Putin prvýkrát ustupuje z tvrdých požiadaviek: Navrhuje prímerie výmenou za obsadené územia

Vladimir Putin po prvý raz od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022 naznačil ochotu ustúpiť zo svojich maximálnych požiadaviek, informuje exkluzívne denník Financial Times. Podľa viacerých informovaných zdrojov ruský prezident počas stretnutia v Petrohrade ponúkol Trumpovmu vyslancovi Steveovi Witkoffovi možnosť zastavenia vojny pozdĺž súčasnej frontovej línie.

Ako tvrdia traja účastníci rokovania, Moskva by sa mohla vzdať nárokov na časti štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov, ktoré zostávajú pod kontrolou Kyjeva.

Zároveň sa objavila aj kontroverzná ponuka zo strany USA. Washington údajne zvažuje uznanie ruského vlastníctva Krymu a de facto kontroly nad okupovanými územiami na východe Ukrajiny. Ide o prvý konkrétny signál od Putina, že by mohol akceptovať mierový návrh, ktorý neobsahuje úplné podrobenie Ukrajiny.

Napätie v Kyjeve a opatrnosť Európy

Európski predstavitelia však varujú pred možným trikom Moskvy. „Je tu veľký tlak na Kyjev, aby sa niečo vzdalo, len aby Trump mohol ohlásiť víťazstvo,“ uviedol jeden zo zdrojov blízkych rokovaniam pre Financial Times.

Kým sa mierové návrhy formujú, Ukrajina rokuje s partnermi v Londýne. Prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že oficiálny návrh od Trumpa zatiaľ nedostal, no deklaroval ochotu rokovať priamo s Putinom po dosiahnutí prímeria. „Sú tu signály, nápady, diskusie, ale nie je to oficiálny návrh. Ak príde, odpovieme,“ vyhlásil v utorok.

Zástupcovia USA navrhli možnosť vytvorenia európskej mierovej misie, ktorá by spolu s nečlenskými silami NATO monitorovala demilitarizovanú zónu dlhú viac než 1 000 kilometrov. Mieroví pozorovatelia by spolupracovali s ukrajinskými aj ruskými jednotkami na svojich stranách línie kontaktu.

Krym ako výmenný tovar?

Jedným z hlavných bodov nezhody zostáva Krym. Nie je jasné, či Trump od Ukrajiny žiadal jeho formálne uznanie ako ruskej oblasti. Zelenskyj však zostáva neoblomný: „Ukrajina neuzná okupáciu Krymu. Je to naše územie, územie ukrajinského ľudu, o tom sa nedá diskutovať.“

Podľa niektorých zdrojov by bol Putin ochotný ustúpiť z požiadavky úplnej kontroly nad Donbasom, Chersonom a Záporožím – výmenou za širšie geopolitické ústupky zo strany USA. Patria medzi ne uznanie Krymu, záväzok, že Ukrajina nevstúpi do NATO, a zrejme aj obmedzenie vojenskej prítomnosti Aliancie v blízkosti ruských hraníc.

Časová os a Trumpov záujem

Podľa Kremľom spriazneného komentátora Konstantina Remčukova by sa boje mohli skončiť, keď ruské jednotky plne ovládnu región Kursk. „Keď oslobodia posledné pol percento, jednotky sa môžu zastaviť tam, kde ich zastihne správa,“ napísal v Nezavisimaya Gazeta. Dodal tiež, že: „Trump to zrejme chápe, vďaka Witkoffovi. A dúfa sa, že všetko sa stihne do 30. apríla, aby mohol vyhlásiť, že splnil svoj mierový cieľ v prvých 100 dňoch prezidentského mandátu.“

Putin pritom už v roku 2020 presadil ústavné zmeny, ktoré zakazujú vzdať sa akéhokoľvek „ruského územia“. Hoci Rusko nikdy plne neovládlo všetky štyri okupované oblasti, ich formálnu anexiu vyhlásil na pompéznej ceremónii už v septembri 2022.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova sú rokovania s USA „napäté, zložité a dlhé“. „Pracujeme, ale očakávať rýchle výsledky je ťažké a proces sa nemôže odohrávať verejne,“ dodal pre Financial Times.

Aj keď sú rokovania zatiaľ len na začiatku, rysuje sa ich mimoriadna vážnosť. O budúcnosti Ukrajiny sa možno rozhoduje mimo nej – za zatvorenými dverami diplomatických sál.

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine