Prelomové zistenie: Vedci identifikovali 2 kľúčové faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku demencie

Rozsiahla štúdia vedená Univerzitou v Cambridgei prináša prelomové zistenia o vzniku demencie. Náš mozog má prirodzený systém, ktorý z neho odplavuje škodlivé látky. Ak tento systém nefunguje správne, škodliviny zostávajú v mozgu a môžu spôsobiť demenciu. Výskum ukázal, že tento „odpadový systém“ mozgu funguje horšie najmä u ľudí, ktorí málo spia alebo majú vysoký krvný tlak.

Výskumníci analyzovali MRI skeny mozgu 40 000 dospelých v rámci projektu UK Biobank a zistili, že porucha tzv. glymfatického systému môže byť kľúčovým faktorom pri rozvoji tohto ochorenia.

Funkcia glymfatického systému

Glymfatický systém, objavený v roku 2012, slúži ako čistiaci mechanizmus mozgu. Využíva mozgovomiechový mok (CSF), ktorý prúdi cez drobné kanáliky nazývané perivaskulárne priestory pozdĺž krvných ciev. Tento systém odstraňuje toxické látky, ktoré sú charakteristické pre Alzheimerovu chorobu a iné formy demencie.

Vedci pomocou pokročilých metód strojového učenia a umelej inteligencie analyzovali MRI skeny a sledovali niekoľko ukazovateľov funkcie glymfatického systému. Medzi hlavné merané parametre patril DTI-ALPS, ktorý sleduje pohyb vody v perivaskulárnych priestoroch, a zmeny v choroidálnom plexe, časti mozgu produkujúcej mozgovomiechový mok.

Každý štvrtý dôchodca na Slovensku pracuje: Musia zarábať, aby prežili

Zistenia a ich význam pre prevenciu

Výsledky štúdie ukazujú, že u osôb so zhoršenou funkciou glymfatického systému bola významne vyššia pravdepodobnosť rozvoja demencie v nasledujúcich 10 rokoch. Výskumníci identifikovali tri špecifické biomarkery zo skenov mozgu, ktoré dokážu predpovedať budúce riziko demencie.

Štúdia zároveň potvrdila, že bežné kardiovaskulárne rizikové faktory negatívne ovplyvňujú glymfatický systém:

• Vysoký krvný tlak poškodzuje malé cievy v mozgu
• Fajčenie narúša cievny systém vrátane mozgových ciev
• Nedostatočný spánok obmedzuje čistiacu funkciu, keďže glymfatický systém je najaktívnejší práve počas hlbokého spánku

Tieto zistenia vysvetľujú, prečo sú ľudia s kardiovaskulárnymi problémami alebo poruchami spánku náchylnejší na demenciu. Ochorenia malých ciev v mozgu blokujú prietok krvi a sťažujú mozgu samočistenie, čo umožňuje hromadenie škodlivých látok.

„Demencia je v súčasnosti siedmou najčastejšou príčinou úmrtí a jednou z hlavných príčin invalidity a závislosti u starších ľudí na celom svete,“ uvádza WHO. 

Výživa a hlad tiež ovplyvňujú riziko demencie

Nedávna štúdia amerických a britských vedcov priniesla ďalšie znepokojivé zistenia o faktoroch ovplyvňujúcich riziko demencie. Výskum publikovaný v JAMA Network Open ukázal, že nedostatok jedla môže zvýšiť riziko demencie až o 60 percent.

Vedci sledovali takmer 6000 starších dospelých počas deviatich rokov a zistili, že ľudia s obmedzeným prístupom k jedlu mali 1,6 až 1,8-krát vyššie riziko rozvoja neurologických problémov. Najohrozenejšou skupinou boli pritom ľudia mladší ako 65 rokov, u ktorých nedostatok jedla viac ako zdvojnásobil riziko demencie.

Dlhodobý nedostatok jedla spúšťa nebezpečný reťazec udalostí – od nedostatku peňazí na výživné potraviny až po chronický stres, ktorý aktivuje stresové systémy tela. Táto kombinácia vytvára ideálne podmienky pre urýchlenie kognitívneho úpadku. Výskumníci preto zdôrazňujú dôležitosť včasnej intervencie, najmä u ľudí v strednom veku, keďže demencia sa rozvíja postupne a včasné zásahy môžu mať najväčší vplyv na ochranu mozgu.

Praktické dôsledky pre zníženie rizika

Profesor Hugh Markus, vedúci výskumného tímu, zdôrazňuje, že tieto zistenia majú praktický význam pre prevenciu. Keďže mnohé z identifikovaných rizikových faktorov sú liečiteľné, existuje reálna možnosť chrániť glymfatický systém a znížiť riziko demencie.

Nedávna štúdia napríklad ukázala, že udržiavanie systolického krvného tlaku pod 120 mmHg viedlo k 20 % zníženiu rizika kognitívneho poklesu alebo demencie. Liečba vysokého krvného tlaku, odvykanie od fajčenia a zlepšenie kvality spánku by tak mohli predstavovať účinné stratégie prevencie.

Komplexný prístup k prevencii demencie

Najnovšie výskumy ukazujú, že prevencia demencie vyžaduje komplexný prístup. Nestačí sa zamerať len na jeden rizikový faktor – potrebné je venovať pozornosť celkovému životnému štýlu a zdraviu.

Odborníci odporúčajú kombinovať zdravú výživu bohatú na antioxidanty, omega-3 mastné kyseliny a vitamíny skupiny B s pravidelným fyzickým pohybom a dostatočným spánkom. Dôležité je tiež udržiavať mozog aktívny prostredníctvom mentálnych cvičení, sociálnych interakcií a nových výziev.

Pre ľudí s vysokým krvným tlakom je kľúčové pravidelné meranie a dodržiavanie liečby. Podobne dôležité je vyhýbať sa fajčeniu a nadmernej konzumácii alkoholu, ktoré poškodzujú cievny systém a tým aj glymfatický systém mozgu.

Výskumy tiež zdôrazňujú význam včasnej intervencie – čím skôr začneme s prevenciou, tým lepšie výsledky môžeme očakávať. Obzvlášť dôležité je to pre ľudí v strednom veku (50-65 rokov), ktorí predstavujú najkritickejšiu skupinu z hľadiska preventívnych opatrení.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy