Prihlásili sa prví kandidáti na Sulíkov trón. Strana SaS si bude čoskoro voliť nového predsedu

Branislav Gröhling bude na najbližšom sneme strany SaS kandidovať na post predsedu strany. Oznámil to na sociálnej sieti. Gröhling je už roky podpredsedom strany SaS a ako o nástupcovi Richarda Sulíka sa o ňom hovorilo už v čase, kedy šéf SASKY oznámil koniec v predsedníckom kresle. 

Gröhling však nie je jediným kandidátom. Denníku N potvrdil záujem kandidovať aj Marián Viskupič. Možnou kandidátkou na predsedníčku je aj Mária Kolíková, ktorá sa podľa Denníka N ešte nerozhodla, či o Sulíkov trón zabojuje.

Richard Sulík, líder strany Sloboda a Solidarita (SaS), na jeseň 2023 oznámil, že na nadchádzajúcom straníckom kongrese 23. marca 2024 nebude kandidovať za predsedu strany. Sulík stál na čele SaS dlhých 15 rokov. Jeho rozhodnutie neprišlo v čase vnútorných rozporov v strane, ale skôr ako súčasť plánovanej a diskutovanej zmeny.

Sústredí sa na eurovoľby

Počas svojej kariéry v SaS Sulík priniesol strane mnohé úspechy a bol kľúčovou postavou v jej rozvoji. Jeho plán po odstúpení z pozície predsedu zahŕňa návrh na zavedenie novej funkcie v strane – čestného predsedu.

„Čestný predseda nebude mať žiadne rozhodovacie právomoci, nebude môcť byť členom republikovej rady, bude mať iba dozornú funkciu. Z tejto pozície, ak by som sa ním stal, plánujem podporovať nového predsedu,“ vyhlásil na tlačovej besede.

Zaujímavým smerom Sulíkovej kariéry je jeho kandidatúra za poslanca Európskeho parlamentu v nadchádzajúcich eurovoľbách 8. júna. Jeho cieľom je postaviť silnú kandidátku pre SaS a získať pre stranu aspoň tri mandáty.

Kým Sulík sa sústreďuje na svoju budúcu kariéru v Európskom parlamente, otázka jeho nástupcu na poste predsedu SaS zostáva otvorená. Medzi prvými možnými kandidátmi sa spomínal Branislav Gröhling, ktorý je momentálne členom republikovej rady a podpredsedom strany.

Gröhling má podľa vlastných slov hlboké pochopenie pre fungovanie strany a jej členov, čo by mohlo byť výhodou v prípade jeho kandidatúry na predsedu. O tom, že kandidatúru zváži, hovoril podpredseda už vtedy.

Odchod Richarda Sulíka z čela SASKY bol možno prekvapením, no pod povrchom to zrejme bublalo už nejaký čas. Už na jar 2023 sme ťa informovali, že Richarda Sulíka chcú v súboji o predsednícke kreslo vyzvať hneď dvaja kandidáti. Šlo pritom o pomerne neznáme mená, ale etablované v regionálnej politike. 

Hry o tróny v podaní SASKY

História politického boja o vedúce posty v strane Sloboda a Solidarita (SaS) je plná napätých momentov a výrazných obratov. Už v roku 2012 sme boli svedkami dramatického súboja o predsednícku stoličku, kedy sa proti Richardovi Sulíkovi postavil Jozef Kollár.

Sulík, v tom čase obhajujúci svoje postavenie šéfa liberálov, vyhral len o vlások s podporou 134 členov strany oproti 121 hlasom pre Kollára. Tento tesný výsledok poukazuje na významnú vnútrostranícku rivalitu a rozdelenie.

Napätie v SaS sa znova zvýšilo v roku 2016. Vtedy sa o vedúci post pokúšal Jozef Mihál, v tom čase podpredseda strany. Mihál však nakoniec svoju kandidatúru stiahol. Rok nato, v roku 2017, opustil Mihál SaS a spolu s Miroslavom Beblavým založili stranu Spolu. Zaujímavé je, že Mihál teraz pomáha Lucii Ďuriš Nicholsonovej a jej strane Jablko.

Kľúčovým momentom pre SaS bolo obdobie pred parlamentnými voľbami v roku 2020. V strane vznikol rozkol, keď sa vytvorila vnútorná platforma Demokratické jadro.

V dôsledku nezhôd v strane deväť členov, vrátane takých osobností ako Ľubomír Galko a Natália Blahová, opustili SaS a kandidovali za Demokratickú stranu vo voľbách. Tieto udalosti poukazujú na dynamickú a niekedy konfliktnú povahu straníckej politiky vo vnútri SaS.