Silné prepojenie žalúdka s mozgom signalizuje psychické problémy. Vedci objavili nečakanú súvislosť

Vedci z dánskej univerzity v Aarhuse a nemeckého Inštitútu ľudskej výživy odhalili fascinujúci mechanizmus. Tvoj žalúdok a mozog spolu komunikujú prostredníctvom elektrických vĺn. Čím silnejšie medzi sebou „rozprávajú“, tým vyššia je pravdepodobnosť, že budeš trpieť úzkosťou, depresiou alebo stresom.

Toto zistenie prevracia naše chápanie vzťahu medzi telom a mysľou. Intuitívne by sme očakávali, že lepšia komunikácia znamená lepšie zdravie. Realita je však iná.

„Prirodzene predpokladáme, že silnejšia komunikácia medzi telom a mozgom je znakom zdravia,“ vysvetľuje neuroveda Micah Allen z univerzity v Aarhuse. „Tu však nezvyčajne silné prepojenie žalúdka s mozgom súvisí s väčšou psychickou záťažou – možno ide o systém pod stresom.“

Informujú o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli Nature. 

Elektrické vlny odhaľujú skryté tajomstvá

Výskumníci sledovali 199 účastníkov pomocou najmodernejších technológií. Zmapovali aktivitu v 209 oblastiach mozgu a zároveň monitorovali elektrické signály žalúdka. Každý účastník vyplnil podrobný dotazník o svojom duševnom stave.

Elektrické vlny pulzujú mozgom aj žalúdkom nepretržite na nízkej úrovni. Predstav si ich ako dva orchestre, ktoré sa snažia hrať v súlade. Keď sú príliš zosynchronizované, môže to paradoxne signalizovať problémy.

Štatistická analýza odhalila jasný vzorec. Ľudia so silnejším prepojením medzi mozgovými a žalúdočnými vlnami častejšie trpeli duševnými problémami. Naopak, slabšie prepojenie súviselo s lepším psychickým zdravím a celkovou pohodou.

Zatiaľ nevieme, či žalúdočná aktivita priamo spúšťa duševné choroby, alebo je to naopak. Možno ide o obojsmerný proces, kde sa oba systémy navzájom ovplyvňujú v začarovanom kruhu.

Druhý mozog v tvojom bruchu

Tento objav nadväzuje na to, čo už vieme o enterickej nervovej sústave v čreve. Tento „druhý mozog“ v našom tráviacom trakte sa spája s hlavným mozgom prostredníctvom blúdivého nervu. Predchádzajúce štúdie už spojili túto sieť s autizmom a neurodegeneratívnymi ochoreniami.

„Túto časť tráviaceho traktu sme doteraz do veľkej miery ignorovali,“ hovorí neurovedec Leah Banellis z univerzity v Aarhuse. „Väčšina výskumov sa zameriava na mikrobióm a dolný tráviaci systém. Naše výsledky naznačujú, že žalúdočné rytmy sa tiež hlboko spájajú s emocionálnou pohodou.“

Žalúdok obsahuje viac nervových buniek ako miecha. Tieto bunky tvoria komplexnú sieť, ktorá dokáže fungovať nezávisle od mozgu. Zároveň však s ním intenzívne komunikuje cez chemické signály a nervové dráhy.

Keď pocítiš „motýle v žalúdku“ pred dôležitou udalosťou, nie je to len metafora. Tvoj žalúdok skutočne reaguje na emócie a stres. Vyprodukuje špecifické hormóny a neurotransmitery, ktoré ovplyvnia tvoju náladu.

Nové cesty v diagnostike duševného zdravia

Presná diagnostika duševných chorôb predstavuje jeden z najväčších problémov súčasnej psychiatrie. Rôzne stavy sa často prekrývajú. Pacienti nie vždy dokážu opísať svoje príznaky. Mnohé problémy zostávajú nerozpoznané alebo nesprávne diagnostikované.

Objav žalúdočno-mozgového prepojenia otvára nové možnosti. Možno budeme môcť identifikovať duševné problémy skôr a presnejšie pomocou signálov z žalúdka. Takáto diagnostika by bola objektívna a nezávislá od subjektívneho vnímania pacienta.

Lekári by mohli používať jednoduché skenery na meranie žalúdočných rytmov. Tieto prístroje by detekovali abnormálne vzorce a upozornili na riziko vzniku depresie alebo úzkosti ešte predtým, než sa prejavia zrejmé príznaky.

Takýto prístup by bol obzvlášť užitočný pri deťoch a dospievajúcich. Mladí ľudia často nedokážu verbalizovať svoje duševné problémy. Objektívne meranie žalúdočnej aktivity by pomohlo odhaliť problémy v ranom štádiu.

Budúcnosť liečby cez žalúdok

Výskumníci sa už teraz zamýšľajú nad terapeutickými možnosťami. Ak dokážeme ovplyvniť žalúdočné rytmy, možno budeme môcť zmierniť príznaky duševných chorôb. Takáto liečba je však ešte vo veľmi vzdialenej budúcnosti.

„Vieme, že určité lieky a dokonca aj jedlo môžu ovplyvniť žalúdočné rytmy,“ poznamenáva Allen. „Jedného dňa by tento výskum mohol pomôcť prispôsobiť liečbu na základe toho, ako telo a mozog pacienta vzájomne pôsobia – nielen na základe toho, čo uvádza, že cíti.“

Možné terapie by mohli zahŕňať špecializované diéty, lieky ovplyvňujúce žalúdočnú motilitu alebo dokonca elektrické stimulácie. Takéto prístupy by doplnili tradičnú psychoterapiu a farmakológiu.

Výskumníci teraz plánujú rozsiahlejšie štúdie s väčšími a rozmanitejšími skupinami ľudí. Chcú overiť, či sa tieto vzorce dajú zopakovať naprieč rôznymi kultúrami a vekovými skupinami. Len tak sa z tohto sľubného objavu môže stať praktický nástroj na zlepšenie duševného zdravia miliónov ľudí.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti