Putin má mať k dispozícii okolo 1 500 jadrových hlavíc

V rámci dramatickej eskalácie napätia v súvislosti s Putinovou inváziou na Ukrajinu sa prezident Vladimir Putin rozhodol v nedeľu uviesť jadrové sily do stavu najvyššej pohotovosti. 

Von der Leyenová: Ukrajina patrí do Európskej únie

Smernica o uvedení ruských jadrových zbraní do zvýšeného stavu pripravenosti na spustenie vyvolala u mnohých obavy. Ako informuje portál AP News, kríza môže prerásť do jadrovej vojny, či už omylom alebo zámerne.

Bezjadrové štáty

Existuje Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá svoju platnosť nadobudla už počas roku 1970. Ako informuje portál RTVS, podľa nej prináleží oficiálny štatút celkovo piatim štátom, a to ZSSR, Čína, USA, Británia a Francúzsko. Práve tie vykonali pokusný jadrový výbuch ešte pred januárom 1967. Neskôr sa to podarilo aj KĽDR, Indii a Pakistanu. 

Ako druhej krajine vo svete sa bývalému Sovietskemu zväzu podarilo v auguste 1949 uskutočniť svoj prvý jadrový výbuch. Po jeho rozpade v roku 1991 sa všetky jadrové zbrane rozdelili do štyroch samostatných republík, a to Ruska, Bieloruska, Ukrajiny a Kazachstanu.

zdroj: Wikimedia Commons/byteboy

Ukrajine sa v tom čase podľa americkej mimovládnej organizácie Iniciatíva proti jadrovej hrozbe (NTI) podarilo získať asi okolo 2 300 jadrových hlavíc. Bielorusko ich malo asi 80 a Kazachstan okolo 1 500. Z čoho podľa NTI vyplýva, že USA ostalo zhruba 11-tisíc jadrových hlavíc a Rusku až vyše 30-tisíc.

Zlom nastal v roku 1992, kedy krajiny podpísali takzvaný Lisabonský protokol k zmluve START-1. Tam sa zaviazali k tomu, že všetky ich strategické jadrové rakety, ktoré sú aktuálne na ich území, poputujú do Ruska. A v dôsledku toho sa z Ukrajiny, Bieloruska a Kazachstanu stali takzvané bezjadrové štáty. 

Putinova  tvrdá reakcia

Federácia amerických vedcov (FAS) nedávno uviedla, že všetky jadrové mocnosti sveta majú k dispozícii 12 700 kusov jadrových hlavíc, z čoho je 3-tisíc aktívnych. Celkovo 1 500 z nich má podľa FAS vo svojom vlastníctve práve Rusko, ktoré nedávno spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu.

Ešte v roku 2010 podpísal vtedajší prezident Ruska Dmitrij Medvedev novú ruskú vojenskú doktrínu, ktorá dostala do popredia záujmu ruské jadrové zbrane. 

„Rusko si vyhradzuje právo použiť jadrovú zbraň v reakcii na použitie jadrových či iných typov zbraní hromadného ničenia proti nemu a jeho spojencom, ako aj v prípade napadnutia Ruska konvenčnými zbraňami, ak by bola ohrozená samotná existencia štátu,“ uvádza sa v doktríne.

Práve v reakcii na tvrdé finančné sankcie a vyhlásenia viacerých členov NATO nariadil súčasný prezident Vladimir Putin, aby sa jadrové sily uviedli do „osobitného režimu bojovej povinnosti“.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine