Zeman
SITA/Peter Hudec
Miloš
SITA/Peter Hudec

Príbeh Miloša Zemana: Spasiteľ ČSSD i pomstychtivý a vulgárny prezident, ktorý ťahá za nitky a má blízko k Putinovi

  • Český prezident Miloš Zeman je politike už desiatky rokov. Spočiatku bol obľúbený sociálny demokrat, neskôr premiér
  • Po neúspešnom boji o prezidentské kreslo sa stiahol na roky do úzadia. Neskôr sa vrátil a znovu zabojoval o funkciu prezidenta
  • Jeho prvé aj druhé funkčné obdobie v prezidentskom kresle sa spája so škandálmi a kreatívnym výkladom českej ústavy
  • Aká bola jeho cesta až do prezidentského kresla a k osobe, ktorá silno polarizuje?
  • Český prezident Miloš Zeman je politike už desiatky rokov. Spočiatku bol obľúbený sociálny demokrat, neskôr premiér
  • Po neúspešnom boji o prezidentské kreslo sa stiahol na roky do úzadia. Neskôr sa vrátil a znovu zabojoval o funkciu prezidenta
  • Jeho prvé aj druhé funkčné obdobie v prezidentskom kresle sa spája so škandálmi a kreatívnym výkladom českej ústavy
  • Aká bola jeho cesta až do prezidentského kresla a k osobe, ktorá silno polarizuje?

Český prezident Miloš Zeman je politike už desiatky rokov. Spočiatku bol obľúbený sociálny demokrat, neskôr premiér, po „zrade“ v prezidentských voľbách sa stiahol na roky do úzadia na svoju chatu na Vysočine.

Aká bola jeho cesta až do prezidentského kresla a k osobe, ktorá silno polarizuje českú spoločnosť?

Príbeh Petra Pellegriniho: Ako sa z Ficovej sivej myšky s jamkami na líčkach stala politická jednotka s 25 % popularitou

Samotár, ktorý čas rád trávil na cintoríne

Miloš Zeman sa narodil 28. septembra 1944 v Kolíně. Jeho matka pracovala ako učiteľka, otec bol poštovým úradníkom. Rodičia sa rozviedli, keď mal budúci prezident dva roky. Vychovávala ho matka so starou mamou. Zeman vo svojej knihe Ako som sa mýlil v politike spomína, že otec o neho nejavil záujem a vídaval ho len na súdnych konaniach.

Pamätníci, ktorých vypátrali české Hospodářské noviny si na mladého Zemana spomínajú ako na samotára, ktorý nemal veľa priateľov. Veľa času trávil na miestnom cintoríne, kde si chodieval čítať. Práve cintorín, kde je pochovaná jeho matka, je jediným dôvodom prečo dodnes navštevuje rodné mesto.

zdroj: SITA/Peter Hudec

Samotný prezident priznáva, že čítanie bolo vždy jeho najobľúbenejšou aktivitou. „Základnú školu som prechádzal bez problémov, nemiloval som hlavne telocvik a spev. Nespomínam si na hlbšie priateľstvá, ktoré by som v tomto veku uzavrel. Bol som lenivé dieťa, ktoré mamka do piatich rokov vozila v športovom kočiariku a lenivosť ma neopustila dodnes,“ spomína Zeman vo svojej knihe.

Pre referát s Masarykom mal v škole problémy

Spomienky na mladého Zemana sa u pamätníkov líšia. Jedni tvrdia, že prezident bol ako mladík milý a ochotný chlapec, ktorý neváhal pomôcť s doučovaním. Ďalší si ho pamätajú ako namysleného a sebaistého mladíka.

Do problémov sa dostal už na strednej ekonomickej škole. Dokonca hrozilo, že ho nepustia ani k maturitnej skúške. Študenti preberali dielo spisovateľa Karla Čapka a mladý Zeman dostal za úlohu vypracovať referát o ňom. V referáte sa vyjadril, že najlepšia knižka od Čapka je Hovory s T. G. Masarykom. Problémom bolo, že kniha bola zakázaná za komunizmu a zakázaný bol aj prezident Masaryk.

zdroj: SITA/Peter Hudec

„Niekto to musel povedať riaditeľovi, ktorý kvôli tomu Zemana nechcel pustiť k maturite. Nakoniec sa pedagogická rada dohodla, že k maturite môže, ale nedá mu odporučenie pre štúdium vysokej školy,“ uviedla bývalá češtinárka pod zárukou anonymity pre Hospodářské noviny.

Práve ju Zeman obvinil zo zmareného štúdia na vysokej škole. Ona to ale odmieta. „On síce bol múdry, v diktáte neurobil jedinú chybičku, veľa čítal a písal pekné slohy, ale bol ohromne namyslený a sebaistý. A taký aj zostal,“ vysvetlila učiteľka pre Hospodářské noviny.

Úradník v strojárňach 

Zeman po maturite namiesto vysokej školy poputoval do strojárne Tatra Kolín, kde pracoval ako úradník. Zamestnanci podniku si na neho tiež spomínajú ako na namysleného mladíka, ktorý sa netajil, že sa mu práca nepáči a pohŕdal aj miestnymi pracovníkmi. Samotný Zeman vo svojej knihe priznal, že sa správal ako drzý „fracek“.

zdroj: SITA/Peter Hudec

Po dvoch rokoch práce v strojárni dostal odporúčanie k vysokoškolskému štúdiu. Začal tak študovať na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Najskôr štúdium začal externe, neskôr prešiel na prezenčné štúdium v Prahe. Štúdium dokončil v roku 1969 s diplomovou pracou na tému prognostiky. Po ukončení štúdia Zeman ostal na fakulte vyučovať.

Vďaka srdcovej vade spôsobenej sériou angín sa vyhol aj povinnej vojenskej službe a dostal modrú knižku.

Vylúčený z komunistickej strany

V roku 1968 vstúpil do Komunistickej strany Československa. Toto rozhodnutie nepovažuje za svoj politický omyl. Zeman do strany vstúpil počas Pražskej jari, vtedy podľa neho strana viac pripomínala sociálnodemokratickú stranu, ako komunistickú.

zdroj: SITA/Peter Hudec

„Keby som tam vstúpil v dobe stalinizmu a nedokázal tie zločiny včas prehliadnuť, tak by som určite hanbil. Keby som zotrval v KSČ za normalizácie, tak by som sa tiež hanbil. Ale nastúpil som tam ako radový člen počas pražskej jari. A mimochodom, bol som k tomu vyzvaný. Ani v tomto prípade som sa sám o nič neuchádzal. A po dvoch rokoch radového členstva som bol vylúčený. Myslím, že v tomto prípade sa nemám za čo hanbiť,“ citujú Hospodářské noviny Zemanovu odpoveď z roku 2004 v Lidových novinách na adresu komunistického členstva. Vylúčený bol za nesúhlas s príjazdom okupačných vojsk Varšavskej zmluvy.

V tomto období uzavrel svoje prvé manželstvo so spolužiačkou zo strednej školy Blankou. Manželstvo oficiálne trvalo sedem rokov. Z tohto manželstva pochádza syn David. Ten pracuje ako lekár – vedec na neurologickej klinike Fakultnej nemocnice v Ostrave. Pred voľbami svojho otca podporil, ale inak sa nezapája do verejného života.

Zeman vystriedal viac zamestnaní, pracoval v telovýchovnom podniku Sportpropag, poľnohospodárskom podniku Agrodat z oboch bol prepustený kvôli kritike režimu. Celkovo bol Zeman pred rokom 1989 trikrát prepustený. Z posledného zamestnania kvôli článku v Technickom magazíne, kde využil vedecké argumenty na kritiku režimu. 

Poslanec Občianskeho fóra 

Počas revolučných dní v novembri 1989 sa bez váhania zapojil do demonštrácií na Letné, vystupoval aj na besedách v divadlách a vysokých školách.

Po Nežnej revolúcii v roku 1990 bol zvolený za poslanca za hnutie Občianske fórum vo Federálnom zhromaždení, kde zastával funkciu predsedu rozpočtového výboru. Súčasne pracoval v rokoch 1990 až 1993 ako vedecký pracovník Prognostického ústavu Akademie věd.

zdroj: SITA/Ivan Fleischer

Občianske fórum združovalo široké spektrum ľudí rôznej politickej orientácie, ktorých spájal boj proti komunizmu a totalite. Hnutie nebolo konzistentné názorovo ani programovo, čo viedlo k jeho rozpadu v roku 1991.

Skutočným dôvod rozdelenia ČSR bolo „preprasenie“

Po rozpade hnutia Miloš Zeman vstúpil v roku 1992 do Československej sociálnej demokracie (ČSDSD). Za stranu bol zvolený do federálneho zhromaždenia. V tom istom roku jeho mandát aj skončil kvôli rozpadu Československa.

Zeman bol zásadne proti rozdeleniu republiky. Odvolával sa nielen na sentimentálne, ale aj na racionálne a ekonomické dôvody. Vo svojej knihe upozorňuje, že rozdelenie Československa ani nik nemal vo volebnom programe. Výnimkou boli len strany Občianska demokratická aliancia v Česku a SNS na Slovensku. Poslanci SNS, ktorých v tej dobe poznal „sa nedali zaradiť ani napravo ani naľavo a pripomínali mi zo všetkého najviac pacientov psychiatrickej kliniky.“

zdroj: TASR/TASR-Drahotín Šulla

Zeman sa vo svojej knihe domnieva, že skutočnou príčinou rozdelenia republiky bolo „takzvané preprasenie. Zootechnici tento termín používajú pri prevode prasiat z jedného prasačinca do druhého. V danom prípade šlo o sľub, že poslanci Federálneho zhromaždenia sa stanú senátormi v senátoch oboch republík.“ Ako dodáva Zeman, tento sľúb aj tak nikdy nebol dodržaný.

Éra Miloša Zemana v ČSSD

Zeman po vstupe do sociálnej demokracie začal hneď stúpať po ich rebríčkoch. Ešte v roku 1992 sa stal predsedom pražskej straníckej organizácie. V roku 1993 bol na zjazde strany v Hradci Králové zvolený za predsedu celej strany. Začala tak éra Miloša Zemana.

V tom istom roku uzavrel svoje druhé manželstvo s Ivanou Bednarčíkovou, ktoré trvá doteraz a pochádza z neho dcéra Katarína.

Sociálna demokracia bola vtedy len okrajovou stranou. Strana má veľmi dlhú historickú tradíciu, siahajúcu do prvej republiky, kde patrila k najsilnejším stranám. Počas protektorátu sa strana zlúčila s ďalšími ľavicovými stranami do Strany práce, ktorá bola následne zakázaná.

zdroj: SITA/Jozef Jakubčo

Počas druhej svetovej vojny obnovila svoju činnosť v emigrácii a jej predstavitelia sa zapojili do odboja a boli zastúpení v československej vláde v Londýne. Po druhej svetovej vojne bola povolená v Národnej fronte. Komunisti postupne stranu infiltrovali svojimi členmi a v roku 1948 bola nútene zlúčená s komunistami, a tým prakticky zanikla.

Práve ľavicová orientácia spôsobila, že po Nežnej revolúcii si ju stále mnohí ľudia spájali s komunizmom, čo sa prejavilo na jej slabých volebných výsledkoch.

Zeman sa vyhradil voči komunizmu

Zeman stranu po rozdelení Československa premenoval na ČSSD – Česká strana sociálne demokratická a výrazne sa vyhradil aj proti komunizmu. Hradecké uznesenie, ktoré bolo o dva roky potvrdené Bohumínským uznesením zakazuje politickú spoluprácu s extrémistickými stranami. Medzi nimi aj s Komunistickou stranou Čiech a Moravy. Toto uznesenie platí praktický dodnes a nebolo zrušené, napriek tomu Zeman dnes už taký skeptický voči komunistom nie je a nemá ani problém s tým, že donedávna podporovali vládu hnutia ANO a ČSSD.

zdroj: SITA/Jozef Jakubčo

Vo vedení strany mladý charizmatický Zeman vystriedal staré vedenie a priniesol novú vlnu energie. Vybudoval organizačnú štruktúru a stabilizoval stranu. Celý svoj čas venoval strane, pretože bol oficiálne nezamestnaný. Spustil kontaktné mítingy, krajinu obchádzal na autobuse s názvom Zemák.

„To znamená nielen skratku „Zemanova Karosa“, ale je to aj synonymum pre zemiak. A ČSSD vždy bola stranou oslovujúcou skôr ľudí, ktorí konzumujú základné potraviny – zemiak, mlieko a obilie, než tých, ktorí sa živia kaviárom a šampanským,“ uviedol Zeman pre MF DNES.

zdroj: SITA/Jozef Jakubčo

Zeman sa tiež stal neúnavným kritikom vlády Václava Klausa so sloganom „pôjdeme vláde po krku“. „Heslo vzbudilo všeobecné pohoršenie a tiež si ho každý zapamätal. Tí politickí ignoranti ho porovnávali s Gottwaldovou predstavou o zakrútení buržoázii krkom a vôbec nevedeli, že ide o pôvodné heslo britskej Labour Party,“ vysvetlil Zeman vo svojej knihe Ako som sa mýlil v politike. Práve Labour Party, alebo nemecká SPD sa stali pre ČSSD vzormi.

Prvý sociálny demokrat, ktorý vyhral voľby od roku 1920 

Investovaná energia sa Zemanovi vyplatila, z okrajovej strany sa ČSSD vo voľbách v roku 1996 stala druhou najsilnejšiu stranou so ziskom 26,4 % hlasov. Zeman sa s Klausom dohodli na tolerovaní Klausovej druhej vlády, ktorá bola menšinová. Zeman sa stal predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu České republiky.

Klausova druhá vláda trvala len dva roky, v predčasných voľbách v roku 1998 už zvíťazila Zemanova ČSSD, ktorej výrazne prospeli aj protestné hlasy kvôli stúpajúcej nezamestnanosti a štrajky.

Zeman sa stal prvým sociálnym demokratom, ktorý od roku 1920 vyhral voľby, napriek tomu sa mu nepodarilo zostaviť väčšinovú vládu. S Klausom, ktorého strana ODS skončila druhá, sa dohodli na takzvanom tolerančnom patente. Zmluva umožňuje zostaviť menšinovú vládu víťazovi volieb. Strana, ktorá skončila druhá, umožní jej vznik a nevyvolá hlasovanie o nedôvere vlády a ani sa do neho zapojí, ak ho vyvolá niekto iný.

Zeman tak vládol jednofarebnej vláde celé štyri roky až do roku 2002.

Podľa portálu Novinky.cz počas Zemanovej vlády vstúpilo Česko v roku 1999 do NATO a podnikli sa aj významné kroky, ktoré krajinu priblížili k členstvu do Európskej únie. Vláda vykonala reformu verejnej správy, sprivatizovala bankový sektor, zmenil sa volebný systém a zaviedla sa profesionálna armáda.

Zemanova vláda sprivatizovala Mosteckú uhoľnú spoločnosť za 650 miliónov korún. Denník MF DNES priniesol informácie, že nemalá čas finančných prostriedkov z privatizácie skončila vo vreckách straníckych predstaviteľov ČSSD.

Zrada mu navždy zmenila život

Zeman na predsednícku stoličku strany v roku 2001 znova nekandidoval a kreslo získal jeho chránenec Vladimír Špidla, ktorý so stranou vyhral voľby v roku 2002.

Zeman bol v roku 2003 vo vnútrostraníckom referende zvolený za kandidáta na prezidenta. Voľba prezidenta vtedy neprebiehala priamo. Volili ho zástupcovia oboch komôr parlamentu v tajnej voľbe. Nedostatok hlasov vo finálnej voľbe pre Zemana naznačuje, že ho nevolili ani poslanci za ČSSD. Prezidentom sa stal Václav Klaus.

zdroj: TARS/AP, Stan Peska. Na snímke Stanislav Gross a Václav Klaus

 

Oficiálny prezidentský životopis Zemana hovorí o 27-mich poslancoch sociálnej demokracie, rovnaké číslo spomína aj vo svojej knihe. Iniciátorom vzbury sa mal stať „korunný princ“ sociálnej demokracie Stanislav Gross.

Zeman popísal svoj vzťah s Grossom ako miestami otcovský, no v čele sociálnej demokracie preferoval Špidlu. Podporu obom politikom oľutoval. Okrem Grossa a Špidlu nehlasovali za Zemana aj súčasný minister kultúry Lubomír Zaorálek alebo Bohuslav Sobotka, ktorému sa to neraz vypomstilo.

Zeman sa po neúspešných voľbách stiahol na chalupu na Vysočine, odkiaľ podľa mnohých spriadal plány pomsty, pretože hlasovanie vnímal ako zradu. ČSSD aj s jej predstaviteľmi upadla do nemilosti a Zeman ich často kritizoval. Kritiku zožali sociálno-demokratickí premiéri Špidla, Gross aj Paroubek. Spor s Paroubkom sa vyhrotil natoľko, že Zeman vystúpil zo strany.

Prezident Zeman

V roku 2012 oznámil, že bude kandidovať v priamej voľbe prezidenta Českej republiky v nasledujúcom roku. Do druhého kola postúpil spoločne s Karlom Schwarzenbergom. Ani pri predvolebnom boji sa nevyhol škandálom, keď opakovane urážal svojho oponenta. Britský denník The Telegraph tvrdí, že Zemanovu kampaň pravdepodobne financovala ruská ropná spoločnosť Lukoil.

Zeman vo voľbách vyhral so ziskom 54,8%, to predstavovalo o 10 % viac, ako získal bývalý minister zahraničia Schwarzenberg. Zemana volili hlavne malé mestá a vidiek.

zdroj: Kancelář prezidenta republiky

zdroj: Kancelář prezidenta republiky

Prezidentskú prísahu zložil 8. marca 2013. Jeho prvé funkčné obdobie sa nevyhlo škandálom a pokračovala aj jeho pomsta voči ČSSD.

Na rad sa tentokrát dostal „zradca“ Bohuslav Sobotka. Po páde Nečasovej vlády poveril Zeman vedením úradníckej vlády svojho bývalého ministra financií ekonóma Jiřího Rusnoka, ten ale podľa ČT24 nezískal dôveru poslaneckej snemovne. Aj tento krok bol kritizovaný, pretože vládna koalícia mala iného kandidáta.

Zeman tak bol nútený podpísať predčasné voľby do poslaneckej snemovne, ktoré vyhrala ČSSD na čele s Bohuslavom Sobotkom. ČSSD ale bola vnútorne rozštiepená na viaceré frakcie. Na jednu z nich mal stále vplyv Zeman. Sobotka, ktorý Zemana „zradil“ a nehlasoval za neho, bol navyše považovaný za nástupcu politiky Špidlu.

zdroj: TASR/AP, Petr David Josek. Na snímke Bohuslav Sobotka

Lánsky puč

Zeman si preto po ohlásení priebežných výsledkov pozval na schôdzku do Lán tých sociálno-demokratických predstaviteľov, ktorí boli proti Sobotkovi. S nimi diskutoval o pláne, ako sa zbaviť Sobotku a do čela strany dosadiť niekoho z nich. Schôdzka dostala označenie Lánsky puč.

Puč by to bol možno úspešný, keby ho neodhalil redaktor ČT Vladimír Keblúšek. Ten si všimol, že v Lidovom dome, kde ČSSD sídli, chýbajú politici z protisobotkovskej frakcie, práve keď sa mala preberať možná koalícia s ANO a neuspokojivé výsledky volieb aj napriek tomu, že ČSSD voľby vyhrala.

Do Lán a na Pražský hrád preto poslal reportérov, ktorí v Lánach naozaj našli rozsvietené svetlá, znak, že sa rokuje. Na druhý deň sa zišlo grémium ČSSD a odhlasovalo uznesenie, že Sobotka má odstúpiť z vedenia strany. Medzitým sa do toho pustili české médiá, ktoré sa pýtali účastníkov stretnutia, či sa na nej zúčastnili. Všetci to odmietali. Nakoniec sa zlomil Milan Chovanec, ktorý pôsobil ako miestopredseda strany a schôdzku potvrdil.

zdroj: TASR/AP, Petr David Josek. Na snímke Bohuslav Sobotka

Hnutia ANO a KDÚ-ČSL odmietali o koalícii rokovať s niekým iným ako Sobotkom. Na jeho podporu sa konala aj demonštrácia. „Nikto nemá právo z pozadia organizovať akékoľvek puče,“ predniesol podľa Lidovky.cz samotný Sobotka, ktorého prišlo podporiť približne tisíc demonštrantov. Na ich transparentoch stálo „Nechceme zradu z Hradu“. Nakoniec vedenie ČSSD stiahlo požiadavku späť, poverilo povolebným vyjednávaním Sobotku. A spečatil sa aj osud pučistov, ktorí s výnimkou Chovanca prišli o svoje funkcie.

Pomsta zradcovi Sobotkovi

Vzťahy medzi Zemanom a Sobotkom boli napäté dokonca premiérovho funkčného obdobia. Zeman jeho aj ministra zahraničia a ďalšieho „zradcu“ Zaorálka neraz kritizoval. Škandál spôsobilo aj zosmiešnenie Sobotku, keď prišiel za Zemanom na Pražský hrad diskutovať  o koaličnej kríze a ten podľa iDNES.cz vyzdobil miestnosť na demisiu. Nasledovala ostrá výmena názorov a Sobotkov odchod zo schôdzky. Tento Zemanov krok sa stretol s veľkou kritikov jednak časti koalície, ale aj opozície.

Sobotka vtedy požadoval koniec Andreja Babiša na pozícii ministra financií. Pre jeho majetkové a dotačné škandály. Pôvodne chcel Sobotka podať svoju demisiu, ktorá by znamenala demisiu celej vlády, keď si Zeman začal kreatívne vykladať ústavu a tvrdil, že by šlo len o demisiu Sobotku a nie vlády, tak si to rozmyslel.

Kritike čelil aj za „bonmot“, ktorý uviedol na Morave potom ako sa ho diskutujúca pýtala aké sú možnosti na zbavenie Sobotku. „Ak sa chcete zbaviť akéhokoľvek politika, prezidenta nevynímajúc, je k tomu jediná demokratická cesta – a to sú slobodné voľby…A potom existuje nedemokratická cesta. A tá sa volá kalašnikov,“ odpovedal prezident. Za tento výrok dokonca čelil trestnému stíhaniu.

Stop imigrantom a Drahošovi, hlásali inzeráty 

Druhýkrát sa prezidentom stal v roku 2018, keď vyhral v druhom kole prezidentských volieb nad svojim oponentom Jiřím Drahošom v pomere 51,36 % ku 48,63 %.  Ani pri tejto kampani nechýbali urážky protivníka prostredníctvom spolku Spolek Přátelé Miloše Zemana, ktorý šíril inzeráty a billboardy s fotkou Zemana a popisom: „Stop imigrantom a Drahošovi. Táto zem je naša. Voľte Zemana.“

Podľa Lidovky.cz ten istý spolok tiež financoval Zemanovu kampaň bez toho, aby sa zaregistroval ako tretia osoba. Nemuseli tak viesť transparentný účet.

Odmietal sankcie a odmietal uveriť, že Rusko má vojakov na Ukrajine

Zemanova zahraničná politická orientácia tiež vyvoláva otázky. Ešte ako premiér sa profiloval ako prozápadný politik, ktorý krajinu doviedol do NATO a svojimi krokmi prispel aj ku vstupu do Európskej únie. Sám Úniu vo svojej knihe nazval „veľkou európskou rodinou“ a preukázateľne pri viacerých príležitostiach si Úniu zastal. A ako prvý český prezident vôbec nechal vztýčiť európsku vlajku nad Pražským hradom.

zdroj: Kancelář prezidenta republiky

zdroj: Kancelář prezidenta republiky

Veľké vášne v Čechách budia jeho nadštandardné vzťahy s Čínou a Ruskom. Okrem toho, že čelil podozreniu, že jeho prezidentskú kampaň financovala ruská ropná spoločnosť Lukoil, veľakrát oslaboval českú pozíciu.

Pri anexii Krymu a vojne vo východnej Ukrajine prezident síce uviedol, že usporiadanie referenda na Kryme bolo nelegálne, ale EÚ a NATO odporučil, aby sa tým ďalej nezaoberali lebo Krym je už stratený. Odmietal aj sankcie proti Rusku, ktoré chcel a neskôr aj uvalil Západ.

Spočiatku Zeman odmietal uveriť aj správam o prítomnosti Rusov na Ukrajine. „Zatiaľ nebolo preukázané, že na Ukrajine je ruská invázna armáda a ja beriem vážne prehlásenia ministra zahraničia Sergeja Lavrova, že tam žiadni ruskí vojaci nie sú,“ cituje Zemana iDNES.cz.

Médium pripomína, že na samite NATO vo Walese už rozprával iným tónom a „nie je pochýb“, že Ukrajina čelí ruskej agresii. Podľa ČT24 neskôr dokonca tvrdil, že Rusov treba preventívne „zastrašiť“, aby svoje akcie neopakovali aj v iných krajinách.

zdroj: Kancelář prezidenta republiky

Nebude sa zastávať „kuriev“, povedal o Pussy Riot

Napriek tomu, že chcel Rusov zastrašovať, v roku 2015 neváhal prijať pozvanie na slávnostnú vojenskú prehliadku, ktorej sa mal zúčastniť ako jediný európsky politik v dobe vrcholiacich protiruských sankcii. Americký veľvyslanec v Prahe Andrew Schapiro vtedy jeho plánovanú cestu kritizoval, za čo si vyslúžil zatvorené dvere na Pražskom hrade, uvádza ČT24. Plánovanú cestu napokon zrušil.

zdroj: TASR/AP, Morry Gash. Na snímke päť žien s farebnými kuklami na hlavách, dve z nich sú členky ruskej punkovej skupiny Pussy Riot

Prezident šokoval v roku 2014 v relácii Hovory z Lán Českého rozhlasu, kde uviedol, že sa zastane všetkých skutočných politických väzňov ale nebude sa zastávať „kuriev“. „Takže s prepáčením v textoch tejto skupiny je kunda sem, kunda tam. Naozaj dokonalý prípad politického väzňa ako vyšitý,“ komentoval pôsobenie skupiny, ktorá je podľa neho „pornografická skupinka“.

Ruské aktivistky ho potom na oplátku v rozhovore pre Guardian označili za „patriarchálneho blbečka“.

Rozširoval tvrdenia, že novičok sa vyrábal v Čechách

Rozruch vzbudil aj po otrave Sergeja Skripaľa, ktorého majú mať na svedomí práve agenti GRU, ktorí operovali aj v Česku. Zeman vtedy tvrdil, že nervovoparalytická látka novičok sa vyrábala aj v Česku. Správy českých spravodajských služieb sa ale zhodli, že novičok nikdy nebol vyrábaný ani skladovaný v Česku, upozorňuje iROZHLAS.cz. Zeman tak podľa mnohým nahral dezinformátorom a ruskej strane.

zdroj: Kancelář prezidenta republiky

Práve s príslušníkmi Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) má Zeman dlhodobo konflikt. Nesúhlasil s ich tvrdeniami o ruských špiónoch na ruskej ambasáde, ktorí sa skrývajú za diplomatické krytie.

Washington Post opísal Zemana ako „hovorcu Putina“, ktorý v Česku presadzuje ruské záujmy.

Čo je ruská GRU, ktorú pomáhal vyšetrovať aj ESET? Sabotáž skladu v Čechách, podplácanie Talibanu či útok na Clintonovú

Velezradca Zeman?

V kauze Vrbětice najskôr týždeň mlčal a potom vo svojom prejave uviedol, že existujú dve verzie – podľa pôvodnej vyvolala výbuch neodborná manipulácia s výbušným materiálom a podľa druhej išlo o akciu zahraničnej rozviedky. Uviedol aj, že sa môže jednať o hru spravodajskej služby a BIS nepredložila relevantné dôkazy, že agenti GRU sa dostali do areálu.

Ak sa podozrenia so zapojenia dôstojníkov GRU potvrdia, Česko má konať.  „Žiadna suverénna krajina si nemôže dovoliť, aby na jej území dvaja agenti cudzieho štátu spôsobili teroristický atentát, pri ktorom zahynuli dvaja českí občania a bola spôsobená miliardová škoda,“ uviedol Zeman.

zdroj: SITA/Kancelária prezidenta SR

Prejav sa dočkal veľkej kritiky. „Nešlo o prejav pre českých občanov, ale pre Ruskú federáciu. Bagatelizácia, vnášanie pochybností, ohováranie. To všetko šikovne zaobalené. Toto nie je prezident,“ napísala na Twitteri predsedníčka strany TOP 09 Markéta Pekarová Adamová. Českí senátori dokonca hovoria o ústavnej žalobe za velezradu.

Český vicepremiér a minister vnútra Jan Hamáček v pondelok odmietol tvrdenie prezidenta Miloša Zemana, že vyšetrovatelia pracujú s dvoma verziami výbuchu vo Vrběticiach. „Existuje jedna verzia,“ povedal Hamáček na tlačovej konferencii.

Alkoholické excesy 

Zeman je známy aj svojimi opileckými excesmi a zlým vzťahom s novinármi. Jeho láska k alkoholu je verejne známa. Okrem piva kedysi preferoval Becherovku, tá je ale veľmi sladká a Zeman trpí cukrovkou. Preto presedlal na slivovicu, ktorú často dostáva od svojich fanúšikov.

Pod vplyvom alkoholu mal byť aj pri otváraní komory s korunovačnými klenotmi, kde sa potácal a vyzeral neprítomne. Pražský hrad uviedol, že prezident mal virózu. Novinári ho ale zachytili, ako popíja na recepcii na Ruskom veľvyslanectve. Bývalá predsedníčka Poslaneckej snemovne Miroslava Němcová (ODS) neskôr priznala, že Zeman bol naozaj opitý, že to z neho bolo cítiť, uvádzajú Novinky.cz.

Novinári sa musia likvidovať a kreatívny výklad ústavy 

Zeman neraz pourážal aj novinárov. „Lidové noviny, ktoré som predtým pokladal za odpadkový kôš českej žurnalistiky, sa v mojich očiach stali latrínou českej žurnalistiky….Po vyhynutí blbouna nejapného je najhlúpejším tvorom na zemi český novinár,“ uviedol v Hovoroch z Lán. Video z Pekingu zas zachytáva Putina so Zemanom. „Tu sú ešte ďalší novinári? Novinárov je veľa, mali by sa likvidovať,“ povedal Zeman Putinovi. Ten sa zasmeje a odpovie mu, že stačí, keď sa obmedzia.

Zemanovi kritici tvrdia, že z Pražského hradu stále ťahá nitky, o čom svedčí aj odchod ministrov Blatného a Petříčka, ktorí Zemanovi dlhodobo prekážali. Kreatívny je aj jeho výklad ústavy, ktorým podľa mnohých odborníkov skúša ako ďaleko ešte môže zájsť pri ovplyvňovaní politickej scény.

„Prezident vnáša do chodu nášho politického systému prvky až prezidentského systému… Zeman nás posúva k prezidentskému systému a je to určite znásilnenie ducha ústavy, aj keď nemusí priamo porušiť žiadny ústavný článok,“ uviedol pre iDNES.cz politológ Josef Mlejnek. Vtedy sa písal rok 2013 a Zemanov kreatívny výklad ústavy bol len na počiatku.

Zdroje: Hospodářské noviny, Neaktuality.cz, Novinky.cz, MF DNES, the Telegraph, ČT24, Lidovky.cz, iDNES.cz, Lidovky, iDNES.cz, ČT24, ČT24, Český rozhlas, Guardian, IROZHLAS, Washington Post, Novinky.cz, iDNES.cz, TASR

Najnovšie