Priemerný Slovák vyprodukuje takmer pol tony odpadu ročne. Z roka na rok sme horší

Priemerný Slovák v roku 2019 vyprodukoval 435 kilogramov odpadu. Informovala o tom spoločnosť Wood & Company (W&C) v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslala analytička spoločnosti Eva Sadovská.

Najhoršie Trnava a okolie

Spoločnosť vychádza z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR. Najviac odpadu produkujú obyvatelia Trnavského samosprávneho kraja.

Jeden občan v kraji za rok v priemere vyhodí odpad s hmotnosťou 573 kg. Nasledujú Nitriansky s odpadom s hmotnosťou až 520 kg a Bratislavský kraj, 507 kg.

Najmenej odpadu vyprodukujú obyvatelia Košického kraja, 340 kg, následne  Prešovského, 343 kg a Banskobystrického kraja, 381 kg.

Produkcia odpadov v Trenčianskom a Žilinskom kraji, čo predstavuje 420 a 451 kg,  sa pohybuje približne na úrovni celoslovenského priemeru.

Slováci v roku 2019 vyprodukovali 2,37 miliónov ton komunálneho odpadu. Oproti roku 2018 tak produkcia odpadov vzrástla o dve percentá, oproti roku 2010 o 35 percent na obyvateľa.

O polovicu vyššie čísla v Banskej Bystrici

Za posledných desať rokov sa najviac zvýšila produkcia komunálneho odpadu v Banskobystrickom kraji, a to o 46 percent. Nasledovali Nitriansky a Žilinský kraj s nárastom o 42 percent.

zdroj: Unsplash.com/Jasmin Sessler

Naopak, zmena v produkcii komunálnych odpadov bola za uplynulé desaťročie najnižšia v prípade Bratislavského kraja, kde sa produkcia odpadov zvýšila o 17 percent.

Najviac odpadu končí na skládkach v Nitrianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji, v ktorých miera skládkovania dosahuje 58 až 62 percent.

Najekologickejšie sú Košice

Miera recyklácie odpadov dosiahla v roku 2019 podľa ŠÚ SR 40,3 percenta.

Najviac odpadu recyklujú v Trnavskom (45 percent) a Žilinskom kraji (43,6 percenta). Najekologickejšie zhodnocujú odpad Košičania. V tomto regióne podiel zhodnocovaného komunálneho odpadu na celkovom komunálnom odpade presahuje úroveň 64 percent.

Podľa W&C je to ovplyvnené nielen triedením odpadu, ale aj dlhoročnou existenciou ZEVO, teda zariadenia pre energetické využitie odpadu.

Kým vo vyspelých krajinách sú takéto zariadenia, ktoré premieňajú odpad na elektrinu alebo teplo bežné, na Slovensku s výnimkou Košíc a Bratislavy zatiaľ absentujú.

Miera zhodnocovaného odpadu zahŕňajúca recyklovanie aj energetické zhodnotenie odpadu dosiahla vlani na Slovensku úroveň 45,6 percenta.

Úroveň miery recyklácie a miery skládkovania budú v roku 2035 pre krajiny Európskej únie (EÚ) kľúčové. Reformný balík, ktorý je zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele – minimálne 65-percentnú mieru recyklácie komunálneho odpadu a maximálne 10-percentnú mieru ukladania komunálneho odpadu na skládky.

Pre Slovensko je podľa W&C, aj napriek päťročnému odkladu, naplnenie týchto cieľov pomerne ambiciózne.

Závisieť bude najmä od výrobných postupov dizajnérov či producentov, stratégie obchodníkov, osvety a správania spotrebiteľov a opatrení a podpory štátu.

Na ceste k ekologickejšiemu nakladaniu s odpadom je možné v budúcnosti práve skládkovaný odpad spolu so zvyšnými 25 percentami odpadu energeticky zhodnocovať.

Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo dve aktuálne existujúce zariadenia ZEVO nepostačujú a na Slovensku tak existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich takýchto zariadení.