Dôchodky sa môžu navýšiť skupine Slovákov: Štát chystá zásadné zmeny vo vyplácaní peňazí

Na Slovensku sa pripravuje dôležitá zmena, ktorá môže výrazne ovplyvniť budúce dôchodky státisícov ľudí, najmä žien. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením ministra Erika Tomáša predložilo do medzirezortného pripomienkového konania predbežnú informáciu o novele zákona o sociálnom poistení.

Tá má zabezpečiť, aby obdobie starostlivosti o dieťa neviedlo k zníženiu dôchodkov, ako je to v mnohých prípadoch v súčasnosti.

Starostlivosť o dieťa je dôvod, prečo ženy dostávajú nižší dôchodok

Mnohé ženy – ale aj niektorí muži – strávili roky doma so svojimi deťmi. Počas tejto doby nepracovali, kvôli čomu im logicky chýbali príjmy aj odvody. Výsledkom sú v starobe často nižšie dôchodky, hoci starostlivosť o dieťa bola pre nich plnohodnotnou a nevyhnutnou prácou.

Podľa ministerstva je to nespravodlivé a do budúcnosti neudržateľné. Zámer pripravovanej právnej úpravy je preto jasný: „Zabezpečiť, aby skutočnosť, že sa fyzická osoba po narodení dieťaťa starala o dieťa, a preto nevykonávala zárobkovú činnosť, nemala negatívny vplyv na sumu dôchodku,“ uvádza sa v predbežnej informácii k novele zákona.

Dnes platí štát, ale nie dosť

V súčasnosti platí štát dôchodkové poistenie za rodičov, ktorí sa riadne starajú o dieťa do jeho šiestich rokov (alebo do osemnástich, ak má dieťa zdravotné znevýhodnenie), ak nemajú iný dôchodok ani nedosiahli dôchodkový vek.

Tento odvod je však nižší, než by mnohí rodičia platili, ak by ostali v zamestnaní. Konkrétne ide len o 60 % priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. 

Pre lepšiu predstavu: ak bola priemerná mzda v roku 2023 približne 1 350 eur, štát za rodiča odvádzal poistné len zo sumy okolo 810 eur. To je výrazne menej, než z čoho by platil poistenie napríklad IT špecialista či právnička, ktorí by si do dôchodku počas práce sporili z omnoho vyššieho zárobku.

Takéto nastavenie systému spôsobuje, že rodičia (najmä matky), ktorí prerušia kariéru kvôli deťom, sú na tom dôchodkovo horšie ako tí, čo pracujú bez prerušenia.

Nevýhodou je aj nízky príjem pri návrate do práce

Zákon má v súčasnosti aj ďalšiu pascu: ak rodič popri starostlivosti o dieťa začne pracovať, štát mu prestane platiť dôchodkové poistenie. Nezáleží na tom, či ide o malý úväzok alebo nízko platenú prácu – poistné sa preklápa z verejnej na súkromnú zodpovednosť.

A ak je nový príjem pod úrovňou 60 % priemernej mzdy, dochádza k ešte väčšiemu znevýhodneniu. Presne túto nespravodlivosť chce novela odstrániť.

„Navrhovaná právna úprava má za cieľ minimalizovať tieto disproporcie a zabezpečiť, aby obdobie riadnej starostlivosti o dieťa v zásade nebolo dôvodom na zníženie sumy dôchodku,“ zdôrazňuje ministerstvo.

Zmena môže priniesť aj spätné prepočty

Minister práce Erik Tomáš v minulosti viackrát avizoval, že cieľom je nielen zabrániť znižovaniu dôchodkov v budúcnosti, ale aj dodatočne prepočítať dôchodky tým ženám, ktoré už dôchodok poberajú, no počas života sa starali o deti.

Ak novela zákona prejde, môže to znamenať aj spätné dorovnanie penzií, čo by bolo mimoriadne silné gesto voči matkám, ktoré sa roky starali o rodinu.

Verejnosť môže do návrhu zasiahnuť

Zaujímavosťou je, že návrh nie je uzavretý. Ministerstvo výslovne vyzýva verejnosť, aby sa do prípravy právnej normy zapojila. Môžeš tak urobiť zaslaním svojho podnetu či návrhu e-mailom na adresu timea.krizanova@employment.gov.sk. Pripomienkové konanie sa má oficiálne začať v júli 2025.

Úprava výpočtu dôchodkov, ktorá má zohľadniť neplatenú starostlivosť o dieťa, otvára širšiu otázku hodnoty práce mimo trhu. Ide o zásah do systému, ktorý dlhodobo zvýhodňuje lineárnu a neprerušovanú pracovnú dráhu, a teda nereflektuje rozdielne životné cykly mužov a žien.

Ekonomicky ide o pokus rozšíriť definíciu produktivity a prispôsobenia systému sociálneho poistenia realite demografie, kde práca v domácnosti – hoci bez priamej mzdy – nesie významné spoločenské náklady aj prínosy. Zostáva však otvorené, do akej miery bude novela zákona schopná systémovo vyrovnať tieto disproporcie, keďže nerovnosti nevznikajú len počas starostlivosti o deti, ale aj v odmeňovaní po návrate na trh práce.

Slovenský systém ide na dlh, varuje ekonóm

Ekonóm Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied upozorňuje, že slovenský dôchodkový systém je dlhodobo finančne nevyrovnaný a bez pomoci zo štátneho rozpočtu by nebol schopný plniť svoje záväzky.

„Ak by mal dôchodkový systém u nás riadne fungovať, tak od októbra do decembra by už nemali byť dôchodky. Tie posledné totiž idú na dlh,“ povedal v rozhovore pre Startitup reláciu Cashflow. Podľa neho sa priebežné odvody už dlhšie nevyrovnajú výdavkom a výpadok kryje štát.

Namiesto systémových reforiem však podľa Páleníka pribúdajú ďalšie výdavky, ktoré deformujú nastavené parametre. Kriticky sa vyjadril najmä k vyplácaniu 13. dôchodku všetkým poberateľom bez ohľadu na ich príspevky do systému: „Teraz dostane ten 13. dôchodok úplne každý – aj ten, kto riadne nepracoval, aj ten, kto ho vôbec nepotrebuje.“

Dôchodkový systém podľa neho nie je len otázkou matematiky, ale aj politickej odvahy. „Potrebujeme politickú dohodu naprieč spektrom. Inak to vždy dopadne tak, že jedna vláda niečo zavedie a ďalšia to zruší. A stojí to stovky miliónov eur ročne,“ upozorňuje s tým, že príkladom je zrušenie rodičovského bonusu a zavedenie plošného 13. dôchodku.

Výsledkom je stav, keď systém nie je dlhodobo udržateľný ani spravodlivý. „Tí, ktorí celý život pracovali za minimálnu mzdu, dostávajú dnes rovnaký dôchodok ako tí, čo nepracovali vôbec. A to je problém,“ dodal Páleník.

Politici druhý pilier oslabujú, lebo myslia len na najbližšie voľby

Páleník v rozhovore zároveň upozorňuje na nestabilitu druhého piliera, ktorý by mal v budúcnosti pomôcť odbremeniť priebežný dôchodkový systém.

Namiesto toho sa podľa neho stáva predmetom politických hier. „Politici rozmýšľajú prioritne o najbližších voľbách, nie o tom, aké budú mať ich rozhodnutia dôsledky o desaťročia,“ konštatuje. Ako dodáva, niektoré vlády systém posilnili, iné ho oslabili či presúvali peniaze podľa vlastných priorít.

„Jeden minister zaviedol rodičovský bonus, druhý ho zrušil a nahradil 13. dôchodkom. A takto to ide dokola. To nie je reforma, ale politický marketing za stovky miliónov eur.“

Zároveň priznáva, že druhý pilier má silný potenciál – ak by sa dôsledne rozvíjal. V budúcnosti by mohol podľa neho znižovať tlak na verejné financie a zabezpečiť, že dôchodok nebude závisieť len od demografie.

„Keď bude pribúdať ľudí, ktorí už budú dostávať dôchodok z druhého piliera, tak ten systém bude menej citlivý na to, koľko ľudí práve pracuje,“ vysvetľuje.

Za problém považuje aj to, že mnohí sporitelia sa druhému pilieru nevenujú dostatočne aktívne. „Priemerný človek, ktorý má druhý pilier, by sa mal raz za pol roka pozrieť, ako sa mu darí, čo má v akých fondoch a či nie je čas na zmenu. Je to jeho budúci dôchodok, nie niečo, čo môže nechať len tak bežať.“

Dôchodok si chceme užiť, no veľa Slovákov sa ho nedožije v zdraví

Otázka dôchodkového veku sa podľa experta nedá riešiť izolovane od kvality života a zdravotného stavu obyvateľstva. Kým iné krajiny predlžujú pracovný život prirodzene spolu s rastúcou dĺžkou dožitia, Slovensko naráža na limit, pretože veľká časť populácie vstupuje do dôchodku v zlom zdravotnom stave.

„Náš životný štýl aj kvalita zdravotníctva spôsobujú, že vek dožitia v dobrom zdraví máme v medzinárodnom porovnaní veľmi nízky,“ hovorí. Podľa neho to znamená, že mnoho ľudí síce formálne dosiahne dôchodkový vek, ale už predtým im zdravotný stav neumožňuje pracovať.

„Chcem sa dožiť dôchodku a aj si ho užiť. A to znamená byť ešte relatívne zdravý. U nás to však často neplatí,“ dodáva. Problém vidí nielen v nedostatočnom financovaní zdravotníctva, ale aj v pasivite štátu pri podpore zdravého životného štýlu.

Kritizoval napríklad, že sa dôraz kladie skôr na formálne benefity ako športové poukazy pre deti, namiesto toho, aby sa reálne podporovali preventívne aktivity pre dospelých.

„Zamestnávatelia by radi prispievali na pohyb svojich zamestnancov, ale štát ich núti prispievať na športovanie detí. Nie že by to bolo zlé, ale na zdravie dospelých sa úplne zabúda.“

Slovensko starne a ekonomika sa musí prispôsobiť

Jedným z najzásadnejších kontextov, v ktorom sa dnes dôchodkový systém ocitá, je starnutie populácie. Podľa Páleníka nejde o výnimočný jav – podobný vývoj zaznamenávajú všetky vyspelé krajiny.

No ekonomické vplyvy sú nevyhnutné. „Keď pribúda podiel starších ľudí, rastú výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť. A to je rozpočtovo veľmi náročné,“ vysvetľuje.

Naopak, náklady na vzdelávanie postupne klesajú, keďže sa rodí čoraz menej detí. Podľa ekonóma to prináša nevyhnutnosť zmeny štruktúry výroby aj služieb.

„Ak by som dnes vyrábal, tak si skôr prispôsobím výrobnú linku na plienky pre seniorov než pre dojčatá. Lebo viem, že tam bude odbyt,“ poznamenal s jemnou iróniou.

Ako možný nástroj na zmiernenie demografickej krízy spomína migráciu či podporu pôrodnosti, no dodáva, že efektívne nie sú jednorazové príspevky, ale systémové opatrenia. „Vo Francúzsku nezabrali peniaze, ale fungovalo, že ženy mohli dať dieťa do škôlky a zladiť prácu s rodinou,“ pripomenul.

Slovensko sa tak bude musieť prispôsobiť novým podmienkam. „Strieborná ekonomika“ – teda výroba tovarov a služieb pre seniorov – sa stane realitou, nielen trendom. A dôchodkový systém bude musieť byť postavený na väčšej predvídateľnosti, dlhodobej zhode a nie krátkodobých volebných cykloch.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska