Príšerná vizitka mládeže: Až 41 % mladých Slovákov verí hoaxom o zdraví

Ak ide o hoaxy a dezinformácie, hovorí sa, že staršie generácie sú najzraniteľnejšie. Príkladom sú rôzne komentáre „kvetinkových profilov“ na sociálnych sieťach, predovšetkým k vojnovej situácii na Ukrajine či pandémii koronavírusu.

Ako sme ťa už informovali, nedávny prieskum GLOBSEC-u prišiel so znepokojujúcou informáciou. Približne až 56 % obyvateľov Slovenska verí konšpiráciám, ktorým sa vo veľkom darí na sociálnych platformách.

Za dôvod tohto zistenia sa považuje najmä to, že mnoho používateľov internetu nemá mediálnu gramotnosť a dostatočne rozvinuté kritické myslenie.

Europoslanec Vladimír Bilčík uviedol, že pri vlaňajšom jesennom prieskume až 30 % učiteľov uviedlo, že očkovanie je nástroj na čipovanie ľudí. Ďalej dodal, že na sociálnych sieťach by mali byť stanovené pravidlá, aby pasívne šírenie podobných dezinformácií nebolo povolené.

Senior analytička organizácie GLOBSEC Katarína Klingová uviedla, že Slováci veria konšpiráciám dvakrát viac než Česi. Prieskumy verejnej mienky poukázali aj na problematiku toho, že až 65 % Slovákov si myslí, že základne NATO by znamenali automatickú okupáciu Slovenska Američanmi.

Vlne dezinformácií a hoaxov sa však nevyhli ani mladšie generácie. Univerzita Komenského v Bratislave prišla so zaujímavým zistením.

Slovenskí vedci skúmali odolnosť mladých ľudí od nepravdivých zdravotníckych informácií. Z výskumu vyplýva, že štyria z desiatich tínedžerov nevedia rozoznať skutočnú zdravotnícku informáciu od nepravdivej.

Výskum psychológov a psychologičiek pôsobiacich na Univerzite Komenského v Bratislave a Slovenskej akadémie vied bol publikovaný vo vedeckom časopise Frontiers of Psychology. O výskume informovala hovorkyňa univerzity Lenka Miller.

Desivé výsledky

Výsledky výskumu nepriniesli príliš pozitívne správy. Len 48 % mladistvých verilo pravdivým zdravotníckym správam viac než nepravdivým. Za rovnako dôveryhodné považovalo až 41 % zúčastnených nepravdivé správy. Alarmujúce je, že zvyšných 11 % považovalo za menej dôveryhodné pravdivé správy než nepravdivé.

Dezinformácie z oblasti zdravotníctva predstavujú veľkú hrozbu z pohľadu verejného zdravia. Predošlé výskumy poukazujú na častú nekompletnosť a nesprávnosť zdravotníckej správy v online priestore. V mnohých prípadoch obsahujú až potenciálne škodlivú zdravotnícku informáciu.

zdroj: Pexels/Markus Spiske

Správy zavádzajúceho charakteru majú negatívny dopad na spoločnosť. Môžu viesť k zlým rozhodnutiam v oblasti starostlivosti o zdravie, riskantnému správaniu či strate dôvery v lekárske autority.

„Počas kovidovej pandémie sme pozorovali priam explóziu dezinformácií v oblasti zdravotníctva,“ hovorí vedúci výskumu Radomír Masaryk pôsobiaci na Univerzite Komenského.

„Keďže adolescenti sú častými používateľmi internetu, zvyčajne očakávame, že vedia, ako získavať a zužitkovať online informácie, ale opak sa zdá byť pravdou,“ dodáva.

Dôležitosť mediálnej gramotnosti

Výskum sa konal na vzorke 300 stredoškolákov vo veku 16 až 19 rokov. Súčasťou testovania bolo vnímanie dôveryhodnosti siedmich krátkych správ o benefitoch ovocia a zeleniny pre zdravie.

Správy obsahovali nepravdivé tvrdenia, pravdivé s neutrálnym nábojom a pravdivé s pridanými elementmi. Medzi pridané elementy patrili najmä superlatívy, clickbaity či gramatické chyby.

Na základe toho vedci zistili, že až 41 % zúčastnených nevie rozlíšiť pravdivé informácie od nepravdivých. Tínedžeri viac dôverujú spoľahlivým organizáciám, overeným značkám alebo stránkam so serióznym jazykom.

zdroj: Pexels/Fox

Jedným z cieľov výskumu je poukázanie na dôležitosť vzdelávania mladých ľudí v oblasti práce s informáciami z oblasti zdravotníctva a mediálnu gramotnosť. Ďalšími dôležitými faktormi sú aj analytické myslenie či vedecké uvažovanie.