Prieskum ukázal, že iba každý šiesty Európan považuje USA za spojenca. „Jednotný Západ je mŕtvy,“ zhodujú sa odborníci

Komentátor Politico Mark Leonard, riaditeľ a spoluzakladateľ European Council on Foreign Relations (ECFR), tvrdí, že medzinárodný liberálny poriadok končí a „možno už je mŕtvy“.

Ako symbol tejto zmeny cituje výrok z Bieleho domu po americkej intervencii vo Venezuele a zajatí Nicolása Madura, keď zástupca šéfa kancelárie prezidenta Stephen Miller vyhlásil: „Žijeme vo svete… ktorý je riadený silou, ktorý je riadený násilím, ktorý je riadený mocou… Toto sú železné zákony sveta.“ Leonard zároveň píše, že 47. prezident USA nesie zodpovednosť aj za „ďalšiu smrť“ – smrť jednotného Západu.

V jeho interpretácii sa európski lídri snažia „zosladiť“ či zľahčiť americké kroky – od operácie vo Venezuele až po požiadavky týkajúce sa Grónska – no európska verejnosť už podľa neho vníma Washington skôr ako problém než garanta bezpečnosti.

Prieskum: v Európe je USA spojenec už len pre menšinu

Odborníci poukazujú na prieskum ECFR a Oxford University z novembra 2025, založený na rozhovoroch s 26-tisíc ľuďmi v 21 krajinách. Zistenie je pre transatlantickú väzbu nepríjemné: „Iba jeden zo šiestich respondentov považoval USA za spojenca, zatiaľ čo jeden z piatich ich vnímal ako rivala alebo protivníka.“

V Nemecku, Francúzsku a Španielsku sa podiel tých, ktorí USA označujú za rivala či adversára, približuje k 30 percentám, vo Švajčiarsku – ktoré Trump spomenul pri vyšších clách – až k 39 percentám.

ECFR dopĺňa širší kontext: „Len málo ľudí dnes očakáva, že americká moc bude reálne rásť… zároveň v Číne, Rusku, na Ukrajine a v samotných USA jeden zo štyroch očakáva, že americká moc bude klesať.“ Podľa ECFR však USA zostávajú globálne vplyvné, aj keď sa nepredpokladá rast ich vplyvu.

Rusko, Ukrajina a posun terča

Leonard tvrdí, že zmena americkej politiky „America First“ mení aj to, ako sa na globálnu rovnováhu pozerajú iní aktéri. V Rusku opisuje výrazný posun nálad: ešte pred dvomi rokmi považovalo USA za protivníka 64 percent ruských respondentov, „dnes“ je to 37 percent.

Súčasne sa podľa neho presmerovala nevraživosť smerom k Európe: 72 percent Rusov vraj považuje Európu za rivala alebo protivníka, pričom ide o nárast oproti predchádzajúcim meraniam.

V prípade Ukrajiny Leonard píše, že posun Washingtonu voči Rusku znamenal aj posun v ukrajinskej optike. Ukrajinci, ktorí kedysi videli v USA najväčšieho spojenca, sa podľa neho „obracajú na Európu“ a rozlišujú medzi americkou a európskou politikou: takmer dve tretiny očakávajú posilnenie vzťahov s EÚ, kým iba tretina vidí rovnaký trend vo vzťahu k USA.

Čína profituje, Európa stojí pred voľbou

Najväčší dlhodobý efekt Trumpovho prvého roku v úrade Leonard vidí v tom, že ľudí od USA „odtlačil“ a priblížil k Číne. V krajinách ako Južná Afrika, Brazília či Turecko majú podľa neho väčšiny očakávať prehĺbenie vzťahov s Čínou v horizonte piatich rokov a v týchto štátoch častejšie vnímajú Peking ako spojenca než Washington. Konkrétne spomína aj Indiu: na konci roka 2024 považovalo Trumpovo víťazstvo za dobrú správu pre krajinu 84 percent Indov, no teraz už iba 53 percent.

ECFR zároveň upozorňuje na „pokles afinity“ k USA v EÚ: „Iba 16 percent občanov EÚ teraz považuje USA za spojenca; 20 percent ich vidí ako rivala alebo nepriateľa…“ Leonard dopĺňa, že Európania si uvedomujú nebezpečnejší multipolárny svet a v prieskume podporujú kroky ako zvyšovanie obranných výdavkov, návrat povinnej služby či debatu o európskom jadrovom odstrašení.

Záver jeho argumentu je strohý: „Poriadok založený na pravidlách ustupuje svetu sfér vplyvu… v takom svete buď ste pól s vlastnou sférou, alebo ste len prizerajúci sa v cudzej.“ Európe tým podľa neho vzniká strategická dilema, ktorú už neodkladá len geopolitika, ale aj nálady vlastných voličov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie