Šikovná Slovenka tvorí unikátnu keramiku. Jej diela odzrkadľujú aj pretvárku, nenávisť a nelásku, ktoré vidí v ľuďoch

Slovenská umelkyňa Jani Kačová tvorí pod značkou JOKOU. Rodáčka z Ružomberka tvorí od detstva, no lákalo ju aj cestovanie. Práve preto sa Jani po maturite vydala za hranice Slovenska, pričom najdlhšie žila v Škótsku, kde študovala fotografiu.

Samotná značka JOKOU, pod ktorou nájdeš rôzne keramické kúsky, vznikla v roku 2014. Názov JOKOU však tvorkyňa použila už v roku 2006, kedy experimentovala s tvorbou hudby.

Zaujímavé je, že Jani vtedy ešte netušila, aký má názov význam. „Googlila som to, až keď bolo JOKOU už na svete a významy som našla rôzne,“ opisuje vznik značky, pričom posledný preklad bol najkrajší a sedel k vnútornému postoju Jani.

zdroj: JOKOU

V umení sa vyžívala od detstva

Ako sme už spomenuli, Jani inklinovala k umeniu a tvorbe od detstva. „Vždy ma fascinoval proces výroby. Doteraz mám drevený lopár, ktorý sme mali vyrobiť v škole na ručných prácach,“ hovorí s tým, že ho má stále veľmi rada. Tiež tvrdí, že niečo takéto dnešným deťom veľmi chýba.

Jani prezradila, že šila vlastné oblečenie, ktoré obliekala najprv bábikám, no neskôr šila sukne a tašky aj pre seba. Okrem toho sa venovala štrikovaniu, háčkovaniu, maľbe, taktiež hrala na husle a neskôr ju strýko naučil hrať na gitare. Zakladateľka značky sa v umení jednoducho vyžívala, pričom, ako hovorí, spomienky na tvorbu sú pre ňu tie najsvetlejšie.

Keramika Jani dlho volala, až po pár rokoch neodolala a niekoľkokrát sa zúčastnila večerného kurzu v ZUŠ v Bratislave. „Bolo to pred 12 rokmi, po pár razoch som však musela prestať, pretože som v brušku nosila dcérku a výpary z pece sú jedovaté,“ opisuje a dodáva, že svoju cestu posunula o pár rokov.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa JOKOU • Jani Kačová (@jokou.art)

„Chodila som k akademickému sochárovi Pet’ovi Strassnerovi. Viem, že by bol rád, keby vedel, že ma to živí, napriek tomu, že on ma vlastne vôbec neučil. Neukázal mi vlastne nič, len mi dal do rúk sadrovú formu misky a kôpku hliny. Ďalej som už skúšala a spoznávala sama, pozorovala som druhých ako pracujú, keďže ja sama som bola v tom celkom stratená,“ hovorí. Hlina ju však hneď bavila, predovšetkým jej tvárnosť, vďaka ktorej mala pocit nekonečnej hravosti dieťaťa v blate.

Na Slovensku je človek posledný, o koho tu ide

Okrem toho, že Jani našla záľubu v tvorení, lákalo ju aj cestovanie. „Vždy som si uvedomovala, že za našimi dverami je veľký svet a vesmír. Už na strednej som vedela, že odídem, aj sa tak hneď po maturite stalo,“ hovorí.

Okrem štúdia v Škótsku strávila rok v Madride, Chorvátsku a v Bielorusku. Ako hovorí, v Škótsku jej duša vždy rozprestrie krídla a nájde určitú slobodu. Štúdium absolvovala v Edinburghu, kde žila 9 rokov, no potom prešla na grafický dizajn do Glasgowa.

„Oboje som milovala a aj tam som mala výrazný rukopis. Témy projektov ma veľmi obmedzovali v tvorbe, moja hlava bola vždy plná vlastných tém a projektov, ktoré som si tvorila,“ tvrdí Jani. Ako pokračuje, aj štúdium jej dalo veľa z hľadiska nových vecí. Avšak techniky a postupy potrebovala hltať oveľa viac a rýchlejšie, takže nakoniec odišla.

zdroj: JOKOU

Jani nám prezradila aj rozdiely, ktoré vníma medzi Slovenskom a Škótskom. Život na Slovensku je podľa nej úplne iný, čo sa týka krajiny a ľudí. Podstatný rozdiel medzi Slovenskom a Škótskom vníma v samotnom prístupe štátu.

„V Škótsku sa krajina o ľudí stará, avšak na Slovensku je človek posledný, o koho tu ide. Aj keď stále prezentujem, že sme dobrosrdeční, panuje tu prevažne hnev, závisť a v celku zlomyseľné ziskuchtivé zmýšľanie,“ opisuje zakladateľka značky JOKOU.

Škótsko si ju získalo prírodou

Chýba jej tu spontánna láskavosť ľudí, letmé úsmevy nielen pre radosť druhých, ale aj pre vlastné potešenie. „Postihnutí ľudia sú schovaní v ústavoch, taktiež tu priam nevidieť sluchovo postihnutých. Taktiež láska k zvieratám. Už sa mi tu u nás neraz stalo, že mi kopli či už v obchode, alebo na ulici do nášho malého ustráchaného psíka, lebo im proste vadil,“ hovorí o svojom pohľade na Slovensko.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa JOKOU • Jani Kačová (@jokou.art)

V Škótsku sú podľa Jani ľudia bližšie k prírode. O krajinu sa starajú, väčšinou je všetko upravené nielen pre krásu, ale tiež v súlade s krajinou a jej krivkami.

„Škótsko má obrovskú hĺbku vo veľa veciach, aspoň ja ho tak doteraz vnímam. Samozrejme, že ako každá krajina má nedostatky, Škótsko nie je výnimkou,“ tvrdí Jani. Z jej pohľadu tam je veľa drog a lenivosti, s ktorou však zápasíme aj na Slovensku.

Tvorkyňu však najviac uchvátila príroda. Ako nám prezradila, najväčšiu lásku našla v prostredí na štýl Hobita. Taktiež si obľúbila tajuplné miesta, kučeravé stromy a mach, ktoré tvoria množstvo odtieňov zelenej a hnedej. Celá krajina pôsobí podľa Jani nedotknuto a magicky, akoby tam zastal čas.

„Veľmi mi to chýba. Vzduch, more, hrady uprostred jazier, tulene vyhrievajúce sa na skalách, líšky v meste, jelene bežne na kopcoch, proste divočina,“ dodáva.

zdroj: JOKOU

Inšpiráciu hľadá aj v rôznych krajinách

Jani sa pri tvorbe keramiky neriadi priamo pravidlami, tvorí pocitovo. Ako opisuje, riadi sa tým, čo ju volá a ide z nej samé. To však neznamená, že v jej tvorbe nehrajú určitú úlohu aj isté pravidlá. „Tvorím prevažne ručne, bez nástrojov. Väčšinou používam len nožík, hlinu a moje ruky,“ hovorí.

Intuitívne ju ovplyvňuje všetko, čo vidí, prežíva, vníma, čo ju teší a trápi. Taktiež čerpá inšpiráciu aj z krajín. V tejto oblasti prevláda japonské anime, manga, ale tiež aj Nový Zéland a Maori svojou nedotknuteľnosťou prírody. Ako hovorí, príroda jej robí toho najväčšieho sprievodcu, spolu s vlastným vnútrom.

„Mam príliš silno vyvinuté vnútorné cítenie, čo mi na jednej strane veľa otvorilo pri tvorení, ale na druhej strane cítim každého človeka až na samú kosť. Po väčšine tu je veľa pretvárky a strachov, pocit nelásky a hnevu. V tom sú vlastne tie moje výrazy v tvárach odzrkadlené dokonale,“ opisuje Jani.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa JOKOU • Jani Kačová (@jokou.art)

Príbehov za dielami šikovnej tvorkyne je veľa. Ako hovorí, rovnako je za nimi aj množstvo emócií. „Vždy to s ľuďmi prežívam rovnako intenzívne, cez smiech, slzy, je to jednoducho silné. Veľa používam tému masiek na tvári,“ hovorí a dodáva, že jej to zrkadlí človeka ako takého spolu s tým, kde sa nachádzame ako spoločnosť.

Najnáročnejší je online svet

Jani pri tvorbe využíva prevažne ruky a nožík. Ako tvrdí, tak ju to najviac baví, pretože vďaka tomu môže priamo cítiť pretváranie hliny. Je to pre ňu ako vytváranie vlastnej reality, príbehu s postavami. Práve hlina tvorkyni ponúka neobmedzené možnosti a pretavenie vlastnej fantázie do hmotného diela.

Za najnáročnejší proces celého podnikania považuje práve online svet a všetko okolo neho. „Som na internete málo, no viem, že by som to tu mala dupať denne vecičkami,“ konštatuje Jani a dodáva, že práve toto z nej vysáva energiu, ktorú potom nemá ani na dcéru, ani na tvorbu.

zdroj: JOKOU

Zakladateľku značky JOKOU však občas paralyzuje aj to, keď sa jej v hlave nakopí množstvo nápadov, ktoré sa nedajú hneď realizovať. Občas sa tiež venuje maľovaniu, hraniu na gitare či iným umeleckým činnostiam, z ktorých je potom náročné prepnúť nazad.

Gro je pre Jani poctivosť jej tvorby a snaha odovzdať zo seba čo najviac. Ako tvrdí, v časových limitoch zvykne byť lajdácka. „Väčšinou si naplánujem určitý časový limit, no takmer vždy mi to trvá oveľa dlhšie, pretože som veľký detailista. Kým s dielom nie som úplne spokojná, nedám ho z rúk,“ hovorí Jani o procese tvorby.

Zaujímavé je, že produkty najradšej odovzdáva osobne, nie poštou. Ako objasnila, baví ju pri odovzdávaní sledovať reakciu a vedieť, pre koho tvorila a komu odovzdáva obrovský kus seba.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa JOKOU • Jani Kačová (@jokou.art)

Ľudia majú záujem o ručnú prácu

Na otázku, či sa ľudia aj dnes zaujímajú o ručnú tvorbu, Jani odpovedala kladne. „Som poctená, že celkom veľa ľudí už vie rozlíšiť lacný masový výrobok od naozaj poctivej ručnej tvorby. A tým nemyslím lepenie a spájanie komponentov dokopy, ale ozajstnú tvorbu od úplného vymyslenia, až po komplet realizáciu,“  hovorí.

Plány do budúcna má šikovná tvorkyňa veľké. Jedným z jej cieľov je vystavovanie v Danubiane, v Ružomberku, odkiaľ pochádza, no tiež aj v iných galériách s dobrým renomé. Postupne by sa vďaka tomu mohla dostať do väčšieho povedomia ľudí.

„Zvažujem aj život v Škótsku, alebo aspoň prepojenie fungovania JOKOU aj tam. Momentálne podmienky počas pandémie tomu nepomáhajú, takže si trpezlivo počkám, ako sa veci vyvinú,“ konštatuje Jani.

Pandémia ju však neobmedzila a Jani pracuje stále. Teraz sa venuje projektu MASKY, ktorý bude čoskoro prístupný aj verejnosti. Ako tvorkyňa opísala, projekt podporí ľudí v ťažkej životnej situácii, v zlom zdravotnom či finančnom stave. Zapojiť sa budeš môcť aj ty, a to zakúpením diela od JOKOU.