Prírodný „tlmič“ hnevu a úzkosti existuje. Stojí ťa pár minút týždenne, vedci potvrdili jeho extrémny účinok

Budík zazvoní neskôr, než mal. Kolóna áut sa nehýbe a na displeji sa objaví správa, ktorá neveští nič dobré. Niekomu sa v tej chvíli zrýchli dych a na čele mu vystúpi studený pot, iný prejde rovnakou situáciou s prekvapivým pokojom.

Rozdiel nevzniká iba v povahe, výchove či genetike. Najnovšie vedecké dôkazy ukazujú, že významnú rolu hrá aj to, ako efektívne pracuje srdce a pľúca pod záťažou.

Kondícia ako prirodzený „tlmič“ úzkosti a hnevu

Výskumníci publikovali v časopise Acta Psychologica štúdiu, ktorá prepája kardiorespiračnú kondíciu s intenzitou emočnej reakcie na stres.

Vedci skúmali štyridsať zdravých mladých dospelých. Každý účastník absolvoval dve laboratórne návštevy. V jednej sledoval neutrálne obrázky, v druhej nepríjemné vizuálne podnety. Pred expozíciou aj po nej výskumníci merali stavovú úzkosť a stavový hnev, zároveň monitorovali aj tepovú frekvenciu.

Ukázalo sa, že ľudia s nižšou kardiorespiračnou kondíciou mali o neuveriteľných 775 % vyššie riziko, že po vystavení stresu prejdú z miernej úrovne úzkosti do vysokej. V preklade do bežného jazyka to znamená, že slabšia fyzická zdatnosť výrazne zvyšuje riziko prudkého emočného nárastu v stresovej situácii.

Autori zároveň zistili, že vyššia hodnota VO2max, teda maximálnej spotreby kyslíka, súvisela s menšou zmenou stavového hnevu pri nepríjemných podnetoch. VO2max predstavuje objektívny ukazovateľ toho, ako efektívne dokáže organizmus prijímať, transportovať a využívať kyslík počas záťaže.

Ľudia, ktorí zvyknú hnev prejaviť navonok, reagujú na rušivé podnety prudšie. Kondícia však môže pôsobiť ako tlmič, najmä tam, kde by emócia rýchlo prerástla do výbuchu. „Pravidelná fyzická aktivita môže predstavovať užitočnú nefarmakologickú stratégiu na zvládanie hnevu,“ cituje portál StudyFinds autorov štúdie.

Dôležitý detail sa skrýva aj v základnej úrovni úzkosti. Účastníci s nižšou kondíciou totiž vykazovali vyššiu úroveň úzkosti už pred samotnou expozíciou stresovým obrazom.

Ako mení reakciu tela na stres

Vyššie spomínané zistenia zapadajú do širšieho rámca medzinárodného výskumu. Metaanalýza publikovaná v Journal of Affective Disorders ukázala, že nižšia kardiorespiračná zdatnosť sa spája s vyšším rizikom úzkostných a depresívnych porúch. Autori identifikovali dávkový efekt. Čím lepšia kondícia, tým nižšie riziko psychických ťažkostí.

Kardiorespiračná zdatnosť ovplyvňuje autonómny nervový systém, konkrétne rovnováhu medzi sympatickou aktiváciou a parasympatickou reguláciou. Vyššia variabilita srdcovej frekvencie predpovedá rýchlejší návrat do pokojového stavu po strese.

Dokazuje to aj výskum publikovaný vo Frontiers in Psychiatry, ktorý sledoval príslušníkov polície vystavených akútnemu stresu. Jedinci s vyššou kondíciou vykazovali priaznivejšiu fyziologickú obnovu po záťaži. Ich organizmus sa rýchlejšie vrátil k rovnováhe.

Európska kardiologická spoločnosť v roku 2025 zdôraznila, že duševné zdravie a kardiovaskulárne ochorenia tvoria prepojený systém. Chronický stres, úzkosť a opakované výbuchy hnevu zvyšujú dlhodobé riziko srdcových ochorení. Kardiorespiračná kondícia tu vystupuje ako ochranný faktor, ktorý pôsobí na oboch frontoch. Stabilizuje psychickú reakciu a zároveň chráni cievy.

Kondícia teda neznamená iba silnejšie svaly alebo lepší výkon. Predstavuje schopnosť organizmu udržať stabilitu v prostredí plnom podnetov.

Ak chceš tieto poznatky premeniť na konkrétnu prax, najpevnejší základ poskytujú odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. Pre dospelých odporúča 150 až 300 minút aeróbnej aktivity strednej intenzity týždenne alebo 75 až 150 minút aeróbnej aktivity vyššej intenzity, prípadne kombináciu oboch. Zároveň odporúča silový tréning veľkých svalových skupín aspoň dva dni v týždni. Pri zvládaní stresu a hnevu rozhoduje najmä pravidelnosť.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing