Veľká noc patrí k obdobiam, keď slovenské domácnosti prirodzene nakupujú viac potravín a pripravujú bohaté pohostenie pre rodinu aj návštevy.
Najnovší prieskum platformy Munch však ukazuje, že práve sviatočné obdobie prináša aj výrazné prebytky jedla. Informujú o tom v tlačovej správe.
Najčastejšie po sviatkoch zostávajú pečivo a koláče (takmer 33 %), sladkosti a zákusky (32 %) a mäso či údeniny (takmer 22 %). Ide pritom o typické veľkonočné potraviny, ktoré domácnosti často pripravujú „pre istotu“ vo väčšom množstve.
Hoci by sa mohlo zdať, že sviatky výrazne zaťažujú rodinný rozpočet, väčšina Slovákov má výdavky relatívne pod kontrolou. Viac ako polovica respondentov plánuje minúť do 100 eur a takmer dve tretiny do 150 eur. Problémom tak nie je len samotný nákup, ale najmä nesprávne odhadnuté množstvá.
Zbytky sa snažia dojesť
„Veľká noc je sviatok hojnosti a pohostenia, no práve preto je to aj obdobie, keď sa veľmi ľahko stratí reálny odhad toho, koľko jedla domácnosť naozaj spotrebuje. Dotazník ukázal, že najväčšie rezervy sú najmä pri plánovaní pečenia alebo nákupu koláčov a mäsových výrobkov. Domácnosti pritom nemusia sviatočný komfort obmedzovať – často stačí lepšie nastaviť porcie, nákupný zoznam a premyslieť si, čo urobiť so zvyškami, najmä v čase, keď po sviatkoch končia bez využitia práve jedlá zo stále drahších surovín,“ hovorí Adriana Samek, Country Sales Lead spoločnosti. Dodáva, že najväčšie rezervy sú najmä pri plánovaní pečenia a nákupu mäsových výrobkov.
Zaujímavé je, že väčšina ľudí sa snaží so zvyškami pracovať aktívne. Až 78 % respondentov uviedlo, že jedlo po sviatkoch jednoducho doje v nasledujúcich dňoch, 37 % ho zamrazuje a 14 % ho posúva rodine či známym.
Prieskum zároveň ukázal, že kľúčovú úlohu zohráva plánovanie. Takmer 40 % opýtaných si sviatočné nákupy dôkladne pripravuje. A práve medzi nimi až 64 % deklarovalo, že im po sviatkoch nezostali žiadne prebytky.
„Boj proti plytvaniu sa nezačína až pri koši, ale už pri nákupe. Ak si ľudia pred sviatkami skontrolujú zásoby doma, pripravia si jednoduchý plán jedál a odhadnú počet porcií podľa reálneho počtu hostí, vedia výrazne znížiť množstvo jedla, ktoré po sviatkoch zostane bez využitia. Presne v tom je priestor aj pre služby, ktoré pomáhajú spotrebiteľom aj prevádzkam hospodáriť s jedlom rozumnejšie,“ dodáva Adriana Samek zo spoločnosti Munch.
V čase rastúcich cien potravín ide o čoraz dôležitejšiu tému. Dáta Štatistického úradu SR ukazujú, že potraviny tvoria až pätinu výdavkov domácností. Práve preto môže lepšie plánovanie pomôcť nielen životnému prostrediu, ale aj rodinnému rozpočtu.
GymBeam otvoril sklad budúcnosti za 32 miliónov mimo Slovenska
Už v roku 2024 sme informovali o prieskume 365.bank, ktorý upozornil na ekonomickú stránku veľkonočných tradícií a rozdiely v domácich rolách. Podľa výsledkov viac ako polovica slovenských žien považuje sviatky, najmä oblievačku a šibačku, za zbytočné míňanie peňazí, pričom tretina by tieto tradície najradšej zrušila.
Príprava pohostenia a výslužiek je pritom výrazne ženskou doménou. Až 70 % žien zabezpečuje väčšinu prác spojených so sviatkami, zatiaľ čo muži sa do príprav zapájajú len v menšej miere.
Ekonomický dopad je pritom konkrétny: ak by sa neplatená práca počas sviatkov vyčíslila podľa priemernej mzdy, ženy by si za dva dni príprav mohli nárokovať odmenu až 150–200 eur.
„V slovenských domácnostiach sa aj na Veľkú noc prejavujú mužsko-ženské stereotypy. Neplatená práca, v ktorej práve ženy dominujú a uskutočňujú až trojnásobne vyšší podiel ako muži, sa tak prejavuje aj počas týchto sviatkov. Namiesto toho, aby si počas voľných dní trošku oddýchli a využili nejaký čas aj pre seba, upratujú, plánujú, nakupujú a varia. Až 70 % žien a len tretina mužov zabezpečuje väčšinu potrebných aktivít súvisiacich so sviatkami,“ uviedla vtedy Linda Valko Gáliková.