- Výskum odhalil nový pohľad na látku, ktorú prijímame bežne v strave
- Vedci ju spájajú s dlhovekosťou a ochranou pred vážnymi ochoreniami
- Výskum odhalil nový pohľad na látku, ktorú prijímame bežne v strave
- Vedci ju spájajú s dlhovekosťou a ochranou pred vážnymi ochoreniami
Niektoré objavy sa nerodia z neznámeho. Môžu prichádzať aj vo chvíli, keď sa na známe pozrieme novými očami.
V laboratóriách po celom svete sa dnes vedci vracajú k zlúčeninám, ktoré kedysi považovali za okrajové, a podrobujú ich presnejším analýzam. Zdanlivo nenápadné molekuly začínajú odhaľovať svoje skutočné účinky.
Do tejto kategórie patrí aj živina, ktorú prijímame takmer bez povšimnutia v ovocí a zelenine. Ukazuje sa, že by mohla nielen predlžovať život ale aj chrániť pred Alzheimerovou chorobou a rakovinou.
Čo odhalil výskum
Výskumný tím z University of Seville a University of Kent priniesol pozoruhodné zistenia o biologickom účinku fytoénu, uvádza portál Scitech Daily. V experimentoch na Caenorhabditis elegans predĺžil život až o 10 až 18,6 %. Ešte presvedčivejšie však pôsobí iný efekt. Fytoén znížil toxicitu amyloidu beta 42, proteínu úzko spojeného s Alzheimerovou chorobou, o 30 až 40 %.
Hoci výskum neprebiehal na ľuďoch, model C. elegans patrí medzi najspoľahlivejšie nástroje moderného biomedicínskeho výskumu. Vedci ho využívajú desaťročia na detailné sledovanie rôznych procesov vrátane starnutia.
Spomínané výsledky predstavujú silný impulz pre ďalší výskum v komplexnejších biologických modeloch, čo potvrdzujú aj autori štúdie. „Ide o veľmi povzbudivé predbežné výsledky. Hľadáme financovanie, aby sme mohli pokračovať v tomto smere výskumu a zistiť, akými mechanizmami tieto účinky vznikajú,“ uviedla Dr. Paula Mapelli Brahm.
Dlhé roky zostával v úzadí
Ak si o fytoéne ešte nepočul, ide o karotenoid, ktorý sa prirodzene nachádza v paradajkách, mrkve, paprike či pomarančoch. Nejde teda o žiadnu „exotickú“ ani vzácnu látku.
Dlhé roky zostával v tieni známejších zlúčenín. Vedci ho považovali skôr za prekurzor iných karotenoidov než za molekulu s vlastným fyziologickým významom. Moderné analýzy však ukazujú, že sme jeho význam podcenili. Fytoén disponuje vlastnými účinkami a jeho biologická dostupnosť môže v niektorých prípadoch prekonať aj známejšie karotenoidy.
Podstata jeho účinku spočíva v oxidačnom strese. Reaktívne formy kyslíka narúšajú integritu bunkových štruktúr, destabilizujú proteíny a postupne oslabujú regulačné aj obranné systémy organizmu.
Keď sa tento proces vymkne kontrole, vzniká prostredie priaznivé pre neurodegeneratívne ochorenia či nádorové procesy. Fytoén v experimentoch preukázal schopnosť zvýšiť odolnosť organizmu voči oxidačnému stresu, pričom v niektorých prípadoch vedci zaznamenali nárast prežívania až o 53 %.
Ochrana pred rakovinou
Pozornosť si zaslúži aj pôsobenie fytoénu v kožnom tkanive. Spolu s príbuzným fytofluénom sa akumuluje v koži, kde môže zohrávať ochrannú úlohu. Odborné publikácie upozorňujú na jeho schopnosť absorbovať ultrafialové žiarenie, čím priamo redukuje mieru bunkového poškodenia. Extrakty s vysokým obsahom fytoénu zároveň posilňujú kožnú bariéru, ktorá rozhoduje o odolnosti voči vonkajším vplyvom.
Výskum publikovaný v roku 2024 rozširuje jeho potenciál aj do oblasti onkológie. V bunkových modeloch kolorektálneho karcinómu mali extrakty obohatené o fytoén dvojaký účinok. Na jednej strane chránili bunky pred oxidačným poškodením, na strane druhej obmedzovali proliferáciu a migráciu nádorových buniek, teda procesy kľúčové pre rast a šírenie rakoviny.
Vedci pracovali nielen s izolovaným fytoénom, ale aj s extraktmi z mikrorias Chlorella sorokiniana a Dunaliella bardawil, ktoré obsahujú vysoké množstvo tejto zlúčeniny. Aj tieto prírodné extrakty mali v sledovaných modeloch významné ochranné účinky.
Rastlinná strava tak stále ukrýva látky, ktorých význam zatiaľ nepoznáme. To, čo dnes považujeme za bežnú súčasť jedálnička, v sebe nesie komplexné spektrum zlúčenín, ktorých účinky sa postupne odhaľujú až s príchodom presnejších vedeckých nástrojov.
Čítaj viac z kategórie: Wellbeing
Zdroje: Scitech Daily, Pubmed, MDPI