„Robot pracuje 24 hodín denne, zatiaľ čo človek len osem.“ Čína potichu poráža clá a získava výhodu nad Trumpom

Zatiaľ čo Spojené štáty americké reagujú na ekonomickú hrozbu z Číny uvalením nových ciel, Peking volí omnoho tichší, ale efektívnejší prístup. Stavia tzv. „továrne budúcnosti“, v ktorých roboty poháňané umelou inteligenciou postupne nahrádzajú ľudí, píše web Aktuálně.cz.

Táto stratégia má jasný cieľ: „Znížiť náklady, zvýšiť efektivitu a udržať exportný náskok,“ tvrdí Medzinárodná federácia robotiky.

Čína sa dnes radí medzi najviac automatizované ekonomiky sveta – v priemysle má viac robotov na 10-tisíc zamestnancov než Nemecko, Japonsko či USA. Výnimkami zostávajú len Južná Kórea a Singapur.

Automatizácia už nie je výsadou gigantických firiem. Aj menšie dielne – ako napríklad výrobca kuchynských spotrebičov v Kantone – dnes investujú do robotických ramien schopných kopírovať ľudské pohyby s prekvapujúcou presnosťou.

„Pred pár rokmi by som si automatizáciu nevedel predstaviť,“ hovorí majiteľ malej dielne Elon Li pre denník New York Times. Dnes však vidí výhodu v tom, že „robot pracuje 24 hodín denne, zatiaľ čo človek len osem.“

Humanoidná revolúcia

V rámci iniciatívy Made in China 2025 sa robotika stala strategickou prioritou štátu, píše ďalej New York Times. Čínska vláda masívne podporuje vývoj a rozvoj inteligentných technológií prostredníctvom investícií, úverov a regulačnej podpory.

Za posledné štyri roky poskytli štátom kontrolované banky priemyselným firmám pôžičky v hodnote viac ako 1,9 bilióna dolárov. Okrem toho bol vytvorený aj národný fond rizikového kapitálu v objeme 137 miliárd dolárov, určený na rozvoj robotiky a umelej inteligencie.

„Očakáva sa, že humanoidní roboti vytvoria celé nové odvetvie podobné elektromobilom,“ vyhlásil pre New York Times He Liang, šéf firmy Yunmu Intelligent Manufacturing. Čína pritom už teraz kontroluje 56 % svetového dodávateľského reťazca na vývoj humanoidov a má takmer monopol na kľúčové komponenty, ako sú planetové šróby či vysokopresné senzory.

Trump vs. Si Ťin-pching

Donald Trump síce v januári ohlásil projekt Stargate – najväčší infraštruktúrny projekt v histórii USA na podporu AI – no zatiaľ čo Amerika len investuje do digitálneho „mozgu“, Čína už buduje jeho „telo“. „Spojené štáty súperia o digitálny mozog, Čína sa snaží ovládnuť telo,“ vystihol situáciu analytik William Matthews z Chatham House.

Zatiaľ čo Západ ešte vedie debaty o etike umelej inteligencie, Čína ju už naplno zavádza do praxe. V automobilke Zeekr v meste Ningbo roboty prepravujú hliníkové ingoty, obsluhujú pece, zvárajú karosérie – a to všetko bez ľudskej prítomnosti.

Niektoré zóny sú dokonca tzv. „temné fabriky“, kde sa nevyžaduje ani osvetlenie. „Väčšina mojich kolegov dnes sedí pred monitorom,“ hovorí dizajnérka Pinky Wu a dodáva, že s pomocou AI má viac času premýšľať o dizajne áut a trendoch.

Ticho, rýchlo a bez odporu

Čínska výhoda nespočíva len v technológiách, ale aj v systéme. Neexistencia nezávislých odborov a centrálna kontrola umožňujú zavádzať zmeny rýchlo a bez odporu. Ďalším faktorom je demografický vývoj. Od roku 1987 klesol počet narodených detí o takmer dve tretiny a čoraz viac mladých ľudí volí univerzitné vzdelanie namiesto práce vo výrobe.

„Čína stratila svoj demografický bonus a jediná cesta vpred je zvýšenie produktivity,“ konštatuje Stephen Dyer z poradenskej spoločnosti AlixPartners.

Zatiaľ čo v USA či Európe debata o AI ešte len začína naberať na obrátkach, Peking už realizuje svoju víziu budúcnosti. Čínska stratégia nespočíva v dočasnom riešení obchodnej vojny, ale v budovaní sebestačného a adaptívneho priemyslu. A ten dnes hovorí rečou algoritmov a ozubených kolies.

„Spolupráca ľudí a robotov je len začiatok,“ vyhlásil premiér Li Čchiang a dodal, že rozvoj inteligentných robotov patrí k hlavným prioritám roka. Čína tak ukazuje, že aj bez hluku a rečí sa dá ostať o krok pred konkurenciou.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie