Rekordné množstvo ľudí vo svete trpí hladom. Čísla neúprosne rastú, upozorňuje OSN

Krajiny dnešného sveta čelia už nejaký čas pomerne značnému počtu závažných problémov: pandémia koronavírusu, ktorá zasiahla všetky oblasti našich životov, či už takmer päť mesiacov trvajúca vojna na Ukrajine.

Práve tieto dve udalosti s ďalekosiahlymi globálnymi rozmermi mali a stále majú zásadný vplyv na zvyšujúce sa ceny potravín, pohonných hmôt a infláciu, ktorá trápi čoraz väčší počet obyvateľov.

V tejto súvislosti vydala Organizácia spojených národov (OSN) v stredu novú správu State of Food Security and Nutrition in the World (Stav potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete), ktorá podľa NPR uvádza alarmujúce čísla týkajúce sa ľudí zasiahnutých problémami s dostatkom a bezpečnosťou bežných potravín.

Markantný nárast za posledné dva roky

Šéf Svetového potravinového programu OSN David Beasley pre Deutsche Welle povedal, že uprostred zvyšovania cien za pohonné hmoty a potraviny stúpol počet akútne hladujúcich ľudí na rekordných 345 miliónov.

To znamená nárast o 24 percent z 276 miliónov na začiatku roka 2022. Je nutné podotknúť, že začiatkom roka 2020, teda pred vypuknutím pandémie COVID-19, to bolo „len“ 135 miliónov.

Celkovo bolo v roku 2021 ovplyvnených hladom 702 miliónov až 828 miliónov ľudí, čo je o 46 miliónov viac, ako bol priemer v roku 2020, teda 722 miliónov.

Čaká nás hladomor a peklo na Zemi, tvrdí OSN. Rusko z toho obviňuje Západ

„Globálne prudké nárasty cien potravín, palív a hnojív, ktorých sme svedkami v dôsledku krízy na Ukrajine, vystavujú krajiny na celom svete riziku prepadnutia do hladomoru. Výsledkom bude globálna destabilizácia, hladovanie a masová migrácia v bezprecedentnom rozsahu,“ cituje Beasleyho The Hindu.

„Existuje reálne nebezpečenstvo, že v nasledujúcich mesiacoch sa číslo hladujúcich ľudí vyšplhá ešte vyššie. Ešte znepokojujúcejšie je, že keď sa táto skupina rozanalyzujeme, šokujúcich 50 miliónov ľudí v 45 krajinách je len jeden krok od hladomoru,“ dodáva.

„Najnovšie dostupné dôkazy naznačujú, že počet ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť zdravú výživu, globálne vzrástol o 112 miliónov na takmer 3,1 miliardy, čo odráža dopady rastúcich spotrebiteľských cien potravín v dôsledku pandémie Covidu-19,“ uviedli šéfovia piatich agentúr OSN v predkladanej správe, ako píše The News.

Odborníci zároveň varovali, že vojna na Ukrajine „narúša dodávateľské reťazce a ďalej ovplyvňuje ceny obilia, hnojív a energií“, čoho výsledkom je ďalšie zvýšenie cien v prvej polovici roka 2022.

Okrem toho poznamenali, že častejšie a extrémne klimatické javy taktiež narúšajú dodávateľské reťazce, predovšetkým v krajinách s nízkymi príjmami.

V správe je tiež spomenuté, že v roku 2021 hlad v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike a Karibiku neustále rástol, avšak pomalším tempom ako v predchádzajúcich dvoch kalendárnych rokoch, prízvukuje Deutsche Welle.

Volajú po rýchlych opatreniach

Yahoo News poukazuje na to, že príčinou zvyšujúcich sa cien je okrem iného skutočnosť, že pred vojnou Ukrajina a Rusko spolu predstavovali takmer tretinu svetového exportu pšenice a jačmeňa a polovicu slnečnicového oleja. Rusko a jeho spojenec Bielorusko sú medzitým svetovou dvojkou a trojkou v produkovaní potaše, ktorá je kľúčovou zložkou hnojív.

Pandémia so sebou priniesla aj problém, o ktorom sa až tak nehovorí. Hladomor klope na dvere miliónom rodín

Aj preto už spomínaný Beasley podľa NPR vyzval k naliehavému politickému riešeniu, ktoré by umožnilo ukrajinskej pšenici a obilí znova vstúpiť na svetové trhy.

Trvá tiež na alokovaní značných nových finančných prostriedkov pre humanitárne skupiny, aby sa mohli vysporiadať s „rastúcou úrovňou hladu“, ako aj apeluje na vládnych predstaviteľov krajín sveta, aby odolali protekcionizmu a udržali tok obchodu, a investície, ktoré pomôžu najchudobnejším krajinám chrániť sa pred hladom a inými problémami.