Psychopatológ odhalil 44 varovných signálov: Vysvetlil, ako v škole rozpoznať rizikové deti včas

Násilie na školách nie je iba problémom jednotlivých žiakov. Podľa psychopatológa Tibora Brečku z Ambis Univerzity súvisí aj s rodinným prostredím, sociálnymi sieťami a celospoločenskou atmosférou. Analýza siedmich závažných školských incidentov v Česku a na Slovensku ukázala opakujúce sa problémy so zvládaním frustrácie a hnevu.

Odborník upozorňuje na 44 varovných signálov, ktoré môžu pomôcť včas rozpoznať rizikové správanie. Samotné bezpečnostné opatrenia však podľa neho nestačia.

Agresivitu školákov ovplyvňuje aj správanie dospelých

Viaceré násilné incidenty na slovenských a českých školách opätovne otvorili otázku bezpečnosti žiakov a pedagógov. Psychopatológ Tibor Brečka z Katedry psychológie a sociálnych vied Ambis Univerzity upozorňuje, že agresívne správanie má spravidla viacero príčin.

„Komparatívna analýza siedmich závažných násilných incidentov na českých a slovenských školách v rokoch 2014 až 2025 ukázala, že až v šiestich prípadoch sa vyskytovali výrazné ťažkosti so zvládaním frustrácie, stresu a hnevu,“ uviedol odborník.

V šiestich prípadoch výskumníci identifikovali aj nepriateľskosť voči konkrétnej osobe. V piatich zaznamenali subjektívny pocit nespravodlivosti alebo ukrivdenia.

Práve takéto pocity môžu podľa Brečku vysvetľovať, prečo sa terčom agresie stáva konkrétny učiteľ alebo spolužiak. Významnú úlohu však zohráva aj spoločenské prostredie. Školy podľa odborníka odrážajú spôsob komunikácie a riešenia konfliktov vo verejnom priestore. „Politici a verejne známe osobnosti predstavujú vzory správania, a ak sa ponižovanie druhých stáva normou, dochádza k jeho postupnej normalizácii,“ upozornil.

Zároveň odmieta predstavu, že existuje univerzálny osobnostný profil potenciálne nebezpečného žiaka. Rizikové správanie sa nedá spoľahlivo predpovedať podľa toho, či je dieťa uzavreté alebo spoločenské.

Odborníci identifikovali 44 varovných signálov

Brečka zdôrazňuje potrebu včasného rozpoznávania zmien v správaní.

„Na základe výskumov vznikla typológia 44 varovných signálov rozdelených do šiestich oblastí, ktoré zahŕňajú akademické, sociálne, emocionálne či zdravotné prejavy, vonkajšie riziká a správanie v digitálnom prostredí,“ vysvetlil.

Medzi možné signály patria náhle zhoršenie školských výsledkov, sociálna izolácia, výrazná podráždenosť alebo stupňujúce sa konflikty.
Pozornosť si podľa odborníka zaslúžia aj opakované vyhrážky, narastajúca nepriateľskosť voči konkrétnym osobám či ospravedlňovanie násilia.

Samotný výskyt niektorého z týchto prejavov však neznamená, že dieťa predstavuje bezpečnostnú hrozbu. Rozhodujúca je kombinácia príznakov, ich intenzita a vývoj v čase.

Brečka upozorňuje aj na riziká online prostredia. V niektorých komunitách môže dochádzať k ospravedlňovaniu agresie či glorifikácii predchádzajúcich útočníkov.

Dôležitú úlohu pri prevencii môžu zohrávať spolužiaci. „Spolužiaci často vďaka sociálnym sieťam vedia o zámeroch rizikovej osoby viac než dospelí,“ upozornil. Školy by preto mali vytvárať prostredie, v ktorom sa žiaci nebudú obávať oznámiť podozrivé správanie.

Bezpečnosť škôl nie je len otázkou kamier

Brečka upozorňuje, že samotné sprísňovanie pravidiel alebo technické zabezpečenie budov nerieši príčiny agresívneho správania.
Za dôležité považuje vzdelávanie pedagógov, dostupnosť psychologickej pomoci a spoluprácu škôl s rodinami a odborníkmi.

Pri prvých varovných signáloch odporúča pokojný rozhovor s dieťaťom. Ak sa prejavy stupňujú, vhodná je odborná konzultácia. Pri konkrétnej hrozbe bezprostredného násilia treba kontaktovať políciu.

Na širšiu spoločenskú zodpovednosť upozornil aj prezident Peter Pellegrini pri príležitosti Svetového dňa učiteľov. Zdôraznil, že školy musia zostať bezpečným prostredím a agresivita zo sociálnych sietí sa nesmie prenášať do tried, uviedli Topky. 

Podľa Brečku preto prevencia vyžaduje viac než bezpečnostné opatrenia. „Bezpečnosť škôl nie je len otázkou kamier či zámkov, ale predovšetkým otázkou vzťahov, dôvery a dostupnej odbornej pomoci,“ uzavrel psychopatológ.