„Republika dosiahla svoj Kriváň.“ Uhríkovci si pripomenuli víťazstvo nad fašizmom, stretli sa pri pomníku sovietskeho bombardovania

Môže to znieť pre niekoho paradoxne, no mimoparlamentné hnutie Republika sa rozhodlo uctiť si Deň víťazstva nad fašizmom. Predseda Milan Uhrík z miesta stretnutia uverejnil aj video, ktoré aktuálne koluje sociálnymi sieťami. Bohužiaľ, miesto, kde sa Uhríkovci natáčali, nie je práve najšťastnejším výberom.

Republika dosiahla svoj Kriváň, odkazuje historik

„Aj my v hnutí Republika si pripomíname pamiatku ukončenia najstrašnejšej vojny. Spomíname na ľudí, ktorí boli počas tejto vojny zabití alebo odvážne položili svoje životy za iných. Urobíme všetko pre to, aby sa takáto tragédia už nikdy neopakovala,“ napísal na Facebooku k popisu videa europoslanec. 

„Republika dnes dosiahla svoj Kriváň. Milan Uhrík vo videu pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom položil veniec k hrobu obetí bombardovania Nitry 26. marca 1945. Chybička krásy spočíva v tom, že na Nitru nezaútočili Nemci, ale sovietske letectvo. Zahynulo pri tom 345 osôb,“ upozornil na Twitteri na kuriózny výber miesta spomienky historik a pedagóg Anton Hruboň z Univerzity Mateja Bela.

Narážal tým na kotlebovcov, ktorí si chceli pripomenúť výstup Štúrovcov na Kriváň, no „sekli sa“ o asi 100 kilometrov a odfotografovali sa na Veľkom Kriváni, najvyššom vrchu Malej Fatry. Štúrovci pritom vyšli na Kriváň vo Vysokých Tatrách.

Uhrík v poste k videu zdôraznil, že „hnutie Republika je jasne antifašistickým hnutím – a to nielen smerom k minulosti, ale aj smerom k prítomnosti a budúcnosti“. Kontrastne k tomu pôsobí dnes už zľudovené alibistické vajatanie Milana Uhríka, ktorý sa pred rokmi mal vyjadriť k téme transportu slovenských Židov do koncentračných táborov.

Republika dnes dosiahla svoj Kriváň. Milan Uhrík vo videu pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom položil veniec k hrobu obetí bombardovania Nitry 26. marca 1945. Chybička krásy spočíva v tom, že na Nitru nezaútočili Nemci, ale sovietske letectvo. Zahynulo pri tom 345 osôb. pic.twitter.com/JNXtr6ZmkO

— Anton Hruboň (@AntonHrubon) May 8, 2023

V relácii O 5 minút 12 sa v roku 2017 vtedajší moderátor Martin Strižinec pýtal hostí, či odsudzujú židovské transporty. Veronika Remišová, Ľubomír Galko, Miroslav Číž či Milan Krajniak jednoznačne židovské odvozy odsúdili. Pri Uhríkovi to ale bolo inak.

„Ja to beriem ako nejaký historický fakt. Nemám sa k tomu prečo vyjadrovať,“ odpovedal v tom čase Uhrík. Ďalej pri debate k téme uviedol už kultové slová známe zo stoviek memes: „Nie som historik a neviem, aké boli historické okolnosti.“ 

V pondelok však predseda Republiky k pamätníku obetí bombardovania Nitry položil veniec a predniesol prejav, v ktorom zdôraznil, že Republika je antifašistickým hnutím, ktoré sa vyhradzuje voči vojne.

„Preto sa staviame a vždy budeme stavať na odpor voči tým, ktorí štvú do vojny a chcú slobody ľudí obmedzovať, pretože práve štvaním a obmedzovaním ľudí to vždy začína…,“ uviedol politik v príspevku.

Mazurek odsúdený za rasistické reči

Ohľadom citlivej témy holokaustu nešťastne prešľapoval svojho času aj Milan Mazurek, ktorý sa preslávil v minulosti aj verbálnymi útokmi na moslimskú rodinu počas jedného z bratislavských protestov. Práve na facebookovom profile s menom Milan Mazurek sa pred rokmi objavili reči zľahčujúce vyvražďovanie Židov počas druhej svetovej vojny.

„Neobhajujem žiadny režim, ale o Tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o šesť miliónoch a mydlách zo Židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá,“ stálo v tom čase v statuse.

Samotný Mazurek sa pred rokmi vyhováral, že nešlo o jeho užívateľský profil. Spočiatku sa očakávalo, že Mazurek bude stíhaný za popieranie holokaustu, no nakoniec k tomu nedošlo. Viac sme o tom písali v tomto článku.

Bol však odsúdený za extrémizmus kvôli rečiam v žilinskom rádiu Frontinus. Tam sa pre zmenu vyjadroval o Rómoch, a to takým spôsobom, ktorý súd považoval za jednoznačný prejav extrémizmu.