Sloboda zvierat: Nový domov sme našli tisíckam psov a mačiek

  • Prinášame ti rozhovor s členkou Slobody zvierat, ktorá nám prezradila informácie, ktoré by sa mal dozvedieť každý z nás
  • Mnoho ľudí si totižto neuvedomuje, koľko nehumánnych praktík dovoľujeme vykonávať na zvieratách a to dokonca v medziach zákonov našej krajiny
  • Ako po vzore Rakúska môže aj Slovensko dosiahnuť zákaz divožijúcich zvierat v cirkusoch, zákaz kožušinových fariem či zákaz držania psov na reťazi?
soke
pexels.com, archív Sloboda zvierat
  • Prinášame ti rozhovor s členkou Slobody zvierat, ktorá nám prezradila informácie, ktoré by sa mal dozvedieť každý z nás
  • Mnoho ľudí si totižto neuvedomuje, koľko nehumánnych praktík dovoľujeme vykonávať na zvieratách a to dokonca v medziach zákonov našej krajiny
  • Ako po vzore Rakúska môže aj Slovensko dosiahnuť zákaz divožijúcich zvierat v cirkusoch, zákaz kožušinových fariem či zákaz držania psov na reťazi?

Ahoj Silvia, začnime najskôr samotnou organizáciou Sloboda zvierat? Ako sa vám uplynulý rok darilo. Koľko sa vám podarilo vyzbierať finančných prostriedkov a čo ste vďaka tejto pomoci dosiahli?

Ďakujeme, darilo sa nám dobre. Vďaka podpore verejnosti mohli bratislavský útulok Polianky a 25 regionálnych útulkov Slobody zvierat prijať minulý rok spolu 7 887 psov a mačiek v núdzi. Ide o zvieratá odchytené z ulíc (zabehnuté, vyhodené) a o zvieratá odobraté majiteľom z dôvodu zlej starostlivosti a týrania. Pôvodným majiteľom sa podarilo vrátiť 1 956 zvierat, nový domov prostredníctvom adopcie sme našli 5777 psíkom a mačkám. Najväčšie naše výdaje sú tie veterinárne, teda operácie na záchranu životov (zrazené, zranené, týrané zvieratá), liečivá a liečba.

zdroj: unsplash.com

Vďaka podpore verejnosti môžeme prevádzkovať útulok v Bratislave s kapacitou 300 zvierat a podporovať aj útulky v regiónoch, môžeme celoročne prevádzkovať Linku proti krutosti, ktorá vďaka sieti inšpektorov zachraňuje týrané zvieratá a zvieratá zo zlých podmienok priamo v teréne. A robíme kampane, ktorých cieľom je osveta verejnosti a zmena legislatívy.

Bol schválený zákon, podľa ktorého ​už viac zvieratá nebudú chápané ako vec, ale ako živé, cítiace tvory. Funguje tento zákon aj v praxi? Vidíte v ňom nejaké medzery?

Vítame túto zmenu, ale je to len jedna veta v zákone, prvý krok a v praxi veľa nezmení. Musia na ňu byť nadviazané ďalšie formulácie v ďalšej legislatíve. Aj predtým tu bol Trestný zákon, ktorý jasne definoval týranie zvierat ako trestný čin, a tiež veterinárny zákon a kopec vyhlášok na ochranu zvierat, a situácia v ochrane zvierat nebola dobrá. Pretože často chýbala a stále chýba dostatočné povedomie o platnej legislatíve a záujem a chuť na strane štátnych úradníkov (RVPS), polície, prokuratúry a súdov, aby boli nezodpovední majitelia či tyrani v zmysle zákonov aj potrestaní.

zdroj: pixabay.com

Nedávno Pezinok zakázal na svojich pozemkoch cirkusy. Prečo cirkusy so zvieratami fungujú aj po prijatí nového zákona, v ktorom už nie je zviera vecou?

Minuloročnú novelu veterinárneho zákona si všetci pamätajú ako Zviera nie je vec. Formulácia, že zviera je cítiaci tvor, nebola jediná, ktorá do zákona vtedy pribudla. Aj keď sa o tom hovorilo menej, zásadnejšou zmenou bol zákaz výcviku a verejného vystupovania zvierat. Práve tento zákaz sa týka hlavne cirkusov a platí od 1.9.2018. Text sa však odvoláva na vyhlášku, ktorá zákaz spresní a okrem iného určí aj zoznam zvierat, ktoré budú zakázané. A keďže táto vyhláška stále nebola vydaná, nedal sa zákaz v praxi použiť a cirkusy k nám ďalej chodili a zvieratá vystupovali. 

zdroj: archív Sloboda zvierat

Máte aj reakciu na zákaz cirkusov od samotných cirkusantov? Ako reagujú?

Už dlhodobo vyjadrujú nevôľu. Opakujú stále, že ich slony či tigre sú členovia ich rodín a majú sa kráľovsky. Stále nechcú pochopiť, že ide o divožijúce druhy zvierat a tie majú veľmi vysoké a veľmi špecifické nároky na uspokojovanie svojich potrieb – fyzických, mentálnych aj sociálnych. Nikdy im nebude stačiť život v klietke, cestovanie z miesta na miesto 10 mesiacov v roku a drezúra a verejné vystúpenia. Vždy to bude pre ne zdroj stresu a utrpenia. 

Samostatnou kapitolou sú na Slovensku množitelia psov a mačiek. Funguje tento biznis v našej krajine vo veľkom? Máte k dispozícii nejaké štatistiky?

Množiari zo Slovenska chrlia šteniatka a mačiatka nielen na domáci trh, ale aj do zahraničia. Patríme medzi najväčších vývozcov a odhaduje sa, že ročne sa nelegálne vyvezie okolo 100-tisíc šteniat. V tomto žiaľ štát zlyháva. Súčasťou spomínaných zmien vo veterinárnom zákone je aj povinné čipovanie psov, to je prvý krok, ako odhaliť množiarov.

zdroj: archív Sloboda zvierat

Pretože, keď každý kupujúci bude trvať na tom, že pri kúpe šteniatka bude jeho psík už začipovaný (na to má zo zákona právo), tak bude možné odhaliť zdroje a teda i množiarov. My však i tak ľuďom radíme: Nekupujte, adoptujte! Kúpou šteniatka z internetu veľmi pravdepodobne podporíš množiara, adopciou z útulku urobíš dobrý skutok. A útulkáči lásku vrátia priehrštím. Viac info o téme nájdeš tu.

Ako je to na Slovensku s klietkovým chovom sliepok? Je reálne, že sa ho postupom času celkom zbavíme?

Nejde len o sliepky, v klietkových chovoch žijú v Európe stovky miliónov hospodárskych zvierat – okrem nosníc sú to prepeličky, husi a kačice na foie gras, králinky na mäso a prasnice, gravidné aj s mláďatami. V individuálnych kotercoch odtrhnuté od mám žijú aj teliatka takmer ihneď po narodení. Klietky sú najnevhodnejší spôsob chovu zvierat, pretože znemožňujú prirodzené správanie zvierat.

Napr. králik si potrebuje hrabať nory a skrývať sa, potrebuje skákať, stavať sa na zadné, v prípade, že leží, si potrebuje natiahnuť telo aj nohy. Nič z toho mu klietka nedovoľuje, pretože je stiesnená, má mrežované dno (aby mohli výkaly prepadať dolu) a to mu zraňuje labky, za svoj život neurobí jediný skok ani sa riadne nenatiahne, pretože klietky sú často také plné, že na jedno zviera pripadá celoživotná plocha asi ako hárok papiera o veľkosti A4.

A toto platí pre všetky spomenuté hospodárske zvieratá. Aj preto teraz bojujeme za zákaz klietkových chovov hospodárskych zvierat a petíciu, európsku občiansku iniciatívu Koniec doby klietkovej môžu podpísať aj občania Slovenska tu. To, ako budú žiť hospodárske zvieratá však je aj v rukách spotrebiteľov. Každý môže obmedziť spotrebu živočíšnych produktov, každý môže už dnes kupovať vajcia z neklietkových chovov.

Zahraničné reťazce pôsobiace aj na Slovensku sa dokonca zaviazali, že klietkové vajcia do roku 2025 úplne zmiznú z pultov ich predajní. A takáto spoločenská zodpovednosť nepotrebuje úpravy v podobe zákazu, ktorý žiadame prijať, môžu ísť príkladom. Mnohé krajiny sú pred nami – klietkové chovy nosníc napr. zakázali alebo tento rok zakážu v Rakúsku, Nemecku, Holandsku a Belgicku. Stále však 53 % všetkých európskych nosníc, čo je 210, 5 miliónov sliepok, žije v tzv. Obohatených klietkach.

zdroj: archív Sloboda zvierat

A Slovensko veľmi zaostáva, u nás je to viac ako 80 %. Naši poľnohospodári by preto mali byť pružnejší a už prechádzať na neklietkové systémy a naši spotrebitelia uvedomelejší a nepodporovať utrpenie. Ide Veľká noc a každý sa môže rozhodnúť či kúpi vajcia s číslicou 3 z klietky alebo s číslicou 1, ktorá označuje voľný výbeh. Rozdiely v cene nie sú také dramatické, popr. nahradí vajcia rastlinnou alternatívou.

Mnohými ľuďmi nielen na Slovensku zarezonoval dokument Dominion zobrazujúci krutosť bitúnkov. Ako je to s porážaním a spracovaním mäsa na slovenských bitúnkoch? Kontroluje ich niekto?

RVPS má v náplni práce kontrolovať, či je so zvieratami zaobchádzané v zmysle platnej legislatívy, teda veterinárneho zákona a príslušných nariadení a vyhlášok. V celej EÚ aj u nás platí, že zviera musí byť pred usmrtením riadne omráčené, aby bolo zbavené vedomia a necítilo bolesť.

Žiaľ toto je nedokonalé, a častokrát sa zvieratá na linke preberú a umierajú pri plnej bolesti a pri vedomí. Už to, že ich zbavujeme vedomia elektrickým prúdom či v plynových komorách je hrôzostrašné. Nie je v moci veterinárnych správ kontrolovať permanentne všetky chovy a bitúnky. Námatkové kontroly aktivistov takmer vždy odhalia obrovské medzery v dodržiavaní legislatívy na ochranu zvierat a nesmierne utrpenie zvierat.

Vždy sú z toho škandály, ale systémová zmena prichádza len veľmi pomaly. Jednou z možností ako tomuto predchádzať, sú napr. povinné kamery vo všetkých chovoch a na všetkých bitúnkoch. Aj za toto bojujeme. Nahradiť mäso a mliečne výrobky rastlinnými alternatívami je však najčistejšie a najúčinnejšie riešenie pre zvieratá aj pre planétu.

Ktoré krajiny môžu ísť príkladom Slovensku v oblasti ochrany zvierat a v čom?

Netreba chodiť ďaleko – Rakúsko. Už dávno u nich platí zákaz divožijúcich zvierat v cirkusoch, zákaz kožušinových fariem, zákaz držania psov na reťazi… Slováci do Rakúska radi chodia, je to príjemná krajina. Aby sme sa aj doma cítili tak fajn, musí sa stať, rovnako ako v Rakúsku, ochrana prírody a ochrana zvierat dôležitejšou, celospoločenskou témou a musí sa popracovať na zmenách v legislatíve a aj jej reálnom dodržiavaní v praxi.

Aké sú plány Slobody zvierat do budúcna?

Teraz sú najhorúcejšou témou cirkusy, posledné dve vyhlášky, ktoré zásadne určia charakter zákona práve hromadne pripomienkujeme. Práve tieto vyhlášky rozhodnú, že divožijúce zvieratá u nás nebudú smieť podstupovať výcvik, verejné vystúpenia a prestanú k nám s cirkusmi aj cestovať. Ďalšou našou veľkou témou je zákaz reťazí. A potom je to zákaz kožušinových fariem, zákaz klietok a dlhých transportov hospodárskych zvierat. Aj v týchto prípadoch môžu ľudia podpísať naše petície.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech