Skupina ľudí, ktorá takmer zničila Facebook. Prečo Slovensko chráni whistleblowerov? Týka sa to každého z nás

Kedysi boli vo firmách schránky, kam mohli zamestnanci vkladať svoje pripomienky a sťažnosti voči zamestnávateľom či pracovnému prostrediu. Rovnako tak nahlasovať prípadné nekalé praktiky vo firme. V praxi sa však málokedy niečo reálne vyriešilo. To sa má zmeniť začatím riadneho fungovania Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

„Jeho primárnou úlohou  je chrániť práva a oprávnené záujmy oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti na celoštátnej úrovni tzv. whistleblowerom, ako aj pri kontrole povinností zamestnávateľov v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti, teda whistleblowingom,“ vysvetľuje Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners.

zdroj: HAVEL & PARTNERS / Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners

Ak ide o nahlasovanie nezákonných činností – vrátane malej či veľkej korupcie – whistleblowing je podľa údajov Transparency International Slovensko až trikrát efektívnejší spôsob ako vnútorný audit firiem. Vrátane externého vyšetrovania políciou. Samotným firmám však môže priniesť aj značné problémy.

Boj jednotlivcov proti korupcii vo svete a na Slovensku

V dejinách nájdeme veľa ľudí, ktorí sa postavili voči nekalým praktikám veľkých firiem či vládnych štruktúr. Aféra Watergate, Pentagon Papers, WikiLeaks – známe kauzy, ktoré ovplyvnili celý svet. Prísne tajné informácie, ktoré sa nemali dostať na verejnosť, a predsa sa tak stalo – práve vďaka jednotlivcom zvnútra, v súčasnosti nazývaných ako whistlebloweri.

Aj Slovensko ťaží v boji proti korupcii z whistleblowingu. Ide napríklad o Zuzanu Hlávkovú. Tá upozornila na pochybné praktiky pri verejných súťažiach na MZV SR. No, u nás je najznámejším a najkontroverznejším prípadom určite kauza Gorila, kedy unikli na verejnosť tajné dokumenty z odpočúvania politickej špičky.

zdroj: FOTO TASR – Jakub Kotian

Okrem veľkých politických káuz ide aj o budovanie spoločnosti fungujúcej na etických princípoch. Napríklad, kontrolórka Marta Bočíková odhalila na Katolíckej univerzite v Ružomberku nezodpovedné nakladanie s financiami. Po ohlásení ju za to od univerzity čakala výpoveď.

Facebooku pre odhalenia klesajú akcie

Najčerstvejším prípadom je Frances Haugen, ktorá zverejnila množstvo interných dokumentov o diskutabilných praktikách internetového giganta Facebook. Tým môže ohroziť chod celej firmy, alebo minimálne pozíciu aktuálneho CEO, Marka Zuckerberga.

Toto nie je prvá aféra, ktorej Facebook čelí vďaka vedomému odhaleniu skrytých informácií z vnútra firmy. Christoper Wylie v roku 2018 zverejnil dokumenty, ktoré jasne poukázali na to, že Facebook v spolupráci s Cambridge Analytica využíval dáta svojich užívateľov pri politickej kampani Donalda Trumpa a Teda Cruza v prezidentských voľbách v roku 2016.

Už týždeň po tomto škandále klesli Facebooku akcie na trhu o rekordných 24 % (okolo 116 miliárd eur) a odvtedy sa pokles nezastavil. Hoci počet užívateľov napriek tomu stále rastie,  najbližšie mesiace ukážu, aký dopad bude mať spomínaná „najčerstvejšia“ kauza.

zdroj: Jabin Botsford/The Washington Post via AP, Pool

Čo znamená označenie whistleblower

Pojem whistleblower je inšpirovaný futbalom – rozhodcom, ktorý na píšťalke odpíska faul. V 70-tych rokoch ho spopularizoval americký aktivista Ralph Nader, ktorý sa pokúšal nájsť vhodnejší termín na označenie fenoménu oznamovania nekalých praktík.

Dovtedy boli v slovníkoch iba výrazy s negatívnymi konotáciami známymi hlavne z väzenského prostredia ako „práskač”, „donášač”, „konfident” či „krysa”. Slovenská vláda od roku 2014 používa v tomto zmysle pojem „oznamovateľ”.

Kľúčovým pre pochopenie fenoménu whistleblowingu je, že sa sem nerátajú osobné sťažnosti napríklad zamestnanca voči svojim nadriadeným –ak, samozrejme, nejde o sťažnosti na diskrimináciu, či sexuálne oťažovanie apod.

Oznamovateľ nesleduje svoj vlastný prospech, ale trápi ho nespravodlivosť a zlé zaobchádzanie s ľuďmi. Dôležité je, či sa pri odhaľovaní chráni verejný záujem a aký negatívny dopad na spoločnosť majú praktiky firmy.

Za nekalé praktiky, na ktoré whistlebloweri upozorňujú, sa považujú:

• rôzne trestné činy, ako napr. podvody či zneužívanie právomocí
• ohrozenie zdravia či bezpečnosti zamestnancov
• riziko alebo reálne poškodenie životného prostredia
• justičný omyl
• porušenie zákonov firmou, napr. že nemá správne poistenie
• obchodné aktivity mimo rámca bežného obchodného styku
• oznamovanie nekalých súťažných praktík v rámci hospodárskej súťaže
• patrí sem aj podozrenie zo zahladzovania stôp

Každý, kto sa rozhodne nahlásiť takúto činnosť na príslušný úrad, má právo zostať v anonymite. Rovnako tak môže spraviť priamo pod svojím menom, čo je jednoznačne efektívnejšie pri prešetrovaní kauzy.

Ochrana oznamovateľov a zákonné povinnosti pre firmy

Ako si vie každý predstaviť, zverejniť tajné dokumenty kompromitujúce napr. aktuálnu vládu, je pre jednotlivca vysoko nebezpečným činom. Aj odhalenie nekalých praktík v rôznych korporátoch či menších firmách v sebe nesie isté riziko. Ide hlavne o stratu zamestnania či príjmu a tým ohrozenie živobytia vlastnej rodiny.

Poznáme viacero prípadov, kedy oznamovatelia museli opustiť krajinu, aby sa vyhli väzeniu (napr. Julian Assange či Edward Snowden). Niektorí boli aj právoplatne odsúdení (napr. Chelsea Manning). Nie vždy však dôjde k takýmto drastickým a mediálne viditeľným opatreniam.

zdroj: AP Photo/Markus Schreiber Dominic Lipinski/PA Wire via AP FOTO TASR/AP

V mnohých prípadoch sa po upozornení verejnosti na oznamovateľov zniesli „tiché“ interné opatrenia. Najčastejšie psychický nátlak vo forme nútených nadčasov, neadekvátneho finančného ohodnotenia či nevyplácania odmien a pod. Hoci ide o porušovanie zákona, doteraz boli takéto praktiky najmä v našich končinách ťažšie preukázateľné.

Z tohto dôvodu vznikajú rôzne organizácie a zákony, ktoré majú za úlohu chrániť oznamovateľov a ich rodiny. Celkom čerstvou novinkou u nás je zriadenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý funguje od 1. septembra 2021. Pre slovenské firmy to už čoskoro bude znamenať zvýšené kontroly dodržiavania zákonných povinností, vrátane finančných pokút.

Jednou z podmienok je zriadenie vlastného vnútorného systému preverovania oznámení, ktoré je pre niektoré podniky povinné už od 1. marca 2019 (podniky s najmenej 50-timi zamestnancami). Kvalitný vnútorný systém bude účinnou ochranou firmy pred pokutami a negatívnymi dôsledkami whistleblowingu.

„Zavedenie vnútorného systému na oznamovanie a preverovanie oznámení bude okrem firiem s najmenej 50 zamestancami povinné aj pre orgány verejnej moci s aspoň 5 zamestnancami vrátane miest a obcí,“ spresňuje Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners. „Za každé porušenie povinností podľa zákona o ochrane whistleblowerov hrozí pokuta až do výšky 20 tisíc EUR.“

zdroj: FOTO TASR – Dano Veselský

Odhalenie môže firmu značne poškodiť

Upozornenie na fenomén whistleblowerov by však nemal vyvolávať čiernobiely obraz, v ktorom je každá korporácia či vláda nutne „zlá” a praktizujúca množstvo nelegálnych aktivít. Ani snaha vedúcich pracovníkov trestať každý pokus o odhalenie prípadných nedostatkov či verejnosť ohrozujúcich skutočností. Opak je často pravdou.

Napríklad v rámci iniciatívy Transparency International Slovensko pod názvom #StojimeZaOdvaznymi sa 700 slovenských firiem zaviazalo poskytnúť zamestnanie prepusteným oznamovateľom, ktorých činy považujú za vysoký prejav profesionality. Americký SEC vypláca za odhalenie nekalých praktík finančné odmeny, najvyššia dosiahla skoro 50 miliónov dolárov.

zdroj: FOTO TASR - Martin Baumann

Odvrátenou stranou mince je fakt, že samotné firmy sú pri whistleblowingu vystavené veľkému nebezpečiu – aj po napravení chýb vo svojom vnútri môžu byť rýchlo odsúdené až na zánik. Často stačí medializácia obvinení a biznis prudko klesne.

Negatívne dôsledky nahlasovania nekalých praktík pre biznis sú:

• zníženie reputácie firmy voči investorom, akcionárom a celkovo biznis partnerom, čo priamo ovplyvňuje obchodnú spoluprácu
• zníženie reputácie značky voči koncovým užívateľom a tým negatívny vplyv na nakupovanie produktov či využívanie služieb firmy
• zvýšenie stresu a nedôvery interných pracovníkov vo firme, čo môže viesť k rapídnemu zníženiu produktivity či odchodu zamestnancov z firmy
• obrovské finančné náklady mimo pokút, ktoré súvisia s právnikmi a súdnymi prieťahmi

Nebezpečenstvo obvinenia vo verejnom priestore

V zmysle krachu individuálnych kariér mimo CEO firiem bolo najvplyvnejším whistleblowingom posledných rokov hnutie #MeToo. To odhalilo množstvo prípadov sexuálneho obťažovania a zneužívania na pracoviskách.

Hnutie vyzývalo ženy, aby nemlčali o takýchto prípadoch a na verejnosť sa dostalo množstvo oznámení. Medzi inými boli obvinené aj mnohé hollywoodske hviezdy ako Roman Polanski, Woody Allen či Bill Cosby.

Ilustráciu sily, ktorou môže „whistleblowing“ vo verejnom priestore ukončiť kariéru, je napríklad prípad Kevina Spaceyho. Svetoznámy herec bol rovnako obvinený z pokusu o sexuálne zneužitie. Hoci ho súd uznal nevinným, filmové štúdiá s ním po afére odmietli pracovať (vrátane expresného ukončenia úlohy v úspešnom seriáli House of Cards).

zdroj: AP Photo/Steven Senne

Existuje férové riešenie pre všetkých

Jedným z riešení, ako predchádzať zbytočne vysokým negatívnym dôsledkom whistleblowingu, je pre firmy zriadenie vlastného kvalitného vnútorného systému preverovania oznámení. Ak bude naozaj dobre vypracovaný, zamestnanci budú radi svoje obavy oznamovať a riešiť interne vo vnútri organizácie.

Okrem splnenia zákonnej povinnosti to má viacero podstatných výhod. Férová možnosť nahlásiť prípadné zlyhania je znakom firemnej kultúry založenej na etických princípoch. Výrazným spôsobom sa tým utužuje vzájomná dôvera medzi zamestnancami a firmou.

V neposlednom rade sa tak dá účinne predísť negatívnym následkom zverejnenia a medializácie, ktorá môže vo verejnosti negatívne rezonovať dlho aj po vyriešení kauzy.

„Vytvoriť bezpečnú atmosféru, kde sa ľudia neboja použiť svoj hlas, sa stáva čoraz väčšou prioritou. Nová zákonná úprava whistleblowingu slúži ako test, či to tak naozaj je. Umožňuje totiž zamestnancom oznamovať svoje obavy interne, vnútri organizácie, ale aj externe, verejným orgánom. Tie organizácie, ktorým ich zamestnanci dôverujú a neboja sa oznamovať interne, vyjdú z tohto testu ako víťazi,“ zdôrazňuje Štěpán Štarha z advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS.

Zriadenie a správa vlastného kvalitného vnútorného systému preverovania oznámení je pre firmy výzva. Firmám preto zákon umožňuje využiť služby externých poradcov špecializujúcich sa na tieto činnosti. Napríklad, advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS ponúka komplexné riešenia pre slovenské a české firmy pod názvom FairWhistle.

Experti na právo nastavia whistleblowing systém pre organizáciu a pomôžu aj s prípadným nezávislým vyšetrovaním nahlásení. Všetko závisí od výberu služby – od štandardného až po riešenie na mieru pre konkrétnu firmu.

Každá firma by si mala vo svojom vlastnom záujme vytvoriť efektívny vnútorný systém preverovania oznámení. Okrem splnenia zákonnej povinnosti poslúži zlepšovaniu fungovania firmy ako takej. V prípade oznámení značne šetrí finančné zdroje a chráni reputáciu.