PRIESKUM: Platy Slovákov sa počas krízy rapídne scvrkli, čísla hovoria jasnou rečou

  • Pandémia koronavírusu negatívne ovplyvnila príjmy takmer polovice Slovákov
  • Viac ako polovica Slovákov zmenila v dôsledku koronakrízy aj svoje finančné správanie
  • Pandémia koronavírusu negatívne ovplyvnila príjmy takmer polovice Slovákov
  • Viac ako polovica Slovákov zmenila v dôsledku koronakrízy aj svoje finančné správanie

Pandémia koronavírusu nezapríčinila len horšiu finančnú situáciu mnohých Slovákov. Kvôli koronakríze prišlo mnoho ľudí o prácu či o časť príjmu. Slováci nie sú výnimkou. V dôsledku zmien na pracovnom trhu stratilo celý alebo takmer celý mesačný osobný príjem 8 % Slovákov. Väčšinu mesačného príjmu stratilo 11 % Slovákov, pričom až 21 % opýtaných prišlo o menšiu časť príjmu.

Potvrdzuje to prieskum agentúry Focus, ktorý bol zrealizovaný pre mBank. Prieskum bol realizovaný v novembri 2020 online formou, medzi respondentami vo veku od 18 do 60 rokov. Zúčastnilo sa ho 935 Slovákov.

O príjem prišli najmä ľudia z nízkopríjmových domácností

Až pätina, čo je 21 % respondentov z domácností s celkovým mesačným príjmom do 600 eur uviedla, že v dôsledku koronakrízy prišli o celý príjem. Ďalšia pätina Slovákov z domácností s nízkym príjmom prišla o väčšinu mesačného príjmu. 

„Koronakríza najťažšie dopadá na tie domácnosti, ktoré mali už pred samotnou krízou hlbšie do vrecka. Často ide o ľudí, ktorí pracovali, alebo pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší príjem,“ konštatuje Martin Slosiarik, sociológ a riaditeľ agentúry Focus.

Domácnosti s nízkym príjmom sa tak dostávajú do začarovaného kruhu finančných problémov, z ktorého sa len ťažko budú vedieť bez pomoci zvonka dostať. 

Chceš mať finančnú istotu a peniaze aj v čase krízy? Osvoj si týchto 7 money skills

Viac ako polovica Slovákov zmenila finančné správanie

Zdá sa, že Slováci sa vedia uskromniť. Potvrdzuje to výsledok prieskumu, až 37 % Slovákov znížilo svoje výdavky a začali míňať menej. Spolu s menšími výdavkami prišlo aj šetrenie, prípadne investovanie vo fondoch. Totižto, 15 % opýtaných začalo peniaze sporiť a 5 % začalo investovať vo fondoch. 

Ľudia sa snažia ušetriť peniaze aj iným spôsobom, ako šetrením, či menšími výdavkami. Slováci, ktorí zrušili nejaký typ poistenia predstavujú 6 %, pričom o odklad splátok požiadali 4 % opýtaných.

Prešovský kraj je najpostihnutejší 

Ako prieskum uvádza, v prešovskom kraji úplne stratilo mesačný príjem 16 % Slovákov. Ďalších 14 % stratilo väčšinu svojho mesačného príjmu. Niet pochýb, že pandémia koronavírusu mnohých Slovákov utvrdila v tom, že mať aspoň nejakú finančná rezervu je v súčasnej situácii viac ako potrebné. 

Pozitívne je, že viac ako dve tretiny Slovákov vo veku od 18 do 60 rokov majú finančnú rezervu. Prieskum ukázal, že viac ako pätina opýtaných má odloženú rezervu na úrovni jedného mesačného platu, dokonca 21 % ľudí má pre prípad núdze odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných platov. 

Nájdu sa aj ľudia, ktorých osobný plat sa v porovnaní pred začiatkom koronakrízy dokonca zvýšil. „Slováci sú napriek aktuálnej nepriaznivej situácii finančne zodpovední a väčšina z nich myslí aj na horšie časy. Pätnásť percent opýtaných si dokonca dokázalo ušetriť peniaze vo výške viac ako šiestich mesačných platov,“ hovorí Robert Chrištof, generálny riaditeľ mBank Slovensko.

Ako ďalej Robert Chrištof ozrejmuje, pri krízach podobných tej súčasnej, finančná rezerva na pár mesiacov nemusí byť dostatočná. Je preto potrebné myslieť aj na nepredvídateľné udalosti.

Zdroj: mBank

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech