Putin vytiahol ešte väčší megastôl ako naposledy, na vlastnom samite reagoval na vtipy na jeho adresu

Ruský prezident Vladimir Putin sa zúčastnil na tzv. kaspického samitu. Spoločnosť mu robili lídri Azerbajdžanu, Iránu, Kazachstanu a Turkménska, ktorí sa zišli v turkménskej metropole Ašchabad.

Viac ako Putinova spoločnosť či výsledky samotného samitu, ktorý mal rokovať o regionálnej spolupráci a medzinárodných záležitostiach, zaujal obrovský stôl, za ktorým sedeli len piati ľudia. Pozornosť pútali aj Putinove odkazy smerom na samit G7 na zámku Elmau v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko, či na samit Severoatlantickej aliancie (NATO).

Ruský prezident sa vyjadril k vtipom lídrov G7 na jeho adresu, k slovám britského premiéra Borisa Johnsona, či k rozširovaniu Aliancie o Švédsko a Fínsko.

Ako pripomína Diplomat ide o vôbec prvú zahraničnú návštevu ruského prezidenta, odkedy začala ruská invázia na Ukrajinu. Samit mal byť akousi alternatívou k samitu najvyspelejších ekonomík G7, kde Rusko v minulosti patrilo (vtedy G8). Po napadnutí Ukrajiny v roku 2014 bolo Rusko vylúčené z tohto formátu.

Bieloruský novinár: Lukašenko nespraví bez Putina nič. Ľudí tu zatvárajú bez dôvodu

Putin za obrovským stolom, lídri G7 za malým 

Ako to už býva pri Putinovi zvykom, rokovania sa konali za obrovským stolom, kde sedel v spoločnosti štyroch štátnikov. To je v ostrom kontraste so samitom G7, kde sa štátnici tlačili pri malom stole, za ktorým ich sedelo deväť.

„Vyššie vidíte summit G7. Deväť ľudí pri normálnom stole. Dole kaspický samit (Putin sa zúčastňuje), päť ľudí pri masívnom stole,“ napísal Anton Geraščenko, poradca ukrajinského ministerstva vnútra, ktorý pridal v príspevku na Twitteri i fotografie.

Above – the G7 summit.
9 people at the table.

Below – the Caspian summit (Putin is participating).
5 people at the table. pic.twitter.com/yApmkZZ0tH

— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) June 29, 2022

Putinova záľuba vo veľkých stoloch ale nie je novinkou. Ešte pred inváziou do Ukrajiny, ho navštívil francúzsky prezident Emmanuel Macron či nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorí boli usadení rovnako za obrovský stôl.

Putin za dlhé stoly usadil dokonca aj svojich ministrov. Na začiatku invázie sa objavili fotky, ktoré zachytávajú rokovanie Putina a ministra obrany Sergeja Šojgu.

Dlhé stoly a prísne covidové opatrenia v Kremli vyvolali mnohé špekulácie, že ruský prezident má oslabenú imunitu alebo trpí inou chorobou.

zdroj: SITA/AP, Sputnik

Vidieť nahých lídrov G7 by bolo nechutné 

Zaujala aj Putinova poznámka, že vidieť nahých lídrov G7 by bolo nechutné. Reagoval tak na žarty lídrov G7, ktorí v nedeľu počas samitu vtipkovali o „záľube“ šéfa Kremľa v pózovaní bez vrchného dielu oblečenia, uvádza TASR, ktorá sa odvoláva na agentúru DPA.

„Neviem, ako sa (lídri G7) plánovali vyzliecť, či už od pása hore alebo dole,“ povedal Putin novinárom počas návštevy Turkménska a dodal, že „v oboch prípadoch by to bol odpudivý pohľad“.

zdroj: SITA/AP, Kremlin Press Service

DPA ďalej citovala ruskú tlačovú agentúru TASS, ktorá uviedla, že Putin lídrom G7 poradil, že na dosiahnutie harmónie medzi telom a dušou je potrebné „cvičiť a menej piť“.

Poznámky šéfa Kremľa boli reakciou na slová britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý sa v nedeľu počas rokovania za okrúhlym stolom opýtal, či by si mal nechať na sebe sako. Potom odvetil, že „všetci musíme ukázať, že sme tvrdší než Putin„.

Kanadský premiér Justin Trudeau potom zavtipkoval, že na dosiahnutie tohto dojmu bude potrebná „jazda na koni s odhalenou hruďou“. Odkazoval tak na Putinove oficiálne fotografie, na ktorých jazdí na koni bez trička.

„Musíme ukázať naše prsné svaly,“ vtipkoval na záver Johnson.

Johnsonovi pripomenul Thatcherovú

Putin sa tiež pustil do slov Johnsona, ktorý tvrdil, že vojna by sa nezačala, keby bol Putin ženou.

„Chcem len pripomenúť udalosti nedávnej histórie, keď sa (vtedajšia britská premiérka) Margaret Thatcherová rozhodla začať vojenské ťaženie proti Argentíne o Falklandské ostrovy. Rozhodla sa teda žena, že začne vojenskú akciu,“ povedal šéf Kremľa počas štvrtkovej tlačovej konferencie v Ašchabade.

Bieloruský novinár, ktorý ušiel pred Lukašenkom i ruskou vojnou: „Pochopil som, že existujú len dve cesty“

Reuters pripomína, že Moskva často kritizuje vojenské intervencie Západu v bývalej Juhoslávii, Afganistane či Iraku a snaží sa tak ospravedlniť nevyprovokovanú agresiu voči susednej Ukrajine. Rusko tvrdí, že Západ je imperialistický a pokrytecký.

Vyjadril sa tiež k pravdepodobnému vstupu Fínska a Švédska do NATO.

„So Švédskom a Fínskom nemáme také problémy, ako máme s Ukrajinou … Nemáme územné spory … Neexistuje nič, čo by nám mohlo prekážať na vstupe Švédska a Fínska do NATO. Ak si to Fínsko a Švédsko želajú, môžu vstúpiť (do NATO). Môžu sa pripojiť, k čomu chcú,“ povedal Putin.

Dodal však, že ak by v týchto krajinách došlo k nasadeniu „vojenských kontingentov a vojenskej infraštruktúry“, Rusko by bolo „povinné reagovať zrkadlovo“ a vytvoriť pre ne rovnakú hrozbu, akú by oni predstavovali pre Moskvu.