Probiotiká alebo prebiotiká: Nepomýľ sa pri výbere, účinok je úplne iný

Určite si už niekedy počul výrazy probiotiká a prebiotiká. Možno si si doteraz myslel, že ide o synonymá, no portál Science Alert vysvetlil, že to tak nie je ani omylom. 

Hoci spolu tieto pojmy súvisia, nie sú rovnaké. Vybrali sme niekoľko definícií a pripravili pre teba prehľad, vďaka ktorému už nemusíš tápať, či si si v lekárni vypýtal probiotiká alebo prebiotiká. 

Rozdiel medzi probiotikami a prebiotikami

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje probiotiká ako živé mikroorganizmy, ktoré pri podávaní v dostatočnom množstve prinášajú zdravotný prínos. Sú to v podstate baktérie a kvasinky v potravinách – napríklad v jogurte, alebo kyslej kapuste a nachádzajú sa aj vo výživových doplnkoch. 

Prebiotiká sa označujú za zdroj, ktorý probiotiká potrebujú na prežitie a rozmnožovanie. Známejšie sú ako potravinová vláknina a prirodzene sa nachádzajú v rastlinných potravinách. Potravinová vláknina zostáva v žalúdku a tenkom čreve nestrávená, až kým nedorazí do hrubého čreva. 

zdroj: freepik.com

Tu mikroorganizmy, čiže probiotiká, fermentujú vlákninu – prebiotiká, a tým ju premieňajú na živiny spojené s lepším zdravím. Probiotiká a prebiotiká podporujú zdravý mikrobióm, v ktorom žijú rôzne mikroorganizmy, ktoré žijú v našich telách – v ústach, črevách, na koži, v dýchacích cestách a pod. 

Podľa portálu AllNutrition.sk probiotiká osídľujú črevá, kde môžu plniť svoju funkciu – posilňujú fyzickú a chemickú črevnú bariéru, podporujú trávenie a vstrebávajú živiny.

Tieto bežné potraviny ničia tvoje črevo. Odborníci varujú pred skrytým nebezpečenstvom

Prebiotiká sú na druhú stranu nestráviteľné sacharidy, ktoré poskytujú výživu pre črevné baktérie a stimulujú tak rozvoj rozmanitosti a hmotnosti mikrobiómu. Nachádzajú sa v rastlinných potravín, a teda napríklad v cesnaku, banánoch či celozrnných výrobkoch. 

Mikrobióm (zdravé zloženie črevnej mikroflóry) každého človeka je iný a počas života sa mení. Môže to byť vplyvom stravy, fyzickej aktivity, hygieny, užívaním antibiotík alebo rôznymi infekciami, ktoré mikrobióm ovplyvňujú. 

Probiotiká podľa štúdií nepomáhajú 

Aj užívanie antibiotík vie zmeniť mikrobióm, preto sa počas liečby odporúča užívať aj probiotiká, aby túto nerovnováhu vyrovnali. Prehľad štúdií, ktoré skúmali probiotické doplnky u zdravých ľudí však prišli na to, že k rozmanitosti mikrobiómu neprichádza. Zlepšenie jeho rozmanitosti sa nezistilo ani vtedy, keď sa počas užívania antibiotík podávali aj probiotiká. 

Ďalšia štúdia dokonca prišla s tvrdením, že probiotiká môžu krátkodobo zhoršiť rozmanitosť mikrobiómu a že užívanie probiotických doplnkov oneskorilo obnovu mikrobiómu po užívaní antibiotík. Pre jasnú odpoveď, či sú probiotiká účinné alebo nie, sú potrebné ďalšie výskumy. 

Kedy je čas siahnuť po probiotikách? 

Nie všetky probiotiká majú rovnaké účinky – závisí to od konkrétneho kmeňa mikroorganizmu a dávkovania. Preto nie všetky produkty označené ako „probiotické“ musia mať vedecky preukázaný účinok.

Ak váhaš, či probiotiká vo forme výživových doplnkov máš brať alebo nie, portál Cleveland Clinic upresnil, že probiotiká by mali napomáhať tvojmu zdraviu. To znamená, že ak ich užívaš na nejaký účel a fungujú, mal by si spozorovať zlepšenie svojho stavu. Napríklad ak ich berieš na liečbu bakteriálnej či kvasinkovej infekcie, mali by sa ti príznaky zlepšovať a nie zhoršovať alebo stagnovať. 

Dôležité je ich užívať pravidelne a v odporúčanej dávke, aby si skutočne mohol posúdiť ich účinok. Pretože ak ich berieš len tak preventívne, účinok môže byť ťažšie rozpoznateľný. Niektorí ľudia ich napríklad užívajú počas chrípkového obdobia na posilnenie imunity. Môžu si všimnúť, že sú menej chorí, no nie je dokázané, že na tom majú zásluhu práve probiotiká. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti