Rodinná firma z Kežmarku premenila chátrajúcu pradiareň z 19. storočia na nový symbol mesta s vyhliadkou na Tatry (FOTO)

Z bývalého priemyselného areálu sa stáva nový urbánny uzol. Architekti obnovili národnú kultúrnu pamiatku s rešpektom k histórii a ambíciou priniesť do technickej zóny mesta život.

Kedysi najmodernejšia továreň v Uhorsku

Na okraji Kežmarku, v oblasti, ktorú dnes vnímame skôr ako technickú zónu, stojí budova s výnimočným príbehom. Pradiareň založená v roku 1860 Karolom Weinom patrila medzi najmodernejšie továrne na území vtedajšieho Uhorska.

Zameraná bola na spracovanie ľanu a tkáčsky priemysel, fungovala nepretržite až do roku 1946. Po odchode pôvodných majiteľov do zahraničia tu pod názvom Tatraľan vznikla mechanická pradiareň a tkáčovňa, ktorá zamestnávala až 2 500 ľudí.

Pradiareň Kežmarok

GALÉRIA+ 32

Po páde socializmu a ekonomickej transformácii sa výroba zastavila. Napriek tomu sa areál zachoval. Hlavná budova bola medzičasom vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Keď ju do vlastníctva získala spoločnosť Karloff, známy výrobca alkoholických nápojov, bola budova v havarijnom stave. Pod pradiarňou tečie potok a časť stavby je založená na drevených pilótach, ktoré sa rozkladali. Dlhodobé zatekanie a vlhkosť poškodili konštrukciu, steny aj stropy.

Areál pre ľudí, nielen pre výrobu

Architekti sa rozhodli, že areál nebude len sídlom firmy, ale aj aktívnym verejným priestorom. Vzniknú tu miesta pre obyvateľov aj návštevníkov Kežmarku. V prízemí novej prístavby bude kaviareň, podniková predajňa a múzeum venované histórii spracovania ľanu. Cieľom je ukázať, že aj priemyselné dedičstvo môže byť živou súčasťou súčasnosti.

„Navrhli sme verejný priestor, ktorý prirodzene prepája jednotlivé časti areálu a sprístupňuje historickú budovu obyvateľom a návštevníkom,“ uvádzajú autori návrhu.

Projekt ponúka mix funkcií: výrobu, administratívu, kultúru, spoločenské aktivity aj relax. Význam tohto zámeru spočíva v oživení časti mesta, ktorá bola donedávna vnímaná ako zanedbaná. Z prostredia, ktoré stratilo svoju funkciu, vzniká nové centrum miestneho života.

Citlivá obnova s dôrazom na materiály

Základným princípom obnovy bola úcta k pôvodnej hmote a štruktúre budovy. Architekti odstránili neskoršie necitlivé prístavby, ktoré narúšali proporcie stavby, a ponechali len jednu – z funkčných dôvodov. Tá slúži ako zázemie pre zamestnancov, no je vizuálne oddelená.

V interiéri prevláda strohosť, ktorá necháva vyniknúť pôvodnej konštrukcii. Pôvodná statická logika zostala zachovaná, rovnako ako liatinové stĺpy či tehlové klenby. Steny boli len premaľované, aby si zachovali prirodzenú textúru. Nové vrstvy – podlahy, zábradlia či svietidlá – boli navrhnuté tak, aby nepôsobili rušivo.

„Nové vrstvy sú zámerne neutrálne, aby nechali vyniknúť pôvodnú konštrukciu a patinu,“ opisujú autori.

Dôležitou technickou výzvou boli protipožiarne opatrenia. Keďže ide o priestor, kde sa pracuje s liehom a skladujú sa horľavé látky, bezpečnostné štandardy museli byť najvyššie. Zároveň však všetky technické zásahy prebehli s dôrazom na minimalizáciu vizuálneho narušenia architektúry.

Pradiareň ako nová identita miesta

Projekt nie je len rekonštrukciou starého objektu. Je to dôkaz, že historické priemyselné budovy môžu získať novú funkciu bez toho, aby stratili svoju identitu. Spojenie priemyselnej minulosti s moderným využitím môže vytvoriť výnimočné priestory s potenciálom zmeniť charakter celej štvrte.

V druhej fáze projektu, plánovanej na roky 2025 až 2026, by sa mal areál ďalej rozvíjať a ešte viac otvoriť verejnosti. Vznikne nový verejný priestor, ktorý doteraz v tejto časti Kežmarku chýbal.

„Najväčšou pridanou hodnotou obnovy pradiarne je to, že objekt získava novú funkciu bez straty identity,“ uzatvárajú architekti.

Projekt Pradiareň Kežmarok má celkovú úžitkovú plochu 4 622 metrov štvorcových, pričom celý pozemok zaberá vyše 12-tisíc metrov štvorcových. Za návrhom stoja Rado Buzinkay (na snímke) a Andrej Ferenčík zo štúdia BEEF ARCHITEKTI, spolu s Lukášom Valenčinom. Investičný zámer zastrešuje spoločnosť Karloff. Prvá etapa bola dokončená v roku 2024, druhá fáza sa má uzavrieť do roku 2026.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra