Rezort kultúry zlyhal pri veľkých projektoch, tvrdí NKÚ. Krásna Hôrka ani po 14 rokoch nie je otvorená

Vybrané organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR čelia dlhodobému chaosu v riadení, nefunkčnej vnútornej kontrole a častým personálnym výmenám. Vyplýva to z najnovšej správy Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ), ktorá sa zamerala najmä na Slovenskú národnú galériu a Slovenské národné múzeum.

Kontrolóri upozorňujú, že neefektívne riadenie týchto inštitúcií ohrozuje nielen hospodárenie s verejnými peniazmi, ale aj samotnú ochranu kultúrneho dedičstva.

Najvážnejšie zlyhania sa prejavili pri veľkých investičných projektoch, kde ministerstvo prenieslo zodpovednosť na podriadené organizácie bez toho, aby si zachovalo vlastnú riadiacu a kontrolnú úlohu.

Meškania, súdne spory a rast nákladov

Kontrolu NKÚ avizoval ešte koncom minulého roku. Podľa novej správy sa týkala obdobia rokov 2022 až 2024 a preverovala hospodárenie s približne 51 miliónmi eur ročne. Osobitnú pozornosť venovali obnove Hradu Krásna Hôrka a Spišského hradu. Práve tieto projekty sú podľa NKÚ ukážkou systémových zlyhaní.

„Ministerské rozhodnutia boli často prijímané nekoordinovane a bez nadväznosti na predchádzajúce rozhodnutia. Rezort nevytvoril inštitúciám systém riadenia a financovania, ktorý by umožňoval efektívne hospodárenie,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.

Obnova Krásnej Hôrky je podľa kontrolórov extrémnym príkladom zlej praxe. Napriek tomu, že od požiaru uplynulo už 14 rokov a financie boli k dispozícii, hrad stále nie je sprístupnený verejnosti.

Projekt sprevádzali časté personálne zmeny bez odovzdania dokumentácie, slabá kontrola, nejasná zodpovednosť a zmluvné nedostatky. Výsledkom je predlžovanie obnovy, nárast nákladov, pribúdajúce súdne spory a pokračujúca degradácia pamiatky, ktorá negatívne vplýva aj na rozvoj regiónu a cestovný ruch.

Galéria s rekordnou fluktuáciou

V Slovenskej národnej galérii kontrola odhalila porušenie finančnej disciplíny vo výške 232-tisíc eur, a to pri preddavkoch, neoprávnených odmenách či priamych zadaniach zákaziek. Problémy boli aj v účtovníctve, pri DPH a zverejňovaní zmlúv.

Rekonštrukcia areálu galérie sa predražila z pôvodných 38 miliónov na takmer 72 miliónov eur a verejné obstarávanie neprebehlo v súlade so zákonom. Situáciu ešte zhoršila takmer 55-percentná fluktuácia zamestnancov v roku 2025.

V Slovenskom národnom múzeu zasa NKÚ upozorňuje na zlyhania v strategickom plánovaní a projektovom riadení. Kontrolóri zistili porušenie finančnej disciplíny vo výške takmer 162-tisíc eur a upozorňujú aj na viaceré súdne konania, ktoré môžu dodatočne zaťažiť štátny rozpočet. 

Závažným zistením je aj technický stav sídelnej budovy múzea v Bratislave. Tá bola v čase kontroly v havarijnom stave a predstavovala riziko pre návštevníkov. 

Varovanie do budúcnosti

NKÚ konštatuje, že vnútorný kontrolný systém v oboch inštitúciách plnil len formálnu úlohu a bez jeho posilnenia nemôže zabezpečiť transparentné a hospodárne riadenie.

Úrad preto odporúča systémovo prepojiť riadenie obnovy národných kultúrnych pamiatok s riadením veľkých investičných projektov rezortu kultúry a dočasne posilniť dohľad ministerstva nad podriadenými organizáciami.

„Dlhodobé zanedbávanie kultúrnych pamiatok vedie k ich postupnej degradácii, v niektorých prípadoch až k fatálnemu poškodeniu,“ upozorňuje Ivančo. Podľa NKÚ je bez rýchlych systémových zmien ohrozená nielen ochrana kultúrneho dedičstva, ale aj dôvera verejnosti v jeho správu.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska