Rodina smie pracovať vo firme aj bez zmluvy. Pozor však na nové podmienky

Rodinní príslušníci nepotrebujú vždy mať podpísanú pracovnú zmluvu, aby mohli pomáhať či pracovať v rodinnom podniku. V akom prípade ide o výnimku z nelegálnej práce a ako sa rozšíri od 1. 1. 2023, podrobne vysvetlil portál Podnikajte.sk.

Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní upravuje pracovnoprávnu situáciu, aby sa predchádzalo uzatváraniu zmlúv, ktoré by nahradzovali pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci mimo pracovného pomeru. Niektorí zamestnávatelia to robia preto, aby sa vyhli povinnostiam vyplývajúcim zo Zákonníka práce či daňovo-odvodovým povinnostiam.

Čo je nelegálna práca a kedy platí výnimka

Nelegálna práca sa definuje ako závislá práca vykonávaná fyzickou osobou pre podnikateľa bez pracovnoprávneho vzťahu, alebo práca vykonávaná štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý nie je zamestnaný v súlade so zákonom o službách zamestnanosti.

„Nelegálne zamestnávanie/nelegálnu prácu upravuje prioritne zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (,Zákon o nelegálnej práci‘),“ vysvetľuje advokát Dušan Misároš. 

„Výnimka z nelegálnej práce/nelegálneho zamestnávania, t. j. práce bez nutnosti uzatvorenia pracovného pomeru, existuje v prípade zamestnávania rodinných príslušníkov, a to ak pracujú pre: fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuznými v priamom rade, súrodencami alebo manželmi,“ upozorňuje.

Akcia NAKA: Elitní policajti zadržali vysokopostavenú úradníčku Ministerstva pôdohospodárstva aj šéfa PPA

Za rodinného príslušníka sa podľa slov advokáta považuje príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel/ka fyzickej osoby, podnikateľa alebo niektorého z týchto spoločníkov.

„Ďalšou podmienkou pre aplikáciu výnimky z nelegálnej práce/nelegálneho zamestnávania je, že takýto rodinný príslušník je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom či študentom do 26 rokov veku,“ hovorí Dušan Misároš.

Aké právne dôsledky môže mať porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

Porušovanie ustanovení o nelegálnom zamestnávaní má podľa advokáta Dušana Misároša rôzne právne následky, ktoré sú upravené v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

„Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je možné uložiť pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, pričom ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých osôb súčasne, pokuta musí byť minimálne 5 000 eur. Táto pokuta sa môže uložiť do dvoch rokov od ukončenia inšpekcie a najneskôr do troch rokov od porušenia povinnosti,“ vysvetľuje.

„Za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu je tiež možné uložiť pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, pričom ak ide o prijatie práce alebo služby dvoch a viacerých osôb súčasne, minimálna pokuta je 5 000 eur. Táto pokuta sa môže uložiť do dvoch rokov od prerokovania protokolu o výsledku kontroly a najneskôr do troch rokov od porušenia zákazu,“ dodáva.

Konateľ cestovnej kancelárie Danny GO travel sa našiel

Okrem pokút uložených zamestnávateľom za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, môže podľa slov advokáta byť uložená pokuta do 100 000 eur, a to aj vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom, ak svojím zavinením porušili povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov alebo záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv.

V takom prípade môže pokuta dosiahnuť až štvornásobok priemerného mesačného zárobku dotknutých osôb. V prípade opakovaných porušení môže dôjsť aj k vydanému rozhodnutiu o strate živnostenského oprávnenia za určitých okolností.

„Okrem pokút hrozia osobám vykonávajúcim nelegálnu prácu a osobám zamestnávajúcim nelegálne aj ďalšie sankcie, ako je vylúčenie z verejného obstarávania, neposkytnutie verejných dotácií a nedostupnosť finančných prostriedkov zo zdrojov európskej únie. Okrem toho môže dôjsť aj k dorubeniu daní a odvodov, ak sa osoby správajú, ako keby boli v pracovnom vzťahu, aj keď nelegálne,“ dopĺňa advokát Dušan Misároš na záver.