Putin má plán, chce ďalšie územia. Už teraz ovláda 70 % z predpokladanej 660-kilometrovej hranice

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko vytvára na ukrajinskom území pri spoločnej hranici takzvanú bezpečnostnú zónu. O jej existencii podľa neho Moskva nebude rokovať ani pri prípadných mierových rozhovoroch. Kremeľ tvrdí, že plánované pásmo má dĺžku 660 kilometrov.

Vyhlásenie prichádza v čase pokračujúcich ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a zmien v americkom prístupe k sankciám. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň žiada európskych partnerov o ďalšiu finančnú pomoc na obranu krajiny, uvádza tnlive.sk.

Putin označuje pohraničné pásmo za podmienku svojej bezpečnosti

Putin o vytváraní bezpečnostnej zóny hovoril v piatok 16. októbra počas návštevy vojenského veliteľského stanovišťa. Podľa agentúrnych informácií, ktoré priniesol The Guardian, krok zdôvodnil ukrajinskými operáciami v ruskej Kurskej oblasti v rokoch 2024 a 2025.

„Ruské ozbrojené sily dostali za úlohu nielen vytlačiť nepriateľa z nášho územia, ale aj vytvoriť bezpečnostnú zónu na priľahlom území. Túto úlohu úspešne plnia,“ vyhlásil Putin.

Ruský prezident zároveň tvrdil, že Moskva chce dlhodobo zabezpečiť svoje pohraničné oblasti. „Neplánujeme z toho urobiť predmet prípadných mierových rokovaní s Ukrajinou,“ dodal.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že plánované pásmo má siahať pozdĺž 660 kilometrov hranice. Rusko podľa jeho vyjadrenia kontroluje približne 70 percent tohto úseku. Nepovedal však, ako hlboko má zóna zasahovať na ukrajinské územie.

Podľa The Guardian by zámer znamenal ďalšie ruské obsadzovanie území v Sumskej a Charkovskej oblasti. Tieto regióny pritom nepatria medzi ukrajinské územia, ktoré Moskva už v minulosti nezákonne vyhlásila za súčasť Ruska. Putinovo vyhlásenie tak naznačuje, že otázka kontroly nad pohraničím by mohla predstavovať ďalšiu prekážku prípadnej diplomatickej dohody.

Útoky na energetiku pripravili o elektrinu vyše milióna ľudí

Ruské útoky počas piatka zasiahli viaceré ukrajinské regióny vrátane energetickej infraštruktúry. Podľa ukrajinských predstaviteľov pri nich zomrelo najmenej osem ľudí a ďalších 60 utrpelo zranenia. Výpadky elektriny zasiahli viac než milión obyvateľov. Poškodené boli aj obchodné centrá.

V Charkove úrady hlásili obete a zranených po útokoch na niekoľko mestských častí. Ďalšie úmrtia zaznamenali v Kramatorsku a Dnepropetrovskej oblasti. V severozápadnej Volynskej oblasti útok na potravinársky podnik sprevádzali rozsiahle výpadky elektriny. V sobotu úrady informovali aj o obetiach náletu na Cherson.

Situácia civilistov sa podľa Organizácie Spojených národov výrazne zhoršuje. Jej ľudskoprávna misia uviedla, že v septembri zahynulo najmenej 328 civilistov a 2 105 ďalších utrpelo zranenia. Ich spoločný počet bol o 85 percent vyšší než v septembri predchádzajúceho roka.

Vedúca ľudskoprávnej misie OSN Danielle Bellová označila prvé dva októbrové týždne za jedny z najsmrteľnejších období pre civilistov za posledné roky. Podľa správy pokračovali útoky aj počas októbra a vyžiadali si ďalšie obete.

Slovenský portál tnlive.sk zároveň upozornil na tvrdenia o ruskom zámere oslabiť ukrajinskú energetiku pred zimou. Odvoláva sa pritom na mediálne informácie a hodnotenia kritika Kremľa Garriho Kasparova. Jeho úvahy o koordinovanom postupe Washingtonu a Moskvy však nie sú dôkazom takejto dohody.

TN live tiež uvádza, že údajný ruský plán, o ktorom písal denník The New York Times, počíta s vyradením energetických sietí a obmedzením dodávok vody či tepla vo veľkých ukrajinských mestách. Rozsah ani uskutočniteľnosť tohto zámeru však poskytnuté informácie nezávisle nepotvrdzujú.

Vývoj tak spája tri zásadné otázky: ďalšie obsadzovanie ukrajinského územia, schopnosť chrániť civilnú infraštruktúru a pokračovanie zahraničnej pomoci. Moskva odmieta diskutovať o plánovanom pohraničnom pásme, zatiaľ čo Kyjev čelí útokom a usiluje sa zabezpečiť prostriedky na ďalšiu obranu.