Prísne tajné. Čaputová, Heger či Kollár v čase vojnového konfliktu: Ochrániť ich má „safe haven“

Od vypuknutia invázie u nášho východného suseda svet zaplavili nielen zábery ukrajinského vojnového frontu, ale aj hrdinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského. Ten sa totiž nerozhodol opustiť bojisko, ale zostal v obliehanom Kyjeve a často sa prihovára nielen občanom Ukrajiny, ale aj svetovým či európskym lídrom. 

Nejedného Slováka tak mohlo napadnúť, ako by sa štát v prípade najčiernejšieho scenára vojny či útoku postaral práve o našich ústavných činiteľov. Startitup sa bližšie pozrel na tajné bezpečnostné protokoly, ktoré majú v prípade konfliktu „kryť chrbát“ najmocnejších slovenských politikov.

V čase konfliktu

Samotné detaily zabezpečenia ochrany prezidentky či premiéra v čase vojnového konfliktu sú, samozrejme, neverejné a prísne tajné. Opýtali sme sa ale na tému naslovovzatého odborníka.

„V zásade by bol vyhlásený vojnový stav, ktorý by potvrdil parlament, ale potom by zrejme direktívna moc bola sústredená do rúk premiéra a vlády,“ opísal český bezpečnostný analytik a exnáčelník českej Vojenskej spravodajskej služby Andor Šándor.

Abramovičovo súkromné lietadlo pristálo v Moskve

Podľa jeho slov by tak musela byť zabezpečená ochrana dôležitých osôb v krajine, ako je napríklad veliteľ generálneho štábu, šéfovia rôznych inštitúcií, no najmä ústavní činitelia. Práve ich ochrana by mala byť zabezpečená aj pomocou špeciálnych úkrytov.

Neverejné informácie

Na tematiku úkrytu, ale aj zabezpečenia ochrany dôležitých politikov, sme sa pýtali Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, ktorý spadá pod rezort vnútra. Ako aj názov inštitúcie napovedá, zabezpečuje práve ochranu najdôležitejších slovenských politikov.

„Všetky informácie súvisiace s taktikou, systémom resp. spôsobmi zabezpečenia ochrany určených osôb, spadajú pod utajované skutočnosti. Z tohto dôvodu nie je možné odpovedať na vaše otázky,“ odpovedali štátni ochrankári.

Kontaktovali sme aj kancelárie samotných ústavných činiteľov. Hovorkyňa premiéra Eduarda Hegera Ľubica Janíková nám odporučila sa obrátiť na ministerstvo vnútra a podobne stručný bol aj hovorca prezidentky Zuzany Čaputovej Martin Strižinec. „Mrzí ma to, ale takéto informácie nie sú verejné,“ reagoval.

„Safe haven“ pre Čaputovú, Kollára či Hegera

Obrátili sme sa tak na človeka, ktorý na samotný úrad štátnych ochrankárov svojho času sám dohliadal. „Sú presne stanovené postupy, ako reagovať v prípade mimoriadnych situácií, aby nedošlo k ohrozeniu najvyšších ústavných činiteľov,“ povedal pre Startitup bývalý šéf Úradu pre ochranu ústavných činiteľov Peter Krajčírovič.

Ten priznáva, že pre ústavných činiteľov sú v čase konfliktu vyhradené špeciálne úkryty. „Je stanovený zoznam miest tzv. safe haven, kde budú VIP umiestnení a odkiaľ budú môcť naďalej vykonávať svoje funkcie, riadiť a rozhodovať,“ spresnil Krajčírovič.

Ako upozorňuje, pri výbere podobných priestorov ide o spoluprácu viacerých štátnych zložiek. „Hlavne pri zaisťovaní komunikácie, aby nedošlo ku kolapsu pri riadení štátu a aby sa zaistila zastupiteľnosť na kľúčových pozíciách pri dôležitých rozhodnutiach v súvislosti s riadením štátu,“ podčiarkol.

Ako Krajčírovič podotkol, podobné pravidlá fungujú aj dnes: „Napríklad, že kľúčoví ústavní činitelia by nemali spolu cestovať v lietadle alebo vo výťahu.“

Diaľkové riadenie štátu

Ako pripomína analytik Šándor, pojem safe haven, ktorý použil Krajčírovič, odkazuje podľa všetkého na špeciálny kryt. „Sú to kryty – pracoviská, kde sú komunikačné linky, sú tam veci na prežitie, aby tam mohli žiť a fungovať,“ povedal.

Upozornil, že nejde len o bunker určený hlavne na prežitie a bezpečnosť, ale aj na to, aby samotný politik mohol komunikovať s okolím. 

„Nejdú sa tam len primárne schovať, idú tam, aby z toho úkrytu mohli na diaľku riediť krajinu. Treba to brať aj z tohto uhla pohľadu,“ dodal Šándor.

V ponuke bunkre aj kryty

Téma krytov a bunkrov sa stala výraznejšie skloňovaná v poslednom čase aj medzi bežným obyvateľstvom. Práve po rozhorení vojenského konfliktu na Ukrajine, ale aj správach Ruska o jadrovej pohotovosti „dostal krídla“ aj naozaj kuriózny biznis. Slováci sa tak na internetových bazároch snažia obohatiť poriadne bizarným spôsobom, a to predajom či prenájmom starých bunkrov a krytov.

Jeden z podnikavých Slovákov sa napríklad rozhodol prenajímať v Bardejove kryt civilnej ochrany so štyrmi lôžkami, mesačne za 4-tisíc eur. 

Biznismen ponúka k nocľahu v bunkri aj ďalšie bonusové služby. Napríklad internet od spoločnosti Starlink, no na zahnanie nudy ti vypomôžu aj známe streamovacie platformy Netflix či HBO GO.

Za takýto nadštandard si priplatíš naviac 500 eur mesačne na osobu. Inzerujúci zdôrazňuje, že o výške ceny nezjednáva. Viac o neštandardnom inzeráte sa dočítaš v tomto článku.

Na inzertnom portáli Bazoš ale nájdeš aj ďalšie zaujímavé ponuky, ktoré majú v portfóliu vojenské bunkre. V tomto článku sa napríklad dočítaš o kryte v Devínskej Novej Vsi, ktorý sa nachádza len 800 metrov od rakúskej hranice. Bunker obsahuje zariadenie v podobe drevenej postele, no chýba mu základné vybavenie, ako elektrika či kanalizácia. Napriek tomu jeho cena je doslova astronomická a to 32-tisíc eur.