Šimečkove kauzy PS nepoložili: Voliči odchádzajú ku konkurencii, no paradoxne im to môže hrať do karát (PRIESKUM)

Politická scéna na Slovensku prechádza dynamickým obdobím, ktoré výrazne ovplyvnili medializované informácie o finančných nezrovnalostiach v Projekte Fórum. Ak ťa zaujíma, ako tieto udalosti zamiešali kartami, agentúra NMS priniesla čerstvé dáta z májového volebného modelu.

Zber údajov prebehol v čase od 6. do 10. mája 2026 na vzorke 1002 respondentov. Hoci by si možno čakal dramatické otrasy, čísla naznačujú skôr vnútornú migráciu voličov než masívny útek k vládnemu táboru.

Aktuálne poradie a zisky strán

Podľa zistení agentúry NMS Market Research Slovakia by sa víťazom parlamentných volieb stalo hnutie Progresívne Slovensko (PS), ktoré oslovilo 19,8 % rozhodnutých voličov. Oproti predchádzajúcemu mesiacu ide o mierny pokles o 0,4 p. b.

Na druhej priečke sa umiestnil Smer-SD so ziskom rovných 17 %, čo predstavuje identický medzimesačný pokles o 0,4 p. b. Výraznejšiu stratu však zaznamenalo hnutie Republika, ktoré si pohoršilo o 1,7 p. b. na aktuálnych 11,8 %, hoci si stále udržiava tretiu pozíciu. V strednom pásme úspešnosti sa nachádza hnutie SLOVENSKO, ktoré narástlo o jeden percentuálny bod na 8,2 %.

Tesne za ním nasleduje SaS so ziskom 7,5 % (+0,2 p. b.) a strana Hlas-SD, ktorá momentálne dosahuje 7,1 %. Brány parlamentu by ešte prekročili Demokrati so ziskom 5,9 % a KDH, ktoré by volilo 5,5 % opýtaných.

Pod päťpercentnou hranicou, ale v rámci intervalu spoľahlivosti, skončili Maďarská aliancia (3,9 %) a Sme rodina (3,5 %). Celková deklarovaná účasť by dosiahla 60,9 %.

Stagnácia PS a fenomén lídra

Komentár analytika Mikiho Hanesa naznačuje, že Progresívne Slovensko zostáva „uväznené“ na hranici 20 percent. Napriek tlaku súvisiacemu s kauzami rodiny Michala Šimečku si hnutie udržiava stabilitu, pretože sklamaní voliči neodchádzajú ku koalícii, ale k iným opozičným subjektom.

Šimečka je vnímaný ako najviditeľnejšia tvár hnutia, no zároveň sa pre časť elektorátu stal určitým limitom. Jeho profesionalizované vystupovanie a úplná poznateľnosť, umocnená útokmi Roberta Fica, z neho robia kľúčovú, no dvojsečnú postavu. Zaujímavým prvkom je správanie liberálneho voliča, ktorý často hľadá morálne bezchybného lídra.

Tento perfekcionizmus a čakanie na kandidáta bez prešľapov vedie k frustrácii a rozptylu hlasov v opozičnom spektre. Voliči totiž od lídra vyžadujú morálny profil vhodný pre malú stranu, no zároveň od neho očakávajú schopnosť poraziť dominantnú vládnu moc.

PS tak naráža na krízu rastu a bez nového programového či personálneho impulzu bude ťažko prekonávať pätinovú hranicu.

Volebný potenciál a mandáty

Pohľad na volebný potenciál ukazuje, že PS má teoretický strop na úrovni 24,7 %, pričom svoj potenciál napĺňa na 78 %. Smer-SD napĺňa svoje možnosti na 82 % s potenciálom 20,2 %, pričom ďalších voličov môže získať prakticky len od Republiky a Hlasu.

Práve Hlas-SD vykazuje známky stagnácie nielen v podpore, ale aj v potenciáli, ktorý je až siedmy najvyšší (10,4 %). Naopak, SaS a Demokrati majú potenciál vysoký (nad 12 %), no napĺňajú ho len z necelej polovice, pričom veľká časť ich možných voličov momentálne preferuje PS.

V hypotetickom prepočte na mandáty by v parlamente zasadlo 36 poslancov za PS, 31 za Smer-SD a 25 za Republiku. Hnutie SLOVENSKO by získalo 15 kresiel, SaS a Hlas-SD zhodne po 13, Demokrati 11 a KDH 10 mandátov. Zaujímavosťou je, že súčasná vládna koalícia (Smer, Hlas, SNS) by v tomto modeli nezískala väčšinu, keďže SNS by so ziskom 2,7 % zostala pred bránami parlamentu.

Analytici naznačujú, že rozptyl hlasov k menším opozičným subjektom môže paradoxne progresívcom pomôcť pri budúcom zostavovaní vlády.