Rekonštrukcia, ktorá nemá konkurenciu: Bratislavský projekt ukázal, čo rozhoduje o dokonalom výsledku

Pri rekonštrukciách administratívnych budov sa zvyčajne komunikuje najmä výsledok. Menej pozornosti sa venuje tomu, čo mu predchádza a aké rozhodnutia ovplyvňujú fungovanie priestoru.

V prípade budovy na Račianskej ulici sa dôraz presunul práve na proces. Firma s dlhoročným pôsobením tu hľadala väčšie a kvalitnejšie zázemie, pričom cieľom nebolo len rozšírenie kapacít, ale vytvorenie funkčného pracovného prostredia.

Za návrhom stojí ateliér ZURI architecture. Ako uvádza architektka Zuzana Basandová, projekt bol výnimočný tým, že klient prijal prvotný koncept takmer bez zásahov, čo v praxi nebýva bežné.

Návrh sa tak vo veľkej miere preniesol aj do realizácie. Výsledok nevznikol ako kompromis, ale ako koordinovaná spolupráca architektov, dodávateľov a realizačných firiem, ktorá sa pretavila do reálne fungujúceho pracovného priestoru.

Skúsenosti zo zahraničia

ZURI architecture je architektonický ateliér založený architektkou Zuzanou Basandovou, ktorá stojí za jeho konceptom aj smerovaním.

Tvorbu ateliéru výrazne ovplyvňujú skúsenosti zo zahraničia, najmä z Holandska a afrických krajín, ktoré sa premietajú do práce s priestorom, materiálmi a atmosférou.

Ateliér sa zameriava na interiéry aj rekonštrukcie, pričom pracuje s individuálnym prístupom a dôrazom na prepájanie rôznych kultúrnych vplyvov do jedného harmonického celku.

Výsledkom sú riešenia, ktoré kombinujú funkčnosť s výrazným autorským prístupom a reflektujú konkrétne potreby klienta.

zdroj: ZURI architecture – Architektka Zuzana Basandová.

Od základného pôdorysu k priestoru pre manažment

Prvé zadanie bolo technické. Cieľ bol jasný – preveriť, či vybraná budova dokáže pokryť nároky firmy, ktorá plánovala obsadiť dve podlažia z piatich. 

Na začiatku preto vznikali len 2D pôdorysy, ktoré overovali základné priestorové potreby a rozloženie miestností. Na architektonicko-projektantskej príprave rekonštrukcie budovy sa podieľal aj Ing. arch. Branislav Baník. Ako pilotný priestor sa riešila riaditeľská sekcia na polovici podlažia.

Zadanie od klienta bolo v tejto fáze pomerne stručné:

• počet miestností,
• typ miestností.

Prvá verzia návrhu tieto požiadavky splnila. Podľa architektky však pôsobila príliš štandardne. Išlo o klasické dispozičné riešenie s pravouhlými stenami, bez výraznej pridanej hodnoty. Zlom prišiel až pri druhom návrhu.

Ten už pracoval s identitou firmy a snažil sa odlíšiť od bežných kancelárskych riešení.

Inšpiráciou sa stalo logo firmy, ktoré využíva:

• elipsovité tvary,
• symboliku pohybu.

Tieto princípy sa premietli priamo do pôdorysu. Dominantou priestoru sa stala centrálna presklená zasadačka v tvare elipsy. Druhým výrazným prvkom je chodba bez rovnej línie, ktorá plynulo vedie cez celý priestor od vstupu až po jeho zadnú časť.

zdroj: Zuri architecture – Dominantou priestoru sa stala centrálna presklená zasadačka v tvare elipsy.

Dispozícia zároveň pracuje s rôznou mierou súkromia. Predná časť patrí asistentkám, ktoré majú vizuálny kontakt s dianím a môžu flexibilne spolupracovať.

Naopak, kancelárie riaditeľov sú situované hlbšie v priestore, kde poskytujú viac pokoja na prácu a rokovania. Generálny riaditeľ má najväčšiu kanceláriu so samostatným zázemím a viacerými vstupmi. Vďaka tomu sa môže pohybovať medzi jednotlivými časťami efektívne, bez narúšania chodu kancelárie.

zdroj: ZURI architecture – Pracovný stôl generálneho riaditeľa tvorí dominantný prvok kancelárie a dopĺňa ho úložná skrinka v matnom lakovanom prevedení s oblými rohmi. Stolová doska z jedného kusa dyhovaného dubu je predĺžená a plynulo zahnutá smerom k podlahe, pričom celok je upravený jednotným morením.

zdroj: ZURI architecture – Skriňová zostava v kancelárii generálneho riaditeľa kombinuje dyhované skrinky s otvorenými kovovými policami. Povrchová úprava dreva je farebne zjednotená tak, aby nepôsobili rozdiely v štruktúre dyhy. Kovové police z tenkého plechu v matnom nástreku sú doplnené o skryté horizontálne LED osvetlenie, pričom ich realizácia si vyžadovala aj statické posúdenie vzhľadom na hmotnosť konštrukcie.

Minimálne vstupy, rýchly postup a technické limity budovy

Po schválení pôdorysu sa projekt posunul do 3D modelu. Návrh získal reálne rozmery, materiály, osvetlenie aj nábytok. Zadanie pre túto fázu bolo stručné – priestor mal pôsobiť bledo a vzdušne, bez detailne definovaného štýlu.

Komunikácia s klientom prebiehala najmä nepriamo. Architektka Zuzana Basandová sa s ním osobne stretla až približne o pol roka neskôr, pričom pripomienky sa riešili cez projektovú manažérku alebo asistentku. Tento spôsob spolupráce označuje za netradičný.

„Pre mňa je 50 % úspechu spokojného klienta jeho navnímanie pri osobných rozhovoroch a kladení správnych otázok,“ hovorí. Realizácia prebiehala v existujúcej budove, čo prinieslo viacero technických obmedzení.

Dané boli svetlé výšky, nosný systém aj rozmerové odchýlky, ktoré komplikovali návrh aj koordináciu profesií. V priebehu realizácie bolo potrebné upraviť napríklad trasy inštalácií či riešenie vzduchotechniky v hlavnej zasadačke, kde sa pre obmedzenú výšku priestoru muselo zvoliť alternatívne riešenie.

Proces realizácie trval približne pol roka. Počas neho sa priebežne pripravovali výkresy, koordinovali profesie a upravovali technické detaily tak, aby sa zachoval pôvodný návrh. Výsledok tak neovplyvnil len samotný koncept, ale aj schopnosť tímu reagovať na podmienky stavby.

Oblé línie, sklo a svetlo patrili medzi najväčšie výzvy

Jednou z najnáročnejších fáz projektu bola realizácia oblých stien, stropov a integrovaného osvetlenia. Práve v tejto časti sa naplno prejavili limity existujúcej budovy aj náročnosť architektonického návrhu.

Na realizácii sadrokartónových konštrukcií pracovala spoločnosť Drycon. Najväčšou výzvou bol takzvaný svetelný had, ktorý tvorí hlavný zdroj osvetlenia v chodbe a recepcii.

• dĺžka svietidla dosahuje 43 metrov,
• v časti chodby bola svetlá výška len 2,5 metra,
• priestor bol zároveň zaťažený množstvom rozvodov pod stropom.

zdroj: ZURI architecture – Spoločnosť Drycon zabezpečovala oblé priečky, detaily pre sklenené steny aj stropy so vstavanými svietidlami.

zdroj: ZURI architecture

zdroj: ZURI architecture – Recepcia: umelý kameň priestorovo tvarovaný v 3 smeroch. Náročnosť spočívala vo vytvorení polgúľ a zároveň v ich spojení s rovnými časťami bez viditeľného spoja. 

Technicky jednoduchším riešením by bolo použiť prisadené svietidlo. To by však narušilo pôvodný návrh. Realizačný tím preto zvolil náročnejší postup.

Svietidlo sa osádzalo priamo do konštrukcie stropu, pričom bolo potrebné presné vyrezávanie oblúkov a opakované úpravy trasy podľa reálneho stavu na stavbe.

Tento návrh nevynikal len na papieri, ale aj v neštandardných materiáloch a prevedeniach. Technicky najnáročnejším prvkom boli sklenené priečky v riaditeľskej sekcii, ktoré realizovala spoločnosť Glassgallery.

Kým zvyšok budovy využíva rovné akustické hliníkové priečky systému ALUPROF s nepriezvučnosťou do 48 dB, reprezentatívna časť pracuje s organickými tvarmi a oblúkmi. Priečky sú preto nepravidelné, zakrivené a s dvojitým zasklením pre dostatočný akustický komfort.

Ich výroba aj montáž boli výrazne náročnejšie – každý prvok musel presne kopírovať architektonické línie a nadväzovať na ostatné profesie. Rámy v tmavohnedom drevodekore dopĺňajú celkový interiér, pričom realizácia si vyžadovala presné zamerania a koordináciu.

Výsledkom je presklený systém, ktorý zachováva otvorenosť, svetelnosť aj eleganciu priestoru. Zaujímavosťou je inteligentné zatieňovanie v elipsovitej zasadačke – sklo sa stlačením tlačidla zmení na nepriehľadné, čo nahrádza menej praktické závesy.

Detailom sú aj madlá dverí, ktoré boli lakované na mieru: zachovávajú funkčnosť, no pôsobia elegantnejšie než klasické kľučky a ladia s dizajnom interiéru.

• priečky majú dvojité zasklenie kvôli akustike,
• každý segment musel kopírovať oblúkové línie návrhu,
• realizácia si vyžadovala opakované zamerania a koordináciu.

zdroj: ZURI architecture – Spoločnosť Glassgallery zabezpečovala realizáciu presklených priečok v riaditeľskej časti.

Koberec, nábytok a zariaďovanie ukázali význam koordinácie

Výraznou časťou realizácie bol aj koberec na mieru, ktorý sa tiahne členitým koridorom a objavuje sa aj v zasadacej miestnosti či kancelárii generálneho riaditeľa. Pokládka prebiehala na ploche presahujúcej 400 štvorcových metrov.

Vzhľadom na kombináciu vysokej záťaže kancelárskeho prostredia a požiadavky na bledý vzorový koberec bola realizácia technicky náročná a vyžadovala presné spracovanie aj koordináciu jednotlivých krokov. 

Na tejto časti pracovala spoločnosť Artica Decor, ktorá zabezpečovala nielen koberec, ale aj dekoratívne nátery a textílie. Počas realizácie sa ukázalo, že niektoré časti koberca bolo potrebné vyrobiť opakovane.

zdroj: ZURI architecture – Výraznou časťou realizácie bol aj koberec na mieru, ktorý sa tiahne členitým koridorom a objavuje sa aj v zasadacej miestnosti či kancelárii generálneho riaditeľa.

Záverečná fáza patrila zariaďovaniu interiéru. Na atypových a typových kusoch nábytku pracovalo viacero dodávateľov, pričom významnú časť realizovala skupina HOMOLA furniture(atypový nábytok) a HOSU (prémiový kancelársky nábytok). Dôraz sa kládol najmä na technicky náročné prvky, ako elipsovitý zasadačkový stôl, recepčný pult, či vybavenie kancelárie generálneho riaditeľa.

Do tejto časti vstúpila aj spoločnosť Whitehome, ktorá dodávala nábytok z rezidenčného segmentu. Cieľom bolo vytvoriť priestor, ktorý nebude pôsobiť ako štandardná kancelária, ale skôr ako reprezentatívne a zároveň funkčné zázemie rozdelené na pracovnú, oddychovú a rokovaciu zónu.

zdroj: ZURI architecture – Spoločnosť Whitehome dodávala nábytok z rezidenčného segmentu.

zdroj: ZURI architecture

Projekt tak poukazuje najmä na proces vzniku interiéru, v ktorom zohráva kľúčovú úlohu spolupráca architekta, klienta a realizačných firiem.

zdroj: ZURI architecture – Rokovací stôl v tvare elipsy (3,3 × 2 m) je rozdelený na štyri segmenty, ktoré na seba nadväzujú konštrukčne aj vizuálne prepojením dyhy. Vrchná doska je tvorená ručne zosadzovanou intarziou z dyhy wenge, amerického orecha a javora, doplnená tvarovanou podnožou v matnom nástreku. Súčasťou riešenia je aj pohyblivý prvok umožňujúci prístup do stredu stola.

zdroj: ZURI architecture

zdroj: ZURI architecture – Recepčný pult.

Partneri projektu

ZURI architecture – Ateliér zastrešoval architektonický návrh interiéru. Projekt viedla architektka Zuzana Basandová, pričom návrh sa v tomto prípade vo veľkej miere preniesol aj do realizácie.

Ing. arch. Branislav Baník – Podieľal sa na rekonštrukcii budovy po architektonicko-projektantskej stránke a pripravoval objekt pre následné interiérové riešenie.

Drycon – Zabezpečoval sadrokartónové konštrukcie vrátane oblých priečok, stropov a detailov pre integrované osvetlenie.

Glassgallery – Realizoval sklenené priečky v riaditeľskej časti, vrátane zakrivených konštrukcií s dôrazom na akustiku a presné napojenie na ostatné profesie.

Artica Decor – Dodával koberec na mieru, dekoratívne nátery a textílie. Realizácia koberca bola technicky náročná pre rozsah aj zvolený dizajn.

HOMOLA furniture –  Zabezpečoval výrobu náročného atypového nábytku v symbióze s partnerskou firmou HOSU, ktorá priestor doplnila typovým kancelárskym nábytkom.

HOSU – Je odborníkom na komplexné kancelárske riešenia. Spolu s HOMO furniture zabezpečovali kancelársky nábytok.

Whitehome – Dodával rezidenčný nábytok pre kanceláriu generálneho riaditeľa s cieľom vytvoriť reprezentatívne a menej formálne pracovné prostredie.

Inportante – Podieľa sa na realizáciách interiérov a projektoch na mieru, pričom sa zameriava na komplexné riešenia a koordináciu jednotlivých prvkov.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra