Rozbehla sa petícia, o ktorej by mal vedieť každý Slovák, za pár hodín ju podporilo viac ako 10-tisíc ľudí

  • Slováci spustili petíciu, ktorej sa oplatí venovať pozornosť
  • Máme vďaka nej šancu zachrániť zelené pľúca našej krajiny
  • Stáť nás to bude menej ako stavba diaľnice
TASR/Oliver Ondráš
  • Slováci spustili petíciu, ktorej sa oplatí venovať pozornosť
  • Máme vďaka nej šancu zachrániť zelené pľúca našej krajiny
  • Stáť nás to bude menej ako stavba diaľnice

V národných parkoch sa na Slovensku ťaží dvakrát viac dreva ako mimo nich, Pritom len 20 % územia slovenských národných parkov je prísne chránených, a teda sú v najvyššom, 5. stupni ochrany. No dokonca aj v ňom sa dávajú výnimky na ťažbu.

V skutočnom národnom parku podľa medzinárodného štandardu Svetového zväzu pre ochranu prírody IUCN by malo byť z dlhodobého hľadiska prísne chránených 75 % rozlohy národného parku.

V tomto území by sa vôbec nemalo zasahovať, stavať ani poľovať, v našej krajine však môžeme o niečom takom zatiaľ len snívať.

Len pre predstavu, čisto vo Vysokých Tatrách bolo od roku 2004 vyťažených viac ako 3,5 mil. stromov alebo viac ako 100 000 kamiónov dreva.

Zdá sa však, že pohár trpezlivosti mnohých Slovákov pretiekol. Spolu 25 ochranárskych organizácií a združení spustilo masívnu petíciu

Požaduje sa v nej dlho sľubovaná reforma národných parkov a systémové zmeny v ochrane prírody na Slovensku.

Podľa Karola Kaliského z iniciatívy My sme les, jedného z vyhlasovateľov petície, je najvyšší čas konať:

„Naše národné parky sú krásne, no z hľadiska ochrany prírody sú na tom žalostne až kriticky. Ak dnes nezakročíme, naďalej budeme strácať nielen cenné lesy, ale aj ohrozené živočíšne a rastlinné druhy, vrátane tých s medzinárodným významom – mnohé z nich možno už nenávratne“.

Petícia a s ňou spojená rozsiahla kampaň majú za cieľ vysvetliť zložitú situáciu v národných parkoch širokej verejnosti a získať čo najširšiu verejnú podporu pre ich zásadnú reformu, ktorú požadujú od vlády a poslancov parlamentu.

„Vnímame obrovskú frustráciu verejnosti zo situácie v národných parkoch. Ľudia síce vidia, že sa v nich všade ťaží a stále pribúdajú nové stavby, no nechápu prečo. V kampani sa im budeme snažiť vysvetliť, prečo je to tak a čo je potrebné zmeniť, aby národné parky mohli začať skutočne chrániť prírodu na svojom území a aby táto bola slobodná,“ vysvetľuje Marek Kuchta, koordinátor kampane, taktiež z iniciatívy My sme les.

Si za lepšiu ochranu národných parkov?

„Aj vďaka novej stratégii EÚ v oblasti biodiverzity majú reformy posilňujúce ochranu prírody dnes výrazne lepšie vyhliadky na úspech. Regióny s cennými územiami tak môžu dlhodobo profitovať, ak si ich budú príkladne chrániť, prípadne zlepšovať ich stav,“ dodáva.

Ľudia môžu teraz podpisovať petíciu, ktorou vládu a poslancov vyzvú na viacero podstatných zmien. Medzi požiadavky patrí prevod štátnych pozemkov pod správy národných parkov, vyriešenie chýbajúcich zonácií či nedostatočných zákonných právomocí. Kvôli nim národné parky nedokážu zakázať ťažbu dreva či zamedziť výstavbe na ich území.

Petícia okrem toho žiada naštartovanie komplexnej ochrany prírody na Slovensku:

„Príroda na Slovensku nie sú len národné parky, myslíme aj na ostatné chránené územia. Ich ochrana je podobne, ako v prípade národných parkov, často veľmi nedostatočná a musí sa zlepšiť,“ dopĺňa Marián Jasík zo združenia PRALES, ktoré tiež patrí k iniciátorom kampane.

Koľko to bude stáť? 

Náklady na transformáciu národných parkov podľa štandardu IUCN sú v porovnaní s inými investíciami na Slovensku zlomkové. „Ak budeme úprimní, je hanbou, že za posledných 30 rokov sa o túto transformáciu nikto nepokúsil,“ tvrdia iniciátori petície.

Ročné náklady na zvýšenie bezzásahu z aktuálnych 20 % na 50 % formou nájmov sú vo všetkých národných parkoch na úrovni 11,6 milióna eur. Informoval o tom Inštitútu environmentálnej politiky. Pre porovnanie, 1 kilometer diaľnice na Kysuciach staviame za 60 miliónov eur.

Zobraziť celú galériu (0)
zdroj: TASR/Milan Kapusta

Rozšírenie bezzásahových zón na 75 % formou nájmov by nás stálo 17,1 milióna eur ročne. Stále to bude oveľa menej, ako kilometer diaľnice na Kysuciach.

Na Slovensku do diaľnic a ciest prvej triedy investujeme každý rok zhruba 500 miliónov eur, priemerne nás kilometer stojí 19 miliónov eur a dodnes nemáme postavenú diaľnicu do Košíc.

Riešenie zonácie národných parkov však minimálne čo sa týka jadrovej zóny, je potrebné riešiť výkupom. Podľa expertov nemá zmysel platiť súkromným vlastníkom za bezzásah, ak by ho po 30 rokoch mohli vypovedať a robiť si s pozemkami čo chcú.

„Pozemky v jadrovej zóne, ktoré sú dnes v súkromnom vlastníctve, je na zaistenie skutočného národného parku potrebné po dohode vykúpiť,“ objasňujú.

Odhadované náklady na výkup pozemkov, aby vznikla 50 % jadrová zóna sú 244 miliónov eur v rozpätí od 165 po 525 miliónov eur. 

Zonáciu všetkých národných parkov na 75 % bezzásahu požadovaných štandardom IUCN by sme mohli vyriešiť za 374 miliónov eur. To je cena za 19 kilometrov diaľnic pri priemernej cene 19 miliónov na kilometer, za ktorú diaľnice na Slovensku staviame.

„O čo rozumnejšia s ohľadom na ekologickú stabilitu a odolnosť voči klimatickej kríze by táto investícia bola, pomlčíme. No ak nazveme škandálom, že tieto peniaze sa doteraz nenašli, respektíve ich pre skutočné národné parky ani nikto nehľadal, nebudeme ďaleko od pravdy,“ dodávajú tvorcovia petície.

Zdroje: Oslobodme.sk, MŽPSR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá