Rusi zabili v Mariupole viac ako 20-tisíc ľudí, je z neho mesto duchov

Ukrajinci musia svojich ľudí pochovávať do masového hrobu. Takýto osud postihol aspoň 150 ľudí v meste Lysyčansk na východe Ukrajiny. Gubernátor Luhanskej oblasti Sergej Hajdaj prisľúbil, že po skončení vojny tieto obete pochovajú riadne. Núdzová situácia si podľa neho vyžaduje, aby polícia prevzala vykonávanie množstva úloh vrátane pochovávania mŕtvych.

Ruské jednotky podľa Hajdaja ovládli do 95 percent Luhanskej oblasti a situácia je „extrémne zlá“. Ruské jednotky za posledných 24 hodín ostreľovali viac ako 40 obcí a miest v Donbase na východe Ukrajiny. V dôsledku toho prišlo o život šesť ľudí a ďalších 12 ich bolo zranených. 

Takéto intenzívne ostreľovanie môže podľa Ukrajiny viesť k tomu, že sa uzavrie posledná významnejšia úniková cesta pre civilistov, ktorí by sa chceli z oblasti evakuovať. 

Toto sledovanie online sme ukončili.

22:30 Minister Kuleba: Bojová situácia na východe Ukrajiny je veľmi zlá 

Bojová situácia na východe Ukrajiny je ešte horšia, než ľudia hovoria, a krajina teraz potrebuje ťažké zbrane, aby mohla efektívne bojovať proti Rusku. Vo štvrtok to vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.

Kuleba sa zúčastnil na živom streamovaní otázok a odpovedí s užívateľmi sociálnej siete Twitter.

Minister tiež povedal, že mierové rozhovory s Ruskom v skutočnosti neprebiehajú.

Ukrajina vo štvrtok už predtým uviedla, že v Donbase na východe krajiny prebiehajú doposiaľ najintenzívnejšie boje, keďže ruské sily sa snažia dostať hlbšie do tohto priemyselného regiónu.

„Boje dosiahli maximálnu intenzitu… Nepriateľské sily napádajú pozície našich vojakov súčasne v troch smeroch,“ uviedla zástupkyňa ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Na tlačovej konferencii zároveň varovala, že Ukrajinu čaká extrémne zložité a dlhé obdobie bojov.

19:14 Putin: Rusko pomôže odvrátiť potravinovú krízu, ak Západ odvolá svoje sankcie 

Moskva je pripravená „výrazne prispieť“ k odvráteniu hroziacej potravinovej krízy, ak Západ odvolá sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajinu. Vyhlásil to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin počas telefonátu s talianskym premiérom Mariom Draghim. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Vladimir Putin zdôraznil, že Ruská federácia je pripravená výrazne prispieť k prekonaniu potravinovej krízy vývozom obilia a hnojív pod podmienkou zrušenia politicky motivovaných obmedzení zo strany Západu,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení zverejnenom po telefonáte ruského a talianskeho lídra.

18:21 Kamikadze drony v akcii: Toto je posledné, čo Rusi videli, než sa z ich tanku stala horiaca guľa

18:00 Kyjev skúma 14 tisíc obvinení z vojnových zločinov

Ukrajinská prokuratúra vyšetruje bezmála 14-tisíc obvinení z vojnových zločinov spáchaných ruskými silami, uviedla vo štvrtok ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktová. Úrady podľa nej každý deň dostanú 100 až 200 nových hlásení.

17:30 GLOBSEC prinesie na Slovensko najväčšie politické kapacity. Účastníkom sa prihovorí aj Zelenskyj

Tohtoročný samit GLOBSEC, s podtitulom „samit na frontovej línii“, sa uskutoční 2. – 4. júna. Prinesie množstvo odborníkov z celého sveta.

17:00 V Mariupole bolo zabitých najmenej 22 tisíc ľudí, odhadujú ukrajinské úrady

„Mariupol je teraz mesto duchov,“ povedal poradca mariupolského starostu Petr Andrjuščenko v rozhovore pre CNN. S odkazom na miestnych úradníkov podľa neho v prístavnom meste od začiatku ruskej invázie zomrelo viac ako 22-tisíc ľudí.

16:16 Ukrajinci na Donbase zničili ďalší ruský tank

15:18 Rusko hrozí vyhostením západných novinárov, ak Youtube zablokuje jeho brífingy

Rusko vyhostí novinárov západných krajín, ak bude platforma YouTube na svojich stránkach blokovať prístup k tlačovým konferenciám ruského ministerstva zahraničných vecí. Povedala to vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, informuje denník The Guardian citujúci zo správy ruskej agentúry TASS.

„Proste sme im povedali: Zablokujete ďalší brífing, a jeden novinár alebo americké médium sa vráti domov. Ak dôjde k zablokovaniu ďalšieho brífingu, určíme konkrétneho novinára či konkrétne médium, ktoré sa vráti domov,“ povedala Zacharovová.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie dodala, že Moskva pripravuje opatrenia zamerané na médiá publikujúce v angličtine. Má ísť o odvetnú reakciu za „nepriateľské kroky“ viacerých krajín voči ruským médiám. Bližšie podrobnosti však neposkytla.

The Guardian pripomína, že Zacharovová sa vyjadrila po tom, čo poslanci ruského parlamentu tento týždeň schválili návrh zákona, ktorý umožňuje ruským prokurátorom zatvoriť pobočky zahraničných médií z krajín, ktoré sa k ruským médiám správajú „nepriateľsky“.

Opatrenie má byť odvetnou reakciou za zatvorenie niektorých pobočiek ruských štátnych médií, ku ktorým pristúpili viaceré západné krajiny.

14:17 V meste Sjevjerodoneck je poškodených alebo zničených 90 % obytných budov

Ukrajinské mestá Sjevjerodoneck a Lysyčansk sú terčom ruského útoku v rámci ofenzívy v Luhanskej oblasti, uviedol vo štvrtok v aktualizácii vojenskej situácie úrad ukrajinského prezidenta.

Šéf vojenskej správy Sjevjerodonecka Oleksandr Strjuk vo štvrtkovom rozhlasovom rozhovore povedal, že spojenie medzi Sjevjerodoneckom a Lysyčanskom sa skomplikovalo vzhľadom na ruské bombardovanie mosta medzi oboma mestami. Informuje o tom portál cnn.com.

Nepriateľ neprestal bombardovať obytné štvrte uplynulý týždeň a pol, povedal Strjuk. „V meste zostáva 12- až 13-tisíc ľudí. Ľudia sa schovávajú v krytoch a pivniciach. Meste je terčom neustálej paľby,“ povedal šéf vojenskej správy Sjevjerodonecka a dodal, že komunikácia je obmedzená a 90 percent obytných budov v meste je poškodených alebo zničených.

Pád Sjevjerodonecka, ktoré je posledným veľkým mestom v Luhanskej oblasti pod kontrolou ukrajinskej vlády, by bol pre Kyjev veľkým neúspechom.

„Situácia je náročná, predovšetkým v doneckom operačnom obvode,“ povedal Fedir Venislavskyj, ukrajinský poslanec a člen parlamentného Výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo. „Najhorúcejšími miestami sú Sjevjerodoneck a Lysyčansk,“ konštatoval a dodal, že ruskí vojaci sa snažia obkľúčiť ukrajinské sily a potom zaútočiť na mestá Bachmut a Soledar.

„Nepriateľ čiastočne kontroluje mesto Lyman a smeruje k predmestiam Sjevjerodonecka. Situácia v tejto operačnej oblasti bude v najbližších dňoch veľmi náročná,“ konštatoval Venislavskyj.

14:02 Kličko: Rusko sa stále nevzdalo plánov na ovládnutie Kyjeva

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko vo štvrtok varoval, že Moskva síce v poslednej dobe upriamuje svoju pozornosť najmä na Donbas, stále sa však nevzdala plánov na ovládnutie ukrajinskej metropoly. Kličko sa takto vyjadril na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose, informuje denník The Guardian.

Nie je podľa neho nijakým tajomstvom, že zámerom Ruska je zmocniť sa celej Ukrajiny, pričom hlavným cieľom Rusov je ešte vždy ukrajinské hlavné mesto.

Počas vojny, ktorá je podľa Klička jednou z najväčších vojnových konfliktov od druhej svetovej vojny, už zahynuli tisícky ľudí vrátane mnohých detí. Dôkazy o tom videl celý svet na záberoch z ukrajinských miest ako Buča.

„Každý vie, že to nie je nijaká špeciálna operácia… je to genocída ukrajinského ľudu,“ uviedol na margo ruskej vojenskej agresie kyjevský starosta, ktorého citoval The Guardian.

13:10 Nemecký kancelár Scholz: Putin nebude môcť diktovať podmienky mieru na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin nevyhrá vojnu na Ukrajine a nebude môcť ani diktovať podmienky mieru. Vo švajčiarskom Davose to vo štvrtok vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz s tým, že šéf Kremľa podľa neho na Ukrajine nesplnil žiaden zo svojich strategických cieľov. Informovala o tom agentúra AFP a magazín Der Spiegel.

„Náš cieľ je absolútne jasný – Putin nesmie vyhrať túto vojnu. A som presvedčený, že ju ani nevyhrá,“ uviedol Scholz na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.

Dodal, že v súčasnej vojne nejde len o samotnú Ukrajinu, ale aj o celý medzinárodný poriadok. Putin podľa Scholza pri útoku voči Kyjevu podcenil silu skupiny G7, Severoatlantickej aliancie a EÚ. Náklady na Putinov „mocenský aparát“ stúpajú každým dňom, poznamenal.
„Je nutné dať Putinovi jasne najavo, že žiaden nadiktovaný mier nebude,“ povedal Scholz. „Ukrajina a ani my také niečo nebudeme akceptovať,“ dodal. Putin bude podľa neho o mieri rokovať len vtedy, keď pochopí, že obranu Ukrajiny jednoducho nezlomí.

Putin sa chce vrátiť do sveta, v ktorom neplatí právo a podmienky sa v ňom diktujú silou a násilím, čo je zjavný imperializmus, uviedol nemecký spolkový kancelár. (TASR)

12:05 Treba otvoriť „tretí front“ voči Putinovi, myslí si ruský opozičný politik Milov

Tri mesiace od začiatku vojny na Ukrajine možno pozorovať, že režim ruského prezidenta Vladimira Putina je preťažený. Myslí si to bývalý námestník ruského ministra energetiky a súčasný predstaviteľ tamojšej opozície žijúci v exile Vladimir Milov.

Podľa neho sú v súčasnosti otvorené dva fronty vojny. Okrem vojenskej podpory Ukrajine a sankciám voči Rusku treba podľa neho otvoriť ešte pomyselný tretí front, ktorý by prispel k zmene vnímania Putinovej politiky v samotnom Rusku. To by podľa neho mohlo predznamenať koniec tamojšieho režimu. TASR informácie prevzala od agentúry APA.

„To, čo momentálne vidíme, nie je vojna medzi Ruskom a Ukrajinou. Ide o pokus Vladimira Putina zmeniť celosvetový poriadok,“ povedal Milov v stredu večer na podujatí Rakúskeho inštitútu pre európsku a bezpečnostnú politiku (AIES) vo Viedni.

Putinovi ide podľa Milova o „oživenie práva najsilnejších“. Šéf Kremľa chce – domnieva sa Milov – dosiahnuť, aby prekresľovanie hraníc štátov bolo „bežnou rutinou“ veľmocí. Ruský opozičný politik preto odmietol názor niektorých komentátorov, že s Putinom treba dosiahnuť dohodu za každú cenu a treba mu dať, čo chce.

„Akékoľvek uznanie ruských územných ziskov na Ukrajine by bolo cynické. To by Putina povzbudilo ísť ešte ďalej,“ myslí si exilový opozičný predstaviteľ.

Milov – spolupracovník väzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného – označil sankcie, ktorými Západ reagoval na vojnu proti Ukrajine, za „veľmi účinné“. Ocenil aj rozhodnutie západných firiem ukončiť svoje pôsobenie v Rusku. „Potrebujeme však viac,“ dodal.
„Putinov systém nebol pripravený odolať takejto úrovni ekonomického tlaku. Avšak hlavným faktorom nádeje, že sa Putinov útok podarí odraziť, je ukrajinský odpor a statočnosť Ukrajincov,“ uviedol Milov. Podľa neho veľká časť ruského obyvateľstva nedostáva pravdivé informácie o dianí na Ukrajine.

Milov preto považuje za dôležité „otvoriť tretí front“ proti Putinovi, ktorého cieľom by bola zmena verejného vnímania krokov šéfa Kremľa a jeho politiky v samotnom Rusku.

„Skôr či neskôr budeme úspešní,“ povedal Milov s odkazom na nedávne prieskumy verejnej mienky v Rusku. Konkrétne hovoril o klesajúcej dôvere Rusov v ruské štátne médiá. Milov však počas diskusie vo Viedni zdôraznil, že neverí v možnosť štátneho prevratu.

„Skôr predpokladám, že Putinova autorita (v očiach Rusov) klesne, a to sa pravdepodobne stane rýchlo,“ vysvetlil.

Opozičný politik zároveň dodal, že nebude stačiť len povedať, že „za všetko môže Putin“. Rusko bude podľa Milova potrebovať rovnakú „sebareflexiu ako Nemecko po druhej svetovej vojne“. (TASR)

zdroj: TASR/AP,Vladimir Astapkovich

11:17 Od začiatku vojny padlo podľa Kyjeva už 29 600 ruských vojakov

Ozbrojené sily Ukrajiny uviedli, že od začiatku ruskej invázie už bolo zabitých 29 600 príslušníkov ruskej armády. Ukrajinská armáda zároveň tvrdí, že doteraz zničila 1 315 ruských tankov a 206 ruských lietadiel.

Informuje o tom spravodajský portál news.sky.com, ktorý však dodáva, že najnovšie údaje Kyjiva o ruských stratách nie sú overené a od iných odhadov sa zvyčajne líšia. (SITA)

11:05 Ukrajina: V Donbase je až 8-tisíc ukrajinských zajatcov, tvrdia separatisti

Približne 8000 ukrajinských vojnových zajatcov je údajne zadržiavaných v dvoch separatistických „republikách“ na východe Ukrajiny – v Doneckej ľudovej republike (DĽR) a Luhanskej ľudovej republike (LĽR). Povedal to vo štvrtok predstaviteľ LĽR Rodion Mirošnik. TASR správu prevzala zo stanice Sky News, ktorá sa odvolala na správy ruských štátnych médií.

„Zajatcov je veľa. Samozrejme, na území Doneckej ľudovej republiky je ich viac, ale aj my ich máme dosť, momentálne je ich celkovo v regióne okolo 8000. To je veľa, pričom denne pribúdajú doslova stovky ďalších,“ povedal Mirošnik.

Stanica Sky News upozornila, že tieto informácie nie je schopná nezávisle overiť.

Proruskí separatisti tvrdia, že v Donecku sa okrem iných nachádzajú aj ukrajinskí bojovníci, ktorí sa vzdali ruskej armáde v oceliarniach Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.

Kyjev očakáva ich skorú výmenu za zajatých Rusov, no Rusko naopak týchto vojakov považuje za svojich zajatcov a podľa vyhlásení viacerých ruských politikov aj tamojších sepratistických lídrov ich dokonca plánuje súdiť.

Experti aj západní politici v tejto súvislosti upozorňujú, že by to bolo v rozpore so Ženevskými konvenciami, ktoré upravujú aj zaobchádzanie s vojnovými zajatcami. Tí podľa týchto medzinárodných dohovorov nesmú byť trestaní za účasť v bojoch, ale len za prípadné vojnové zločiny. (TASR)

9:51 Počas stredy prišlo na Slovensko vyše 2800 ľudí z Ukrajiny, odišlo menej

Hraničnými priechodmi prešlo v stredu (25. 5.) 2836 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 1656 žien, 448 detí a 732 mužov. O dočasné útočisko požiadalo 210 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 2775 osôb. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 48 policajtov, 58 hasičov, 92 colníkov, 156 vojakov, 102 dobrovoľníkov, 180 zamestnancov okresných úradov, 43 príslušníkov zahraničných zložiek a 22 zamestnancov migračného úradu,“ uviedla Eliášová. Zároveň bolo vypravených 15 autobusov, ktoré prepravili 122 osôb. Vlaky previezli 28 ľudí.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine (24. 2.), je 456.859. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je na úrovni 78.040. Výsledný počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny je 200.362.  (TASR)

9:39 Ruské elitné výsadkové sily od začiatku invázie na Ukrajinu utrpeli vysoké straty

Neúspešné nasadenia výsadkárov sú symbolické pre nevyvážený stav ruskej armády napriek 15 rokom veľkých investícií, konštatoval rezort obrany Veľkej Británie.

Ruské elitné výsadkové sily utrpeli podľa britského ministerstva obrany od začiatku vojny na Ukrajine „vysoké straty“. Výsadkové sily, ktoré majú 45-tisíc príslušníkov, boli počas invázie vo veľkej miere súčasťou „niekoľkých markantných taktických zlyhaní“, uviedol britský rezort obrany v aktualizácii spravodajských informácií o priebehu vojny. Informuje o tom portál news.sky.com.

„Zahŕňajú marcový pokus o útok na Kyjiv cez letisko Hostomeľ, zastavenie napredovania na osi Izjum od apríla a nedávne neúspešné prekračovanie rieky Siverskyj Donec,“ uviedlo britské ministerstvo obrany o zlyhaniach ruských elitných výsadkových síl. Tieto ich neúspešné nasadenia sú symbolické pre nevyvážený stav ruskej armády napriek 15 rokom veľkých investícií, dodal rezort obrany Veľkej Británie. (SITA)

8:30 Ukrajinci na Donbase odrazili 10 ruských útokov, Zelenskyj žiada zbrane

Ruským ostreľovaním v Donbase boli zničené alebo poškodené bytové i súkromné domy i ďalšie objekty civilnej infraštruktúry, či budova železničnej stanice, informovalo ukrajinské vojenské velenie.

Vo vyhlásení sa uvádza, že ukrajinskej armáde sa podarilo odraziť desať nepriateľských útokov, zničili štyri tanky a štyri drony. O život prišlo 62 vojakov ruskej armády.

Agentúra Reuters v súvislosti s citovanými informáciami upozornila, že v čase vojny ich nie je možné overovať z nezávislých zdrojov.      

Reuters konštatoval, že ukrajinskí vojaci sa v tejto časti krajiny snažia zdržiavať postup ruskej armády.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videopríhovore z noci na štvrtok upozornil, že ruskí vojaci majú v niektorých častiach Donbase výraznú prevahu: „oveľa viac zbraní i vojakov“. Žiadal preto o ešte väčšiu vojenskú pomoc zo Západu, aby to bolo „dosť na víťazstvo.“

Zelenského poradca Olexij Arestovyč priznal, že ruská „armáda dosiahla určitý taktický úspech“, ktorý by podľa neho mohol prerásť do úspechu v bojiskách v oblasti miest Lysyčansk a Severodoneck, informovala britská spravodajská televízia Sky News.

Podľa gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja bola hlavná cesta zo Severodonecka ostreľovaná, ale humanitárnu pomoc tamojším obyvateľom sa darí dopravovať.

Po tom, čo sa Rusku nepodarilo dobyť ukrajinské hlavné mesto Kyjev alebo druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, sa Rusko pokúša prevziať plnú kontrolu nad východoukrajinským Donbasom, ktorý tvoria dve oblasti: Donecká a Luhanská. Na časti území týchto oblastí boli v roku 2014 proruskými separatistami vyhlásené samozvané „ľudové republiky“.

V situácii, keď sa Moskva snaží upevniť svoju kontrolu nad územím, ktoré už obsadila, ruský prezident Vladimir Putin podpísal výnos zjednodušujúci obyvateľom novodobytých ukrajinských území procedúru získania ruského občianstva a dokladov. (TASR)