Prenajímatelia bytov cez Booking či Airbnb sa už neschovajú. Ak neplatili dane, hrozia im vysoké pokuty

2. apríla 2024 o 17:46

Úrady si na majiteľov bytov „posvietia“
Ak si nesplnil svoju daňovú povinnosť, vyjde ťa to draho

Ilustračné foto, archív Canva

Úrady si na majiteľov bytov „posvietia“
Ak si nesplnil svoju daňovú povinnosť, vyjde ťa to draho

Nové opatrenia Európskej únie otvárajú daňovým úradom nové možnosti. Umožní im lepšie sledovať príjmy z prenájmu nehnuteľností cez platformy, ako je Booking či Airbnb. Doteraz si mohli majitelia tieto platformy užívať ako „čiernu dieru“ príjmov.

S európskou smernicou DAC7 sa otvárajú dvere pre daňové úrady. Môžu si „posvietiť“ na tých, ktorí Airbnb a Booking využívajú na získavanie príjmov. Okrem týchto platforiem bude opatrenie ovplyvňovať aj iné, ako je Uber alebo Bolt.

Doteraz mali k týmto informáciám obmedzený prístup. Avšak v tomto roku dostali prvýkrát kompletné dáta, čo je výsledkom implementácie spomínanej európskej smernice DAC7 do slovenskej legislatívy v roku 2022.

Neplatičom hrozia vysoké pokuty

Vďaka novej smernici sa úradom otvorili nové dvere. Daňové úrady budú porovnávať údaje od platforiem s daňovými priznaniami a na základe toho vykonávať kontroly a prípadne udeľovať pokuty. Lehotu na riadne podanie daňových priznaní mali prenajímatelia do konca marca. Ak sa neprihlásili, hrozia im vysoké pokuty.

Prečo by toto mohlo majiteľov bytov prekvapiť? Predtým platformy ako Booking a Airbnb poskytovali informácie až na žiadosť úradov, teraz ich musia poskytovať automaticky.

„Údaje si (finančná správa) porovná s daňovým priznaním danej firmy či človeka a v prípade nesúladu môže začať daňovú kontrolu s cieľom dorubiť daň za nepriznaný príjem,“ vyhlásila daňová odborníčky Szimonetty Rumanová pre Forbes.

Hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR Drahomíra Adamčíková potvrdila, že údaje budú použité na kontrolu zdanenia slovenskými rezidentmi v daňových priznaniach.

Úrokové sadzby hypoték narastú, varujú odborníci. Peniaze si Slovensko požičiava najdrahšie v EÚ

Finančná správa bude kontrolovať plnenie oznamovacej povinnosti a v prípade nedodržiavania uloží daniarom pokuty až do výšky desaťtisíc eur v závislosti od závažnosti porušenia. Adamčíková zároveň potvrdila, že keďže ide o prvý rok tejto praxe, na okolnosti sa bude prihliadať.

S týmto novým prístupom sa očakáva zvýšený dohľad nad dodržiavaním daňových povinností prenajímateľov a zvýšený záujem o dobrovoľné plnenie týchto povinností. Súčasne sa upravujú aj pravidlá týkajúce sa zdanenia príjmov z prenájmu, ktoré podliehajú štandardnej dani z príjmu.

zdroj: Freepik/Drazen Zigic

Ako si zdaniť nájomné

Príjmy z prenájmu nehnuteľností sú podrobené zdaňovaniu podľa štandardných pravidiel dane z príjmov a musia byť zahrnuté do daňového priznania. Existujú však isté výnimky, keď príjmy nie sú zdaňované, napríklad nájomné, ak jeho výška nepresiahne 500 eur ročne.

Táto hranica sa vzťahuje na kumulatívne príjmy uvedené v zákone, ktoré zahŕňajú aj iné príjmy, ako je napríklad výnos z predaja cenných papierov. Štandardná sadzba dane predstavuje 19 percent, pokiaľ základ dane neprevýši sumu 41 445,46 eur ročne. Nad túto sumu sa uplatňuje vyššia sadzba dane vo výške 25 percent.

Z príjmov z prenájmu je možné odrátať si aj niektoré výdavky. Existujú dva režimy, podľa ktorých sú výdavky zahrnuté, pričom ak je nehnuteľnosť zaradená do tzv. obchodného majetku prenajímateľa, možno do výdavkov zahrnúť:

výdavky na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti – formou odpisov,
výdavky na opravy a údržbu nehnuteľnosti,
úroky z úveru na nehnuteľnosť,
výdaje za vodu, plyn, teplo a elektrickú energiu,
výdavky na poistenie prenajímanej nehnuteľnosti,
výdavky za služby, napríklad: osvetlenie spoločných priestorov bytového domu, upratovanie bytového domu, poplatky za internet, výdavky za odvoz smetí.

Pozor na neaktívne firmy

Daňové licencie, ktoré od budúceho roka prinesú minimálne zdanenie firiem bez ohľadu na ich hospodársky výsledok, ovplyvnia viac než 43 % slovenských spoločností. Komplikácie vzniknú predovšetkým malým a neaktívnym firmám. Ich majitelia by si preto mali zvážiť, ako ďalej postupovať, upozornil zakladateľ účtovno-poradenskej spoločnosti Bonitax Patrik Kasáš.

Od 1. januára 2024 nadobudla účinnosť novela zákona o dani z príjmov, ktorá opätovne zavádza inštitút daňovej licencie. Ide o minimálnu daň, ktorú je daňovník povinný zaplatiť bez ohľadu na to, či dosiahol zisk alebo stratu. Právnické osoby ju prvýkrát zaplatia v roku 2025 za zdaňovacie obdobie 2024.

Daňové licencie majú byť podľa odborníka pákou na právnické osoby, ktoré sa daňovej povinnosti doteraz vyhýbali. Zasiahnu však aj podnikateľov, ktorí majú neaktívne spoločnosti.

„Podľa údajov z Finstatu hospodárilo v roku 2022 až 43,1 % slovenských firiem na nule alebo skončili v strate. Tieto subjekty doteraz dane neplatili, no už v roku 2025 môže ich majiteľov čakať prekvapenie v podobe minimálnej dane. Tá rastie úmerne s obratom, pričom aj neaktívne spoločnosti budú musieť zaplatiť minimálnu dať vo výške 340 eur,“ vyčíslil Kasáš.

Minimálna daň tak podľa neho vytvára tlak na podnikateľov, ktorých firmy sú dlhodobo v strate alebo neaktívne. „Podnikatelia sa teraz musia zamyslieť, či im dáva zmysel platiť minimálnu daň za spoločnosti, ktoré sú stratové, alebo ktoré nevyužívajú. Aktuálne majú možnosť ukončiť činnosť, firmy zlúčiť alebo predať,“ priblížil odborník.

Pri spoločnostiach s nízkym obratom je podľa neho jedným z riešení pre podnikateľa prejsť na živnosť, kde sa daňová licencia neplatí. Zároveň v tomto prípade môže využiť paušále výdavky a znížiť si tak náklady na vedenie účtovníctva a spracovanie účtovnej závierky.

Zdroje: Forbes, TASR