Ranný workout ti mozog nezachráni: Dlhé sedenie ničí pamäť, aj keď pravidelne cvičíš

Tvoja ranná hodinka v posilňovni alebo pravidelný beh nezabezpečia zdravý mozog na celý život. Nová prelomová štúdia publikovaná v časopise Alzheimer’s & Dementia odhaľuje znepokojujúce zistenie: pravidelný pohyb nedokáže plne kompenzovať škodlivé účinky dlhodobého sedenia na mozog a kognitívne funkcie.

Vedci menia náš pohľad na vzťah medzi pohybom, sedavým správaním a zdravím mozgu v staršom veku.

Tvoj mozog potrebuje viac než len občasné cvičenie

Ako informuje Science Alert, výskumníci z Vanderbiltovej, Pittsburskej a Soulskej národnej univerzity pozorovali 404 starších ľudí počas siedmich rokov. Účastníci nosili presné akcelerometre merajúce dennú aktivitu aj čas strávený sedením. Následne absolvovali opakované magnetické rezonancie mozgu a rozsiahle kognitívne testy.

Šokujúco, 87 percent sledovaných osôb spĺňalo odporúčané normy pre týždenný pohyb – minimálne 150 minút stredne intenzívnej aktivity týždenne. Napriek tomu osoby s vyšším časom sedenia vykazovali výraznejšie známky poškodenia mozgu a horšie kognitívne výsledky.

„Zníženie rizika Alzheimerovej choroby nespočíva len v každodennom cvičení,“ zdôrazňuje neurologička Marissa Gogniat. „Minimalizácia času stráveného sedením znižuje pravdepodobnosť rozvoja Alzheimerovej choroby, dokonca aj keď denne cvičíš.“

Sedavý životný štýl a jeho dopad na štruktúru mozgu

Štúdia odhalila rýchlejšie zmenšovanie hipokampu u účastníkov tráviacich viac času sedením. Hipokampus predstavuje kľúčovú oblasť zodpovednú za pamäť a patrí medzi prvé miesta poškodené pri Alzheimerovej chorobe. Priemerný účastník štúdie strávil sedením približne 13 hodín denne – značnú časť bdenia.

Vedci zaznamenali aj zmenšený AD-neuroimagingový profil (špecifický marker hrúbky mozgovej kôry v oblastiach typicky zasiahnutých Alzheimerovou chorobou) a zhoršenie epizodickej pamäti u osôb s vysokým časom sedenia. V dlhšom časovom horizonte sa manifestovalo výraznejšie zhoršenie rečových schopností a rýchlosti spracovania informácií.

Negatívne účinky pretrvávali aj po zohľadnení miery fyzickej aktivity. Cvičenie poskytuje mnohé benefity, nedokáže však eliminovať škodlivé dôsledky nadmerného sedenia.

Genetická predispozícia zvyšuje riziká sedavého správania

Vplyv sedavého správania sa líšil podľa genetických predispozícií. Nositelia génu APOE-ε4, známeho rizikového faktora pre Alzheimerovu chorobu, reagovali citlivejšie na nadmerné sedenie.

„Výskum zdôrazňuje význam znižovania času stráveného sedením, obzvlášť u starnúcich ľudí so zvýšeným genetickým rizikom Alzheimerovej choroby,“ vysvetľuje neurologička Angela Jefferson. „Mozog vyžaduje pravidelné prestávky od sedenia a viac pohybu počas celého dňa.“

Prierezové modely ukázali, že nositelia APOE-ε4 s vysokým časom sedenia mali menší objem celkovej sivej hmoty, frontálneho a parietálneho laloku. Vykazovali tiež horšie výsledky v Boston Naming Test a Hooper Visual Organization Test. Tieto asociácie sa neobjavili u osôb bez genetického rizikového faktora.

Praktické kroky pre zdravší mozog

Výsledky tejto rozsiahlej štúdie prinášajú dôležité poznatky pre každodenný život, najmä pre ľudí nad 50 rokov. Dr. Jefferson zdôrazňuje: „Potrebujeme skúmať vplyv životných rozhodnutí na zdravie mozgu s pribúdajúcim vekom.“

Hoci výskum nepreukázal priamu kauzalitu medzi sedením a neurodegeneráciou, asociácie poskytujú jasné odporúčania. Prerušuj dlhé obdobia sedenia aspoň každú hodinu krátkou prechádzkou alebo natiahnutím. Sleduj nielen čas venovaný cvičeniu, ale aj celkový čas strávený sedením.

Pri genetických predispozíciách k Alzheimerovej chorobe minimalizuj dlhodobé sedenie ešte dôslednejšie. Aktívny životný štýl prináša mnoho výhod, ale nemôžeš sa spoliehať len na ranné cvičenie – kľúčová zostáva aktivita rozprestretá počas celého dňa.

Zníženie času stráveného sedením predstavuje modifikovateľný rizikový faktor – niečo, čo dokážeš aktívne zmeniť na rozdiel od genetických predispozícií. Pravidelné cvičenie zostáva kľúčové pre celkové zdravie, ale sedavý životný štýl a fyzická aktivita fungujú ako prepojené, no nezávislé aspekty zdravia mozgu.

Pre zachovanie kognitívnych funkcií s pribúdajúcim vekom potrebuješ nielen zvýšiť pohybovú aktivitu, ale aj cielene znižovať čas strávený sedením. Tvoj mozog odmení tieto zmeny lepšou pamäťou, bystrejším myslením a potenciálne nižším rizikom neurodegeneratívnych ochorení.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti